Matrix | MR311 | AE1 – skr. angl. Autoregulatory Enhancer

AE1 – skr. angl. Autoregulatory Enhancer
AE1 – skr. angl. Autoregulatory Enhancer (Drosophila).
Aeby, Christofer Theodor – (1835 – 1885) švajč. anatóm. Pôsobil v Bazileji, Berne a krátko aj v
Prahe. Je autorom početných prác z oblasti osteológie, anatómie oka (Eine neue Methode zur
Bestimmung der Schädelform von Menschen und Säugetieren, 1863; Bemerkungen über die
Bildung des Schädels und der Extremitäten im Menschengeschlecht, 1865; Über den feineren Bau
der Blutkapillaren, 1867; Über die Reizung derquerstreiften Muskelfasern durch Kettenströme, 1871;
Über den Grund der Unveränderlichkeit der organischen Knochensubstanz, sowie über deren
normale und abnorme Zusammensetzung, 1872 – 1874; Über die chemische Zusammensetzung
der Knochen, resp. die Struktur der Spongiosa,1875; Über Gelenk und Luftdruck, sowie überdie
Sesambeine der menschlichen Hand, 1876; Üder den Einfluss des Winterschlafs auf die
Zusammensetzung der verschiedenen Organe des Körpers; Die Gestalt des Bronchialbaums; Die
Altersverschiedenheiten der Wirbelsäule, Über das leitende Prinzip bei der Differenzierung der
Gelenke, 1882; Schema des Faserverlaufs im Gehirn und Rückenmarkt, 1882). Osobitnú pozornosť
si zasluhuje jeho učebnica Der Bau des menschlichen Körpers, mit besonderer Rücksicht
aufseinemorpholog. und physiolog. Bedeutung (1871).
Aëdes – [g. aedes nepríjemný, odporný] rod komárov čeľade komárovité (Culicidae). Ţije vo vlhkých
lesoch a na lúkach a napáda ľudí a dobytok. Z opísaných 2000 druhov ţije u nás vyše 30. Patria k
nemu prenášači rôznych tropických ochorení (ţltá zimnica, dengue, horúčka chikungunya, údolia
Rift, rieky Ross, konská encefalitída, kalifornská encefalitída, filariózy). Komár sa infikuje v priebehu
prvých troch dní ochorenia; neštípe pri teplote pod 23 °C, hynie pri teplote + 6 °C. Najvýznamnejší je
druh A. aegypti (komár ţltej zimnice).
Aëdes aegypti (Linne, 1762) – druh komáíra, kt. sa vykstuje prevaţne v trópoch a subtrópoch;
prenáša vírus ţiltej zimnic, horúčku dengue a chikungunya.
Aëdes albopictus (Skuse, 1895) – druh komáíra, kt. sa nachádya v Indii, Indočíne, Malajzii, na
tichomorských ostrovoch a v Austrálii. Je vektorom dengue a chikungunya.
Aëdes vexans (Meigen, 1830) – jeden z najrozšírenejšíéch komnárov v strednej Európe. Prenáša
vírus konskej encefalitídy a na vých. Slovensku sa z neho izoloval bunyavírus Ťahyňa.
aedes, es – [g.] odporný, protivný.
aedes, is, f. – [l.] príbytok.
aedomania, ae, f. – [g. aidoiá ohanbie + g. maniá vášeň] edománia, chorobný, zvrátený pohlavný
pud.
®
Aedurid (Robugen) – antivirotikum účinné proti vírusu herpes simplex; →edoxutín.
aeger, gra, grum – [l.] chorý, chorľavý, aegresco, aegrescere ochorieť.
aegis, idis, f. – [g. aigis očná chyba] zákal, jazva rohovky.
aegophonia, ae, f. – [g. aix-aigos koza + g. foné hlas] egofónia, hlas podobný mečaniu kozy.
aegritudo, inis, f. – [l.] choroba, útrapy.
aegrotus, a, um – [l.] chorý, chorľavý.
aechmophobia, ae, f. – [g. aichmé hrot, ostrie + g. fobos strach] echmofóbia, strach pred ostrými
predmetmi.
aelurophobia, ae, f. – [g. ailúros mačka + g. fobos strach] elurofobia, strach z mačky, napr. pri
skríţení cesty.
aeluropsis, is, f. – [g. ailúros mačka + g. opsis videnie] eluropsia, šikmé postavenie očnej štrbiny.
aeneus, a, um – [l.] kovový, bronzový.
aenum, i, n. – [l.] kotol, kotlík.
aeq. – l. skr. pre aequalis rovnaký, rovný.
aequ/i- – prvá časť zloţených slov z l. aequus rovnaký, rovný.
aequalis, e – [l.] rovný, rovnaký.
aequabilis, e – [l. aequare vyrovnať] porovnateľný, rovnomerný.
aequabilitas, atis, f. – [l.] vyrovnanosť, rovnosť.
aequalis, e – [l. aequus rovnaký rovný], vyrovnaný, stály, rovnaký.
®
Aequamen (Promonta) – vazodilatans; →betahistín.
aequatio, onis, f. – [l.] vyrovnanie, rovnováha.
aequator, oris, m. – [l.] rovník.
aequatorialis, e – [l.] ekvatoriálny, rovníkový.
aequilibrium, i, n. – [aequi- + l. libra váha] ekvilibrium, rovnováha.
aequimolecularis, e – [aequ- + l. molecula] ekvimolekulárny, (rozt.) z rovnakých molekúl.
aequitas, atis, f. – [l.] rovnosť.
sequiivalens, tis – [aequ- + l. valere platiť] ekvivalentný, rovnocenný.
®
Aerbron (Francesco Angelini) – antispazmodikum; →proxazol.
aereus, a, um – [ l.] kovový.
aer/o- – prvá časť zloţených slov z g. áér-áeros vzduch.
aeraemia, ae, f. – [áér- + g. haima krv] vzduch v krvi.
aeratio, onis, f. – [l.] aerácia, ventilácia, vetranie, prevzdušňovanie.
®
Aerius 0,5 mg/ml sir., 5 mg tbl. flm. Al. tbl. oro. (SP Europe) – Desloratidinum 0,5 v 1 ml sirupu;
antihistzaminikum. Pouţíva sa na zmiernenie príznakov spojených s alergickou rinitídou a chron.
idiopatickou urtikáriou.
aerobacterium, i, n. – [áero- + g. bactérion palička] aerobaktéria, gramnegat. baktérie; nachádza sa v
črevnej flóre.
®
Aerobeck
50 a 100 mg Autohaler sol. inh. A 50 a 100 mg Inhaler sol. inh. (3M Medica) –
Beclomethasoni dipropionas 50 al. 100 mg v 1 dávke inh. Rozt.; antiastmatikum; →beklometazón.
®
Aerobin (Farmasa) – bronchodilatans; →teofylín.
aerobiosis, is, f. – [áero- + g. bios ţivot] aerobi)óza, schopnosť ţivota len v prítomnosti vzduchu
(kyslíka).
aerobius, a, um – [áero- + g. bios ţivot] aeróbny ţijúci len v prítomnosti vzduchu (kyslíka).
aerocele, es, f. – [áero- + g. kélé prietrţ] aerokela (pneumatokela) vzduchová cysta, dutina vyplnená
plynom.
aerocholia, ae, f. – [áero- + g. cholé ţlč] aerocholia, prenikanie vzduchu do ţlčových ciest.
aerocolia, ae, f. – [áero- + g. kólon hrubé črevo] aerokólia, nahromadenie plynu v hrubom čreve.
aerocolpos, i, m. – [áero- + g. kolpos pošva] aerokolpos, roztiahnutie pošvy vzduchom.
aerocystographia, ae, f. – [áero- + g. kystis močový mechúr + g. grafein písať] aerocystografia, rtg.
znázornenie močového mechúra s pouţitím negatívneho kontrastu po aplikácii vzduchu.
aerodermectasis, is, f. – [áero- + g. derma koţa + g. ektasis rozšírenie] aerodermektázia, podkoţný
emfyzém.
aerodiaphanometrum, i, n. – [áero- + g. diafainein presvecovať + g. metron miera] aerodiafanometer,
prístroj na meranie priezračnosti vzduchu.
aerodisperzie – Aerodispersiones, disperzie plynných, kvapalných a tuhých látok v plyne, kde v
plynnom dispergense (najčastejšie vo vzduchu) je dispergovaný plyn, kvapalina al. tuhá látka, príp.
kvapalná aj tuhá látka.
Aerodisperzie časticami koloidných rozmerov (do 1 mm) sú →aerosóly. Pouţívajú sa na ošetrovanie
poranenej al. patol. zmenenej koţe (vrátane kozmetiky), slizníc,
obnaţených tkanív, na →inhalácie, na dezinfekciu ovzdušia. Z
hľadiska veľkosti častíc sa rozlišujú →pary, →aerosóly, →hmly,
→spreje.
Deformácia a deštrukcia kvapalinového lúča na guľovité častice po
prechode tryskou. a – lúč kvapaliny; b, c – postupné zaškrcovanie; d –
kvapky
Dispergované častice (dispersum) sú zmesi, resp. rozt. plynov, koloidných al. hrubo disperzných
rozmerov. A. vznikajú v prírode al. umelo pretvorením plynnej zmesi, kvapaliny, emulzie, suspenzie
al. iných vhodných systémov kondenzačnými al. dispergačnými metódami. Kondenzácia vo forme
kvapôčok nastáva z presýtenej pary al. za prítomnosti kondenzačných jadier (vznik hmly).
Dispergácia kvapalín na častice (kvapôčky) koloidných aţ hrubo disperzných dimenzií je zaloţená
na zákonitostiach deformácie a rozpadu kvapalinového lúča prudko tryskajúceho z kvapalinového
otvoru, je to napr. dispergácia v rozprašovacej hlave tlakových balení a i. zariadeniach.
Práca (w) spotrebovaná na zväčšenie fázového rozhrania dispergovaných častíc a plynu je priamo
úmerná povrchovému napätiu kvapaliny () a rozdielu medzi povrchom kvapaliny pred dispergáciou
(A0) a po nej (Ap) podľa vzťahu
w =  (A0 – Ap)
w =  (A0 – Ap)
Prachový al. kvapalinový aerodisperzný oblak má nadbytok povrchovej energie, je termodynamicky
nestály. Nestálosť sa prejavuje samovoľným pohybom dispergovaných častíc (sedimentácia,
koagulácia, koalescencia) a v princípe sa riadi zákonitosťami silových polí, t. j. predovšetkým
gravitačného poľa v súhlase so Stokesovým sedimentačným vzťahom, ďalej odporom prostredia, t.
j. viskozitou a silami vzájomného pôsobenia častíc, t. j. ortokinetickou a perikinetickou koaguláciou,
resp. koalescenciou.
Podľa veľkosti častíc sa liečivé aerodisperzie delia na: 1. aerodisperzie s mikroskopickými časticami,
t. j. zmesi plynov al. pár (pary, vapores); 2. aerodisperzie s časticami, kt. bývajú konvenčne
vymedzované v rozsahu 0,1 – 5 m, takţe zasahujú z koloidných aţ do hrubo disperzných
rozmerov (liečivé aerosóly, aerosola), napr. liečivé suché hmly (nebulae) a spreje al. postreky,
dymy, rozprachy; 3. aerodisperzie s hrubo disperznými časticami väčšími ako 5 m, napr. liečivé
vlhké hmly (nebulae) a spreje al. postreky, dymy, rozprachy.
Aerodisperzie majú dôleţitú úlohu v utváraní nášho ţivotného prostredia. Je to napr. atmosferický
aerodisperzný cyklus voda – hmla – mrholenie – dáţd, aerodisperzie prachu, peľa, semien,
mikroorganizmov al. ťaţivé produkty ľudskej civilizácie, napr. plynné, kvapôčkové a prachovité
exhaláty tovární, mestských aglomerácií a dopravných tepien, mraky prachu v hĺbinných a
povrchových baniach, hromadné postreky a rozprachy insekticíd a aerodisper-zie z tlakových balení
rôzneho upotrebenia.
Aerosól v uţšom slova zmysle je systém koloidných sólov, v širšom slova zmysle sú to aj spreje a
hrubé disperzie a tlakovky, náplne tlakoviek, ich balenia i hotové prípravky. Predaplikačným štádiom
aerodisperzie je prípravok na liečivú aerodisperziu, t. j. parotvorný, hmlotvorný, dymotvorný,
prachotvorný poloprodukt. Vydáva sa v úprave vhodnej na prípravu aerodisperzie kondenzačnými a
dispergačnými metódami. Jednou z týchto úprav je tlakové balenie.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Názvy niektorých častí tlakového balenia
Názov
Významová platnosť
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Tlakovka
prázdna tlaková nádobka (tlakový obal) so všetkými funkčnými prvkami
Jadro
zákl. zmes liečiv a pomocných prísad (auxiliantov) (koncentrát) vrátane
rozpúšťadiel, bez propelentov
Náplň tlakovky
jadro s propelentom = prípravok na aerodisperziu, t. j. poloprodukt
potenciálnej aerodisperzie
Tlakové balenie
tlakovka s obsahom (s náplňou)
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Rozdelenie disperzných sústav podľa charakteru fáz, ktorými sa zaoberá koloidika
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-––––
Disperzné
Dispergovaná fáza
Hrubodisperz. sústavy
Koloidné disperzné sústavy
prostredie
(rozptýlenie čiastočiek)
(heterogénne sústavy)
(disperzoidy)
(súvislá fáza)
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
tuhá
tuhé zmesi (eutektické zmesi)
tuhé suspenzoidy, vitrosóly (koloidné
zlato v skle)
Tuhá fáza
kvapalná
tuhé peny (kvapaliny v mineráli)
tuhé emulzoidy (gél v kys. kremičitej)
plynná
tuhé pary (plyny v mineráli, špon- tuhé, plynné disperzoidy (tuhé pary –
gie)
láva)
tuhá
suspenzie
sóly (lyosóly), suspenzoidy
Kvapalná fáza kvapalná
emulzie
sóly (emulzoidy, pyrosóly – taveniny)
plynná
peny
peny (plynné lyosóly)
tuhá
dym, prach
aerosóly (koloidné dymy)
Plynná fáza
kvapalná
hmla, dáţď
aerosóly (hmla, mračná)
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Liečivé aerodisperzie sa od pradávna pouţívajú na inhalačnú th., dezinfekciu a aromatizáciu
ovzdušia, dezinfekciu predmetov a priestorov. Najskôr sa vyvíjal kondenzačný spôsob prípravy
(pary, dymy), neskôr sa pripravovali dispergačným spôsobom. Predchodcom tlakových nádob je
napr. nádobka so skvapalneným monochlóretánom, kt. pary slúţia ako hnací plyn (1899). Súčasné
tlakovky a tlakové balenia so skvapalnenými al. stlačenými plynmi, ako propelenty sa vyvíjajú od r.
1931. Vlastný vývoj tlakových balení s fluórovanými chlórparafínmi sa však začal aţ za 2. svetovej
vojny a je spojený s aplikáciou insekticíd pri vojskách v trópoch juhových. Ázie. Prvé tlakové balenia
s liečivami sa zjavili v USA r. 1950 – 53 ako antiseptiká, anestetiká, antiastmatiká, dermatologiká,
plastické obväzy. U nás sa začínajú vyrábať od 60. r. Pouţívajú sa aj na kozmetické (60 – 70 %),
technické, potravinárske a i. účely (dezinfekčné, deodoračné, insekticídne, herbicídne prostriedky,
farby, laky, krémy na obuv a i.); liečivé aerodisperzie tvoria si 4 – 5 %.
Liečivé aerodisperzie sú určené na ošetrenie zdravej, poranenej, resp. patol. zmenenej koţe, slizníc,
obnaţených tkanív, inhaláciu ovzdušia. Aplikujú sa inhalačne a externe. Biol. dostupnosť systémovo
účinného liečiva podávaného inhalačnou cestou je vďaka veľkej aktívnej ploche stien dýchacieho
2
ústroja (v alveolách 70 aţ 100 m ) veľmi dobrá a prirovnáva sa parenterálnej aplikácii. Hornými
-1
dýchacími cestami prúdi vzduch pri dýchaní asi 1,5 m.s . Vplyvom nárazov častíc na steny, najmä
vetviacich sa ciest, zachytávajú sa len častice > 12 m, pričom väčšina sa zachytí uţ v ústnej dutine
a ani pri dýchaní sa nedostane za bronchy. Častice 4 m sa v nosovej dutine zachytávajú len z 50
%. V dolných dýchacích cestách, v kt. rýchlosť vzduchového prúdu v bronchioloch klesá aţ na 1
-1
mm.s , sa vyskytujú častice < 1 mm. Naproti tomu častice 0,3 m sa aţ z 80 % vydychujú.
Optimálny systémový účinok pri inhalácii je pri časticiach 0,5 – 5 m, na lokálnu aplikáciu do úst a
nosa sa odporúčajú častice asi 12 – 30 m, na koţu asi 50 – 200 a viac m.
Dýchacie cesty, penetrácia a retencia vdychovaných častíc
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-––––––––
Prehľad niektorých názvov liečivých aerodisperzií
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Aplikačné štádium (spôsoby existencie aerodisperzie)
Predaplikačné štádium –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
roztoky plynov, aerosóly
hrubé aerodisperzie
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Prípravky na aerodisperziu,
parotvorné
pary (vapores)
–
t. j. poloprodukty na prípravu
aerodisperzií kondenzačnými hmlotvorné
suché hmly a spreje
vlhké hmly a spreje
a dispergačnými metódami
(nebulae siccae)
(nebulae humidae)
dýmotvorné
dymy (fumi)
vlhké dymy (fumi)
prachotvorné
rozprachy, prach. mraky rozprachy, prachové mraky
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Biol. dostupnosť liečiva z externe aplikovanej aerodisperzie moţno prirovnať dostupnosti liečivých
rozt., pretoţe kvapôčkový mrak po dopade na koţu utvorí súvislú vrstvičku kvapaliny.
Ako prísady do tlakových balení sa pouţívajú: rozpúšťadlá, hnacie plyny, tenzidy vo funkcii
emulgátorov, solubilizátorov, antiaglomeračných prísad, stabilizujúcich emulzie, suspenzie, ďalej
filmotvorné prísady, zmäkčovadlá, zvláčňovadlá, antikorozívne prísady stabilizujúce látkové zloţenie
(antioxidanciá, antimikrobiká, konzervanciá a i.) upravujúce čuchové vnemy, podporujúce
resuspendovateľnosť sedimentu, zmáčateľnosť koţe, adhéziu na koţu, rozprestierateľnosť ap..
Ako rozpúšťadlo sa najčastejšie pouţíva etanol, izopropanol, glycerol, metylénchlorid, dichlórmetán,
trichlóretán, acetón, etylacetát, dipropylénglykol, makrogoly, minerálne oleje, na technické účely
kerozín.
Hnacie plyny (propelenty) sa delia na: a) stlačiteľné neskvapalňujúce plyny; b) stlačiteľné ľahko
skvapalňujúce plyny. K stlačiteľným neskvapalňujúcim plynom patrí dusík a oxid dusnatý. Vyplňujú
priestor tlakovky nad jadrom, v jadre sú nerozp. (N 2) al. sčasti rozp. (NO2, CO2). Dusík je chem. a
fyziol. indiferentný, bez chuti a zá pachu, je však nerozp. a podmieňuje nepravidelné sa
vyprázdňovanie z tlakovky. NO2 a CO2 tieto nevýhody nemajú, ale nie sú úplne chem. a fyziol.
indiferentné.
Stačiteľné, ľahko skvapalňujúce plyny sú rozp. aj v jadre a v tlakovom balení zabezpečujú
konštantný tlak aţ do jeho úplného vyprázdnenia. Doposiaľ sa najčastejšie pouţívali fluórované
chlórparafíny (flugén, freón, frigén, kaltrón, ledón a i.), pôvodne vyvinuté okolo r. 1930 ako chladivá,
neskôr rozšírené ako nadúvadlá pri výrobe penových plastov a ako propelenty. Sú to nepolárne
látky, kt. sa v širokom rozsahu miešajú so všetkými nepolárnymi a slabo polárnymi rozpúšťadlami
ako sú alifatické, alicyklické, aromatické, chlórované uhľovodíky, terpény, alkoholy, estery, ketóny,
étery a i. Sú nehorľavé a v dávkach, kt. pri beţných krátkodobých expozíciách sú menej toxické ako
chlórované uhľovodíky. V prítomnosti vody a kovu ako katalyzátora hydrolyzujú za vzniku
halogénvodíkov, kt. korodujú kovové časti tlakovky a rozkladajú obsahové látky. Citlivý je najmä plyn
F 11.
Fluórované chlórparafíny sa označujú dvojmiestnymi (deriváty metánu) al. trojmiestnymi (deriváty
etánu) číselnými symbolmi podľa medzinárodných pravidiel: číslo na mieste jedno-tiek označuje
počet atómov fluóru, číslo na mieste desiatok mínus 1 počet atómov vodíka, číslo na mieste stoviek
plus 1 počet atómov uhlíka; počet atómov chlóru je daný rozdielom medzi počtom valencií
základného uhľovodíka a počtom atómov fluóru.
Vo farm. prípravkoch sa najčastejšie pouţíva trichlórfluórmetán CCl 3F (F 11), dichlórfluór-metán
CCl2F2 (F 12) a dichlórtetrafluóretán C2Cl2F4 (F 114). V technických prípravkoch sa ako hnací plyn
uplatňuje propán, n-bután, izobután. Sú chem. stabilné, málo toxické, širšiemu uplatneniu však bráni
horľavosť a výbušnosť.
R. 1974 Rowland a Molin vyslovili teóriu, ţe väčšie mnoţstvá fluórovaných chlórparafínov vypúšťané
do atmosféry prechádzajú troposférou aţ do stratosféry, kde sa z nich vplyvom UV ţiarenia veľmi
pomaly uvoľňujú atómy chlóru, kt. rozkladajú molekuly ozónu, a tým narúšajú ozónovú vrstvu
nevyhnutnú ako ochranný UV filter pre ţivot na Zemi. Atmosferická ţivotnosť freónov je dlhodobá,
napr. F 11 – 75 r., F 12 – 111 r., F 114 – 360 r. Vzhľadom na ich ekologickú škodlivosť sa podľa
montrealského protokolu z r. 1987 (United Nations Environment Programme 1987, UNEP) musí
výroba ekologicky škodlivých freónov a ich spotreba ako chladiva, nadúvadla, v sprejoch ap.
celosvetovo zniţovať a nahradzovať inými systémami.
Pripravujú sa z prípravkov na aerodisperzie, kondenzačnou a dispergačnou metódou. Kondenzačné metódy sú beţné pre niekt. vybrané aplikácie, najmä vdychovaním. Podstatou prípravy je
náhle schladenie a kondenzácia presýtených pár al. spalín (exhalátov) vznikajúcich z prí-pravkov na
liečivé a., t. j. silíc, upravených silicových, ţivicových a alkaloidových drog, chem. liečiv a i.,
digesciou al. pri zapálení a tlení. Pary a dymy sa vdychujú al. inak aplikujú, príp. slúţia na hyg.
účely.
V súčasnosti sa a. pripravujú väčšinou dispergáciou náplne tlakových balení. a i. dispergač-ných
(rozprašovacích) zariadení.
Pri príprave aerodisperzií na individuálnu inhaláciu a externú aplikáciu má
rozhodujúci význam tlaková nádobka (tlakovka). Má trojakú funkciu: je
prim. adjustačným obalom, recipientom propelentu a dispergačným
zariadením produkujúcim aerodisperzie. Skladá sa z nádobky vyrobenej
zo skla (napr. s etylénchloridom), oceľového pocínovaného al.
hliníkového plechu (opatreného vnútorným ochranným filmom zo
syntetických lakov z epoxyţivíc, polyvinylţivíc a i., odolným proti korózií),
príp. plastu a funkčných prvkov, kt. je ventil, ponorná rúrka, rozprašovač,
krytka a adaptéry. Tlakovky majú udrţať svoju funkciu v rozsahu teplôt od
–20 do 70 °C. Majú obyčajne objem 20, 80, 210 a 420 ml.
Tlaková nádoba. 1 – uzáver s ventilom; 2 – nádoba; 3 – hnací plyn; 4 – jadro; 5 – ponorná rúrka
Tlakový ventil má za úlohu umoţniť tlakové plnenie, tlakovku
hermeticky uzatvárať, náplň plynule al. po dávkach vypúšťať a
spolu s rozprašovačom ju dispergovať v poţadovanej jemnosti a
homogenite častíc. K dispozícii sú ventily tlačidlové, vychyľovacie,
bez ponornej rúrky, na preplňovanie zo zásobných tlakových
balení. Pred neţiaducim otvorením, znečiste-ním ap. chráni ventil
krytka vyrobená z plastu al. kovu. Na ventil sa nasadzujú aplikátory
jednoúčelových konštrukcií, kt. umoţňujú aplikáciu a. do úst, nosa,
telových dutín. V niekt. tlakovkách je namiesto ventilu pumpička
dávkujúca náplň mechanicky.
Ventil tlakovej nádobky. 1 – čiapočka ventilu; 2 – stopka ventilu; 3 – 4 –
tesnenie ventilu; 5 – telo ventilu; 6 – ponorná rúrka; 7 – pruţina ventilu; 8
– dávkovacia zátka
Rozprašovač (rozprašovacia hlava) je nasadená na uzávere ventila a má za úlohu po stlačení al.
vychýlení uviesť ventil do chodu a pretvoriť náplň na a. Rozprašovače s rôzne dimenzovanými a
tvarovanými expanznými a výtokovými štrbinami sa vyrábajú z plastu, sú jednodielne al. dvojdielne,
s vírivým prúdom a i. V dvojkomorovej tlakovke sú propelent a jadro od seba oddelené.
Jadro (koncentrát) je zmes liečiv a auxiliantov bez propelentov, kt. sa spracúva v homogenizátoroch, mikronizéroch, miešačkách a i. Tuhé látky musia byť v ňom mikronizované na veľkosť <
40 mm, aby sa predišlo upchávaniu trysky. Jadro sa plní a s propelentom adjustuje do tlakoviek, a to
za obyčajnej teploty a zvýšeného tlaku (tlakové plnenie), za zníţenej teploty (–40 aţ –60 °C) a
normálneho tlaku al. za podtlaku v uzavrenom systéme.
Na individuálnu al. hromadnú inhalačnú th. aerodisperziami pripravenými kondenzáciou (pary) al.
dispergáciou (aerosóly) z vreckových a i. rozprašovacích zariadení slúţia silice, napr.
eukalyptová, kosodrevinová, príp. s ďalšími liečivými zloţkami al. hromadne vyrábaný
®
®
Inhalex , Inhalol pini (v zriedení s minerálnou vodou). Z ľahko roztrieštiteľných ampúl
sa vdychujú pary bronchodilatancia izopentylnitritu (ČSL 4). Na inhalačnú th. z
®
tlakových balení sa vyrába napr. Berotec-Dosierer-Aerosol obsahujúci bronchodilatans
®
fenoterol a Euspiran aerosol
-sympatikomimetikum
izoprenalín. V ČSL 4 je oficinálny Aerodispersio carbethopendecinii bromati a
Aerodispersio salbutamoli.
Vreckový rozprašovač
Na lokálnu aplikáciu na koţu a tkanivá sa pouţívajú vlhké spreje, kt. sa aplikujú z
®
®
tlakovky vo vzdialenosti 10 – 20 cm, napr. Akutol (koţný lak, plastický obväz), Hexadecyl
®
®
®
®
a Mucidermin
(antimykotiká), Desident , Septonex , Stopangin
(lokálne antiseptiká
®
®
®
a dezinficienciá). Mesocain a Mesosept (lokálne anestetikum), Triamcinolon a Triamcinolon
®
®
comp. (dermatologiká s indikáciami kortikoidov), Chlorophyllum .
Na inhaláciu a. z tlakových nádob sa obyčajne dávkovane aplikujú liečivá na th. obštrukčných
bronchopneumopatií (asthma bronchiale, emfyzém pľúc a chron. bronchitída), napr. adrenalín,
izoprenalín, dexametazón a i.
®
®
®
®
K veterinárnym prípravkom v tlakovom balení patrí Arpalit , Desident , Framykoin , Chronicin ,
®
®
®
®
®
Kerolan , Laciodor‹, Mycoceton , Mycodecidin , Mykodekan , Trioderm .
Na kozmetické účely slúţia tlakové balenia, ako je telový deodorant, ústny osvieţovač ap.
Výroba, uchovánanie, označovanie, príprava, manipulácia a upotrebenie tlakových balení musia
vyhovovať prísnym bezpečnostným smerniciam a platným predpisom platného liekopisu, štátnych
noriem, noriem odborových a podnikových. Týkajú sa označovania (signovania) a návodov na
upotrebenie, ako aj výrobných, skladovacích, zásobných a predajných priestorov, ich umiestenia,
veľkosti, vybavenia, prepravy, prevádzkových podmienok a hodnotiacich skúšok, zberu prázdnych
balení a i. Na vonkajšom i vnútornom obale musí byť zreteľne od ostatného textu natlačené varujúce
upozornenie: ,,Tlakové balenie je pod stálym tlakom. Chráňte pred deťmi, nárazmi, slnkom a
ostatnými tepelnými zdrojmi nad 50 °C. Neodhadzujte do ohňa. Neničte násilím“. Balenie musí byť
označené nápisom ,,nevstrekovať do ohňa“ v prípade, ţe obsahujú viac ako 10 % horľaviny, a
nápisom ,,Horľavina“ al. symbolom plameňa v prípade, ţe obsahuje viac ako 45 % horľaviny.
Tlakové balenia sa uchovávajú obvykle pri teplote 15 – 25 °C, v suchu, chránia pred slnkom, vo
vetraných skladiskách.
Správanie a štruktúra aerodisperzného mraku sa hodnotí priamymi a nepriamymi metódami. Na
priame hodnotenie slúţia optické metódy (prietoková ultramikroskopia, tyndalometria, nefelometria,
scintilačná analýza a i., zaloţené na rozptyle a absorpcii svetla na časticiach) a holografické metódy
(pomocu héliového-neónového lasera sa získa trojrozmerné zobrazenie okamţitého rozdelenia
častíc na rôzne vzdialených miestach aerodisperzného mraku).
Nepriamymi metódami sa a. al. ich frakcie vyhodnocujú váţením, mikroskopicky al. elektronovomikroskopicky, príp. inými spôsobmi separácie častíc, a to metódami sedimentačnými,
filtračnými, impakčnými al. nárazovými (jednoduché a kaskádové impaktory), termoprecipitačnými
(termoforéza a zachytávanie častíc v tepelnom poli), elektrostatickými (precipitácia). Tuhé al.
kvapalinové častice pritom samovoľne al. v prúde plynu (vzduchu), príp. za iných podmienok frakčne
sedimentujú na vhodný substrát, napr. podloţné sklo, mikroskopickú mrieţku, vrstvičku oxidu
horečnatého ap., takţe zo zistených znakov reálnych častíc (tuhé častice) al. len ich stôp
(kvapalinové častice) moţno posúdiť aj priestorové ukazovatele a.
Pri inhaláciách sa priemerná veľkosť častíc smie pohybovať < 10 m s prevahou častíc < 5 m, aby
napr. pri tuhých častiach sa hlavný podiel nachádzal v priemere do 8 m, ojedinele do 15 m. Pri
externej aplikácii sa pripúšťajú častice vlhkých sprejov aj > 100 m.
aerodontalgia, ae, f. – [áero- + g. odús-odontos zub + g. algos bolesť] aerodontalgie, boleť zubov pri
výstupe do veľkých výšok.
aeroembolismus, i, m. – [áero- + g. embolos vmetok] aeroembólia, vzduchová embólia, vniknutie
vzduchu do ţíl veľké al. malého (pľúcneho) obehu s obturáciou kapilár (napr. v pľúcach, mozgu,
srdci) a následnými poruchami prietoku a funkcie orgánov. Príčinou je náhly vznik tlakového
gradientu medzi atmosferickým vzuchom a krvným obehom v dôsledku pretlaku, najmä pri
otvorených cievach v oblasti nízkotlakové (ţilového) systému, napr. u letcov pri porušení celistvosti
kabíny, pri výbuchoch. Iatrogénny a. vzniká najčastejšie pri pretlakovej infúzii al. transfúzii a ako
komplikácia rozmanitých dg. a th., najmä chir. výkonov. Vzniká následkom vpravenia vzduchu do
otvorených ţíl na krku, v hrudníku, do panvových ţíl pri sectio caesarea ap.; môţe vzniknúť aj počas
anestäzie v sediacej polohe, keď vzduch vnikne do priečneho ţilového splavu; k vzniku a. prispieva
nízky ţilový tlak a porucha dýchania. Masívna a. sa klinicky prejaví závratmi, poruchami citlivosti a
obrnami, perforáciou bubienka a aerootitídou, bolesťami v kĺboch aţ aseptickou nekrózou kostí,
priečnou léziou miechy, príp. eufóriou. Th. vyţaduje ventiláciu čistým kyslíkom, podanie kardiotoník
a odsávanie vzduchu katétrom zavedeným a do pravej komory srdca; →ebulizmus, →kesonová
choroba, →plynová embólia.
aerofágia – [áerophagia] hltanie vzduchu. U novorodencov fyziologický jav; aj u dospelých sa
normálne dostáva malé mnoţstvo vzduchu pri jedení al. pití, nadmerná a. býva pri ochoreniach GIT
a pečene. V závislosti od polohy tela sa vzduch môţe regurgitovať (eruktácia), al. postupuje v
tráviacej rúre aborálne, vyvolávajúc plynatosť (meteorizmus) a nadmerný odchod črevných plynov
konečníkom (flatulenciu). Zriedka sa dostavuje zvracanie, bolesti brucha z extenzie ţalúdka. U
dospelých sa vyskytuje pri neurózach, niekedy spojený s funkčne podmieneným kardiospazmom;
prejavuje sa meteorizmom.
aerofília – [aéro- + g. filos milý] schopnosť jemne dispergovaných hydrofóbnych látok adhezívne
viazať na svojom povrchu vzduch, čo zhoršuje zmáčavosť hydrofilnými kvapalinami. Ich nízka
zdanlivá hustota je príčinou →flotácie. A. liečiv je neţiadúca pri príprave suspenzií, odstraňuje sa
prísadou →tenzidov.
aerogastria, ae, f. – [áero- + g. gaster ţalúdok] aerogastria, prítomnosť vzduchu v ţalúdku.
aearogastrocolia, ae, f. – [áero- + g. gaster + g. kólon hrubé črevo] aerogastrocolia prítomnosť
vzduchu v ţalúdku a v hrubom čreve.
aerogenes, es – [áero- + g. gennan tvoriť] aerogénny, tvoriaci vzduch; vzdušného pôvodu; prenosný
vzduchom.
aerohydrotherapia, ae, f. – [g. áér-áeros + g. hydór voda + g. therapeiá liečenie] aerohydroterapia,
liečenie vzduchom a vodou.
®
Aerolin (Glaxo) – bronchodilatans, tokolytikum; →albuterol.
®
Aerolone (Lilly) – sympatikomimetikum, najmä s bronchodilatačným účinkom; →izoproterenol.
aeromania, ae, f. – [áero- + g. maniá vášeň] aerománia, duševná porucha spojená s predstavou
lietania.
®
Aeromatt – vyzráţaný kalciumkarbonát, sodná soľ kys. uhličitej, uhličitan vápenatý, CaCO 3. V
prírode sa vyskytuje vo forme aragonitu, kalcitu a vatereitu. Pouţíva sa ako antacidum a na
substitúciu vápnika.
aerometrum, i, n. – [áero- + g. metron miera] zastar. prístroj na meranie zloţenia vzduchu.
Aeromonas – [aero- + g. monas jednotka] rod baktérií čeľade Vibrionaceae, z kt. jeden druh,
Aeromonas hydrophila môţe nakaziť človeka. Má tvar malých paličiek s polárnymi bičíkmi.
Normálne sa sa nachádza vo vode; niekt. druhy sú patogénne pre ryby a obojţivelníky. Sú
gramnegat., fakultatívne anaeróby, kataláza- a oxidázapozit., skvasujú glukózu. A. hydrophila je
druh, kt. zahrňnuje viaceré poddruhy, z kt. jeden (hydrofila) je patogénny aj pre ţaby, u kt. vyvoláva
,,ochorenie červených končatín“, ako aj pre ryby a plazy. Infekcie ľudí sú zriedkavé; prejavia sa ako
celulitída, lézie koţe, choleriformné ochorenia, septikémie al. infekcie močových ciest.
Aeromonas salmonicida môţe vyvolať u salmonidových rýb furunkulózu. A. s. neznáša teplotu
vyššiu ako 37 °C a je imobilná.
aerootitis, itidis, f. – [áero- + g. ós-ótos ucho + -itis zápal] aerootitída, zápal stredoušnej dutiny u
letcov pri náhlej zmene tlaku vzduchu.
aeropathia, ae, f. – [áero- + g. pathos choroba] obsol. aeropatia, kesonová choroba, vzduchová
embólia pri rýchlom poklese atmosferického tlaku, kt. postihuje osoby pracujúcich v potápačských
zvonoch, letcov ap. pri rýchlej dekompresii.
®
Aeropax – dimetylpolysiloxán, dimetikón; pouţíva sa pri meteorizme ako antiflatulens; →simetikón.
®
Aeropent (Fisons) – antiprotozoikum účinné proti trypanozomiáze a leišmanióze; dimetyl-sulfonát
→pentamidínu.
aerophagia, ae, f. – [áero- + g. fagein hltať] →aerofagia, mimovoľné, chorobné hltanie vzduch.
aerophobia, ae, f. – [áero- + g. fobos strach] aerofóbia, chorobný strach z prúdiaceho vzduchu,
prievanu.
aeroplethysmographia, ae, f. – [áero- + g. pléthysmos rozšírenie + g. grafein písať]
aeropletyzmografia, zisťovanie mnoţstva vydychovaného vzduchu.
aerosól – [skr. z aero- + l. solutio roztok] 1. plynná suspenzia veľmi malých častíc tekutiny al. tuhej
látky; 2. vzdušné častice tvaru kvapiek al. jemnej hmly vzniknuté vykašľaním al. kýchaním,
mikroorganizmami a v laboratóriách pri miešaní, centrifugácii al. zahrievaní, napr. v Bunsenovom
horáku; 3. rozt. liečiva, kt. sa môţe atomizovať na jemnú hmlu na inhalačnú th.; aerodisperzia; 4.
materiál, kt. sa uvoľňuje zo svojho pretlakového kontajnera vo forme hmly, spreja alebo peny.
Prirodzeným a. je hmla, umelý a. sa dá pripraviť z rozt., kt. okrem vody a minerálnych látok
obsahuje aj niekt. špecif. liečivá. Pouţívajú sa pri inhalačnej th. ochorení dýchacej sústavy, pri kt. sa
aplikujú do dýchacích ciest rôzne liečivé látky a vlhkosť. A. sa vyrábajú buď mechanickým
spôsobom (tlak, dýza) al. ultrazvukom (vplyvom neho sa vo vysokofrekvenč-nom generátore
rozkmitá tekutina, vzduch prúdiaci nad tekutinou strháva so sebou drobné kvapôčky, kt. vyletúvajú
nad jej hladinu). Ae. s časticami väčšími ako 10 mm sa nazývajú spreje a dostávajú sa do horných
dýchacích ciest. Vzdušné častice, kt. majú priemer 5 – 10 mm sa môţu dostať do dolných dýchacích
ciest, častice 0,1 – 5 mm moţno dopraviť aţ do alveolov.
®
Aeroserb-D (Herbert) –glukokortikoid; →dexametazón.
®
Aerosil →oxid kremičitý.
®
Aerosol AY – sodná soľ 1,4-dipentylesteru kys. sulfobutádiovej (kys. sulfojantárovej), Alphasol AY
C14H25NaO7S, Mr 360,41. Pouţíva sa ako emulzifikátor a zmáčadlo.
Aerosol AY
Aerosol IB
®
– diizobutylsulfosukcinát sodný, S-sodná soľ diizobutylesteru kys. sulfojantárovej,
Alphasol IB, C12H21NaO7S, Mr 332,35. Pouţíva sa ako zmáčadlo a
zlhčovač. Dráţdi sliznice a spojovky.
Aerosol IB
®
Aerosol MA – bis(1-metylamyl) sulfosukcinát sodný, sodná soľ 1,4-bismetylpentylesteru kys.
sulfobutándiovej, Alphasol MA, C16H29NaO7S, Mr 388,46. Pouţíva sa ako zmáčadlo a zvlhčovač.
Aerosol MA
Aerosol OT
®
– dokusát sodný, dioktylsulfojantaran sodný, soľ bis-(2-etylhexyl)esteru kys.
sulfojantárovej. Povrchovo aktívna látka pouţívaná ako laxans.
Aerosol OT
aerosóloterapia – [aerosolotherapia] lokálne vpravovanie liečivých prostriedkov do dýcha-cích ciest
inhaláciou vo forme jemných kvapiek al. častíc rozptýlených vo vzduchu. Aerosóly sa dajú pripraviť
manuálne vytláčaním z balónika al. pouţitím stlačeného kyslíka, resp. vzduchu. Takéto aerosóly
obsahujú najčastejšie bronchodilatanciá (napr. izoproterenol), zloţky pľúcneho →surfaktantu,
kortikosteroidy, mukolytiká, proteolytické enzýmy (napr. kryštalický trypsín, hyaluronidázu,
deoxyribonukleázu, lyzozóm, streptokinázu) al. liečivá, ako je acetylcysteín. Výhodou a. je, ţe
kvapôčky al. drobné častice sa dajú liečivá vhodným rozprašovačom (nebulizátorom) vpraviť do
určitých partií dýchacích ciest o vysokej koncentrácii. Nevýhodou a. je, ţe aerosól nevnikne do úplne
®
®
upchatých častí pľúc, kt. si obyčajne najviac vyţadujú liečenie (→Aibron , →Broncholysin ,
®
→Mucomyst .
aerosolum, i, n. – [g. áér-áeros + l. solutio roztok] →aerosól.
®
Aerosporin inj. (Burrough Welcome) – Polymyxini sulfas 50 mg (500 000 j.) v 1 fľ., polypeptidové
antibiotikum; →polymyxín.
Indikácie – celkové infekcie vyvolané gramneg. mikróbmi citlivými na polymyxín B (Pseudomonas
aeruginosa, Escherichia coli, klebsiely, enterobaktérie, salmonely, šigely): sepsa, endokarditídy,
purulentná nefritída, pyelonefritída a cystitída, pneumónie, meningitída. Lokálne sa aplikuje na
infikované rany, popáleniny, infikované sliznice, pri očných, ušných a klbových infekciách.
Kontraindikácie – precitlivelosť na polymyxín B, renálna insuficiencia (relat. kontraindikácia).
Nežiadúce účinky – 1. neurotoxicita (kefalea, nevoľnosť, zvracanie, parestézie, nystagmus, diplopia,
ataxia); 2. nefrotoxicita (proteinúria, cylindrúria, hematúria, azotémia), 3. koţné alergické prejavy, 4.
horúčka.
Dávkovanie – 1,5 – 2,5 mg/kg/d, max. 200 mg/d v 3 – 4 dávkach i. m. 6 – 7 (max. 10) d. Lokálne sa
aplikuje 0,15 % rozt.
aerotherapia, ae, f. – [g. áér-áeros + g. therapeiá liečenie] aeroterapia, liečenie vzduchom.
aerothermotherapia, ae, f. – [áero- + g. thermos teplý + g. therapeiá liečenie] aerotermoterapia,
liečenie teplým vzduchom.
aerothorax, cis, m. – [áero- + g. thóráx hrudník] aerotorax, plyn v pohrudničnej dutine.
aerotonometrum, i, n. – [áero- + g. tonos napätie + g. metron miera]aerotonometer, prístroj na
meranie tlaku vzduchu, plynu (v telových tekutinách).
®
Aerotrol (Abbott) – inhalačné anestetikum; →izoflurán.
aerourethroscopus, i, m. – [áero- + g. úréthra močová rúra + g. skopein pozorovať] aerouretroskop,
prístroj na optické vyšetrenie vzuchom rozšírenej močovej trubice.
®
Aeruginopen (Wülfing) – antibiotikum →tikarcilín.
aerugo, onis, f. – [l.] kov, rez, závit.
aeruginosus, a, um – [l.] pokrytý hrdzou, medenkou.
AES – 1. skr. angl. Atomic Emission Spectroscopy atómová emisná spektroskopia; 2. skr. angl. Auger
Electron Spectroscopy Augerova elektrónová spektroskopia (tuhých povrchov).
aes, aeris, m. – [l.] kov.
Aescin
®
tbl. obd. (Polfa) – Escinum 20 mg v 1 obalenej tbl.; →aescinum.
aescinum – zmes saponínov nachádzajúcich sa v plodoch pagaštanu konského (→Aesculus
hippocastanum); →escín. Dva hlavné glykozidy v zmesi odštepujú z aglykónu protoescinogénu
acetátový zvyšok a z cukrovej zloţky kys. glukurónovú a dve molekuly D-glukózy (predtým sa
myslelo, ţe z aglykónu escigenínu odštepuje kys. glukuronónovú, glukózu a xylózu). Tieto vlastnosti
ae. sa vyuţívajú v th. cievnych porúch. K indikáciám patria posttraumatické a pooperačné opuchy
(najmä v chirurgii končatín), veľké posttrauimatické hematómy a profylaxia pooperačných
hematómov, obehova nedostatočnosť dolných končatín, rachialgia pri kompresii koreňov
miechových nervov v cervikálnej oblasti.
Aesculaceae – Hippocastanaceae, pagaštanovité, čeľaď dvojklíčnolistových rastlín, drevín
s protistojnými dlaňovito zloţenými listami. Šikmo súmerné päťpočetné kvety sú obojpohlavné al.
polygamické. Plodom je ostnatá tobolka. Rastú v sev. pásme zemegule (2 rody, 18 druhov). Často
sa pestuje ako okrasná drevina pagaštan konský (Aesculus hippocastanum). Hippocastani
extractum siccum – sušený extrakt pagaštana konského je zloţkou rôznych fyto-farmák, napr.
®
®
Sportupac liq. a ung., Venitan crm. a i.
esculapius, i, m. – [g. Asklépios] Aeskulap, latinizovaná forma mena g. boha lekárstva →Asklepia.
Aesculus – pagaštan, rod stromov, kt. druhy obsahujú glykozidy kumarínového typu, eskulín, kt. sa
pripisovala toxickosť vo veter. med.
Aesculus hippocastanum L. (Hippocastanaceae) – pagaštan konský. Fytoterapeutikum
obsahujúce zmesi triterpenoidných saponínov (escínov a kryptoescínov), flavonoidy a
oxykumarínové glykozidy (skulín, eskuletín, fraxín ai.). V semenách (Semen hippocastani) sa okrem
zmesi saponínov nachádzajú purínu (adenín, adenozín, kys. močová), 50 – 60 % škrobu, 7 aţ 8 %
oleja a 8 – 10 proteínov. Pripisujú sa mu viaceré liečebné účinky (vazotonikum, antiflogistikum a
antiedematózum, adstringens, hemostatikum, expektorans, antihemoroidálium, antitrombotikum,
antireumatikum). Pouţíva sa vo forme odvaru z kvetu (Flos hippocastani) a kôry (Cortex
hippocastani, syn. castaneae equinae, aesculi hippocastani) per os pred jedením al. vo
formeobkladov a kúpeľov na zle sa hojace infikované rany, zapálené ţily, lymfatické opuchy,
hemoroidy, ekzémy a omrzliny. Kôra sa dnes vyuţíva na prípravu flavonoidov a eskulínu, kt. sa
®
®
pridávajú do liečiv (Anavenol gtt. a dr., Yellon gel ).
aestas, atis, f. [l.] – leto.
aestivus, a, um – [l.] letný.
aesthesiologia, ae. f. – [g. aisthésis zmysel + g. logos náuka] esteziológia, náuka o zmyslových
orgánoch.
aesthesiometron, i, m. – [g. aisthésis zmysel + g. metron miera] esteziometer prístroj na meranie
(koţnej) citlivosti.
aesthesiometria – [g. aisthésis zmysel + g.
citlivosti.
-metriá meranie] esteziometria, meranie (koţnej)
aesthesiodermia, ae, f. – [g. asthésis citlivosť + g. derma-dermatos koţa] esteziodermia, porucha
citlivosti koţe.
aestivalis, e; aestivus, a, um – [l.] letný.
aestivoautumnalis, e – [l. aestivus + l. autumnus jesenný] estivoautomnálny, vyskytujúci sa v lete a
jeseni.
aestuarium, i., n. – [l. aestus teplo] estuárium, parný kúpeľ, vyhrievareň.
aestus, us, m., aestus, i, m. – [l.] teplo, horúčava.
aet. – l. skr. aetas vek.
AET
–
2-aminoetylester
dihydrobromid kys. karbamimidotiovej, C 3H11Br2N3S, Mr
®
®
®
Rádioprotektívna látka (Antirad , Antiradon , Surrectan ).
281,04.
AET
aetas, atis, f. – [l. aetas, aetatis vek], coaetaneus súčasník.
Aethacridium lacticum – ČSL 4, etakridín, 6,9-diamino-2-etoxyakridín, dezinficiens rán a slizníc,
®
pouţívaný vo forme rozt., zásypu, masti (Rivanol ).
®
aethanolum, i, n. spiritus vini – [l.] etanol, etylkakohol (→Ethylcoman ).
aether, eris, m. – [g. aithér-aitheros priezračný vzduch]; éter; etyléter, dietyléter, inhalačné
narkotikum.
Aether pro narcosi éter pouţívaný na narkózu.
Aether – ČSL 4, éter, C2H5–O–C2H5, dietyléter stabilizovaný prísadou 0,001 % fenidónu, Mr 74,12.
Éter prvý raz opísal Valerius Cordius r. 1540, ako anestetikum ho prvý aplikoval r. 1847 Morton v
Massachusetts General Hospital a o necelých 5 mes. (6. 2. 1847) Celestyn Opitz, praţský mních na
Františku.
Éter je číra, bezfarebná ľahko pohyblivá tekutina, charakteritického zápachu, chuti najprv páľčivej,
potom chladivej. Ľahko sa odparuje a pary, kt. sú ťaţšie ako vzduch, sú ľahko zápalné; so
vzduchom tvoria nebezpečnú výbušnú zmes. V prítomnosti vzduchu, najmä na svetle, podlieha
autooxidácii za vzniku peroxidov, kt. pri destilácii al. odparovaní éteru, najmä jeho posledných
podielov, môţe za vyššej teploty explodovať. Je rozp. vo vode, je miešateľný s etanolom,
chloroformom, benzénom, silicami al. olejmi. Spiritus aethereus (termín zaviedol r. 1730 Frotenius)
sa pouţíva ako excitancium a vo farm. ako pomocná látka.
Dôkaz
a) Hustotat 20 = 0,713 g/cm .
3
b) V odmernom valčeku so zabrúsenou zátkoui sa pridá k 2,0 ml vody 1 kv. rozt. chloridu ţelezitého,
1 kv. hexakyanoţelezitanu draselného (10 g/l), 10,0 ml stanovovanej látky a 10 s sa pretrepáva;
vodná vrstva sa musí sfarbiť modro (fenidón).
Uskladňuje sa v dobre uzavretých fľašiach pri zníţenej teplote a chráni sa pred svetlom. Na jeho
skladovanie a manipuláciu platia prepisy ČSN 65 0201; je to horľavina I. nebezpečnostnej triedy.
Aether glycerinoguaiacolicus – éter gvajakolu (2-metoxyfenolu), monometyléteru pyrokatecholu,
®
pouţíva sa ako antifobikum a myorelaxans. Guajacuran .
Aether Oenanthicus – etylester kys. heptánovej, syntetický sa pouţíva ako esencia pri výrobe
likérov; →etyloenantát.
®
®
Aether pro narcosi – ČSL 4, diaethylaether, dietyléter, divinylaether (Vinesten , Vinydan ),
vinyléter (Vinimar‹) celkové inhalačné anestetikum (výbušné).
Indikácie – na celkovú anestézu pre strednodobé a dlhodobé výkony sa pouţíva výnimočne; nehodí
sa na inhalačný úvod. Prechádza placentárnou bariérou.
Kontraindikácie – Diabetes mellitus, poruchy obličkových al. pečeňových funkcií, ochorenia
dýchacích ústrojov so spastickou zloţkou al. so zvýšenou sekréciou z dýchacích ciest.
Nežiadúce účinky – výrazné dráţdenie dýchacích ciest, zvýšená salivácia a bronchiálna sekrécia,
spazmus laryngu, hypotenzia, zvýšená kapilárna krvácavosť, leukocytóza, hyperglykémia,
metabolická acidóza, útlm tonusu a motility ţalúdka, pooperačná nauzea a vomitus; u detí kŕče.
Predávkovanie je spojené s rizikom respiračnej insuficiencie a zastavenia srdcovej činnosti.
Interakcie: Potencuje účinok nedepolarizujúcich myorelaxancií.
Dávkovanie – podáva sa v zmesi so vzduchom, moţno ho odparovať pri zaradení mimo okruh i v
okruhu (nevyţaduje kvantitatívny odparovač). Je kompatibilný s vápennou zmesou. Pred aplikáciou
dietyléteru je vhodná i. v. vagolytická premedikácia, vhodná je kombinácia so zloţkou neuroleptika –
droperidolu, kt. značne zníţi výskyt neţiadúcich účinkov. Pooperačnému vracaniu noţno zabrániť
®
podaním →ondasetronu (Zonfran ) i. v. al. p. o. Väčšinou sa podáva po úvode inými látkami. Na
chir. anestéziu treba udrţovať koncentráciu 4 – 5 obj. %. Pri predávkovaní (> 7 – 8 obj. %) sa ako
prvý príznak zjaví útlm a nedostatočnosť dýchania, potom pokles TK.
Aethinyloestradiolum – etinylestradiol, →estrogény.
aethiopathogenesis, is, f. – [g. aithiá príčina + g. pathos choroba, +
etiopatogenéza, náuka o príčine a vývoji choroby.
g. genesis vznik]
®
Aethmozin tbl. (Medexport) – antiarytmikum, Moracizini hydrochloridum (Aetmozinum) 25 a 100 mg
v 1 tbl., →morazicín, etmozín.
®
Aethoform –ester kys. 4-aminobenzoovej. Lokálne anestetikum, →etylaminobenzoát.
®
Aethoxisclerol
(Dexo) – lokálne
(→Aethoxysclerol; →polidokanol).
anestetikum,
antipruriginosum,
sklerotizujúca
látka
®
Aethoxysklerol inj. (Kreussler) – Polidocanolum 0,5, 1, 2 a 3 % s prísadou 5 ml absolútneho
alkoholu v 100 ml vodného rozt. 0,5 – 3 %, antivarikózum; →polidokanol.
aethylismus, i, m. – [l.] etylizmus, nadmerné poţívanie alkoholu, chron. otrava etylalkoholom;
→alkoholizmus.
Aethylmorphinum hydrochloricum – ČSL 4, Aethylmorphinium chloratum, chlorid etylmorfínu, látka
tlmiaca kašľací reflex, antitusikum (chlorid etylmorfínia). Pre svoje lokálne hyperemizujúce účinky sa
pouţíva aj v oft. v 2 – 10 % rozt. na urýchlenie resorpcie reziduí po krvácaní do prednej očnej
komory, zápaloch spojovky, rohovky a dúhovky; dms 0,1, dmd 0,3 g; jednotlivé th. dávky 0,015 –
®
®
0,03 g (Diolan , Dionin ).
aethylum – etyl, CH3–CH2–, alkyl, jednoväzbový uhľovodíkový zvyšok etánu
Aethylum aceticum – ČSL 4, ester kys. octovej a etanolu, octan etylový CH 3COOC2H5 má ovocnú
vôňu.
Aethylum biscumaceticum – biskumoctan etylový, bis (4-hydroxy-3-kumarinyl)octan etylový,
pouţíva sa ako profylaktikum a terapeutikum trombóz, →antikoagulans kumarínového typu
(Pelentan‹).
Aethylum bromatum – etylbromid,monobrómmetán CH3CH2Br; pouţíva sa ako lokálne
anestetikum vţdy v zmesi s monochlórmetánom a chloroformom.
Aethylum chloratum, aether chloratus – etylchlorid, monochlóretán, C2H5Cl, Mr 62,52, t. v. 12,2
°C, bezfarebný plyn, ľahko skvapaľniteľný. Pouţíva sa ako etylačné činidlo, lokálne anestetikum,
málo účinné chladivo.
aethiologia, ae, f. – [g. aithiá príčina + g. logos náuka] etiológia, náuka o príčinách (vzniku) choroby.
aethiologicus, a, um – [g. aithiá príčina + g. logos náuka] etiologický týkajúci sa etiológie, pôvodcu
choroby.
aetiocholanolón →etiocholanolón.
Aetius alias Aetios – (502 – 575) byzantský grécky literát a osobný lekár cizára Justiniána. Vo
svojom Tetrabiblione sa zaoberá prácami Rufusa z Efezu, Leonida, Sorana, Filumena, ako aj
opisom chorôb očí, uší, nosa, hrdla a th. postupmi (tonzilektómia, uretrotómia, a th. hemoroidov).
®
Aethoxysclerol sol. inj. (Chemische Fabrik Kreussler & Co.) – Lauromacrogolum 400 5, 10, 20 al.
30 mg/ml rozt. Venofarmakum, antivarikózum. 0,5 % rozt. sa pouţíva na sklerotizáciu metličkových
varixov a centrálnych ţíl metličkových varixov; 1 % rozt.: sklerotizácia centrálnych ţíl metličkových
varixov a varixov s priemerom 1 – 3 mm; 2 % rozt.: sklerotizácia varixov s priemerom 3 – 6 mms
chron. ţilovou nedostatočnosťou, napr. pri varixoch vedľajších vetiev; 3 % rozt.: sklerotizácia
hemoroidov (I a II stupeň).
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
afágia – [g. alfa priv. + g. fagein hltať] neschopnosť prehĺtať. Príčinou býva väčšinou obštrukcia GIT v
oblasti →Schatzkiho prstenca bolusom al. difúzny spazmus ezofágu; treba pamätať na karcinóm
ezofágu. Por. →dysfágia.
afakia – [aphakia] neprítomnosť šošovky oka následkom úrazu (perforačné poranenia, kontúzia
bulbu), po profesionálnej katarakte po silnom oţiarení ap., po operácii katarakty. Oko sa stáva
ďalekozrakým, vidí bez korekcie asi 3/60 (prsty na 3 m), nemôţe akomodovať. Th.: 1. implantácia
šošoviek; 2. kontaktné šošovky; 3. spojné šošovky: u emetropa náhrada silnou spojnou šošovkou s
menším cylindrom upravujúcim astigmatizmus; u krátkozrakých al. ďalekozrakých sa k novej
korekcii pripočítavajú hodnoty predošlej chyby. Ak nie je zraková ostrosť neoperovaného oka
výrazne zníţená, treba ho kryť matným sklom, pretoţe obrazy na sietnici afakického oka sú s
korekciou zväčšené.
®
Afalon (Hoechst) – metoxydiurón, herbicídum; →linurón.
Afanasjew, Eugen – (†1897) ruský lekár, profesor špeciálnej patológie, terapie a vojnovej medicíny,
pôsobil v Peterburgu a v Kyjeve.
®
Afaxin (Winthrop) – stimulans CNS, anorektikum; →dextroamfetamínsulfát.
afázia – [g. alfa priv. + g. fásis slovo, fénai hovoriť, afasiá neschopnosť hovoriť] chorobná strata reči,
strata schopnosti hovoriť al. schopnosti komunikovať s vlastnými myšlienkami, emóciami al.
túţbami. A. je porucha reči, kt. sa prejavuje porušením jedného al. viacerých komponentov
produkcie a porozumenia reči vzniknutej na báze org. poškodenia mozgu. Tieto lokálne poškodenia
zapríčiňujú poruchu uţ normálne vyvinutej reči na rozdiel od dysfázie, kde ide o špecifickú vývinovú
poruchu reči.
A. je narušenie najvyššej analýzy a syntézy v kôre dominantnej hemisféry. Jej základom je
buď porucha rečovej motoriky (motorická a.) al. porucha príjmu rečových informácií (senzorická a.).
Príčinou môţe byť cerebrovaskulárna insuficiencia, apoplexia, encefalopatia. Akút. a. môţe mať
rôzne vyznačené poruchy jednotlivých zloţiek reči (fonologickú, syntaktickú, lexikálnu, sémantickú);
pritom môţu byť postihnuté aj činnosti súvisiace s rečou, ako čítanie (alexia), písanie (agrafia),
rátanie (akalkúlia), príp. sa kombinujú s apraxiou, agnó-ziou al. dysartriou.
Psychol.
Skoro všetky formy a. sa opísali okolo r. 1800, hoci uţ Corpus Hippocrati (asi r. 400 pr. n. l.) má
opisy zodpovedajúce a., Valerius Maximus (asi r. 300 pred n. l.) opisuje muţa, kt. stratil schopnosť
čítať po údere kameňom do hlavy a podobne Plinius (r. 30 pr. n. l.). Opis parafázie a alexie po
apoplexii podáva Schmidt r. 1676. R. 1861 Paul Broca opísal poruchu reči pacienta, u kt. pri sa pitve
zistila lézia v 3. závite frontálneho laloka ľavej hemisféry mozgu. Neskôr Wernicke opísal pacienta,
kt. nemal výrazné poruchy expresívnej zloţky reči, ale hovorenej reči vôbec nerozumel. Termín a.
pochádza od Trousseaua (1801 – 1867).
Afáziu zapríčiňujú 1. lézie spinálnych rečových centier v mozgovej kôre, 2. lézie hlbokých asociačných vláken vedúcich k týmto centrám, 3. léziou motorických centier v kôre a dráh spájajúcich
tieto centrá s artikulačnými svalmi. Vcelku ide častejšie o léziu mozgovej kôry ako podkoria a
častejšie ľavej hemisféry ako pravej. Vedúcu úlohu má lézia propriocetívno-logistickej oblasti v area
supramarginalis.
Podstatou týchto lézií môţe byť cerebrovaskulárna insuficiencia, apoplexia, encefalopatia. Niekedy
sa však ani modernými zobrazovacími a neurofyziologickými metódami anatomický substrát a.
neodhalí.
Lézie mozgu zapríčiňujú poruchu uţ normálne vyvinutej reči na rozdiel oddysfázie, kde ide
o špecifickú vývinovú poruchu reči.
Pretoţe komunikácia myšlienok, emócií a ţelaní sa týka prinajmenej jednej ďalšej ľudskej bytosti,
ktorej sa adresujú, má a. prinajmenej dva typy: 1. expresívnu al. motorickú a. (porucha rečovej
motoriky) – Brocovho centra v zadnej časti gyrus frontalis inf., operculum frontale dominantnej
hemisféry s inými funkčne dôleţitými centrami na parietotemporálnom rozhraní, 2. perceptívnu al.
senzorickú a. (porucha príjmu rečových informácií) – neschopnosť rozumieť hovorovej reči
následkom lézie Wernickeovho senzorického centra v strednej časti gyrus temporalis sup.
dominantnej hemisféry al. postihnutia zadných častí gyrus temporalis sup. a priľahlých častí
parietálneho laloka, ako aj kortikálnych a subkortikálnych spojov medzi týmito oblasťami. Ide
všakorozsiahly súbor porúch reči s veľmi odlišnými formami verbálneho výkonu (rýchleho pri
prechodných a. a pomalého pri trvalých a.) a predominancie verbálnych aktrivít – pomenovania
(meno, názov), ústneho opakovania a sluchového chápania.
Pokusy o podrobnejšiu klasifikáciu a. zlyhávajú pre heterogénnosť a variabilnosť porúch. Uvádzaná
klasifikácia (kompilovaná z viacerých literárnych zdrojov) má byť skôr pracovnou bázou slúţiacou na
komunikáciu medzi bádateľmi a porovnávanie tým, ţe im poskytuje prvú deskripciu poruchy.
Reč je komplexný fenomén, kt. má viaceré úrovne verbálnej aktivity, a to 1. fonologickú (zvukovú
stránku reči), 2. lexikálnu (slovná zásoba – vstup/výstup), 3. syntaktickú (štruktúra/morfológia, tvorba
viet), 4. sémantickú (významovú), 5. pragmatickú (vzťah jazykových prostriedkov ku skutočnosti a k
hovoriacemu, ku komunikantom, k hovoriacim, kt. daný jazyk pouţívajú). Výskum porúch reči
predpokladá interdisciplinárny prístup a účasť neuroanatómov, neurofyziológov, psychiatrov,
psychológov a lingvistov. V ostatnom čase sa dokonca utvorila osobitná disciplína zaoberajúca sa
opisom porúch reči, identifikáciou oblastí mozgu a neurofyziologických mechanizmov
zaangaţovaných v rečových aktivitách a poznávaním psych. procesov zodpovedných za poruchy
verbálnej aktivity – neurolingvistika, ba aj afaziológia.
Reč sa dá vyjadriť gestom, hlasom a obrazom. Jestvujú preto tri druhy porúch reči: 1. amimia –
chýbanie gest al. poruchy gest, 2. afónia – neprítomnosť zvukov, strata hlasu (môţe byť org. al.
psychická, funkčná); pacient nie je schopný pouţiť svoj hlas pre org. al. štruktúrne zmeny, 3. agrafia
– chýbanie schopnosti písať al. produkcia deformovaných obrazov a symbolov.
K ďalším poruchám reči patria:
Afelxia – mentálny zmätok, neporiadok, snenie, reveria.
Afémia – pôvodný termín pre a. zavedený Brocom.
Agnózia – neschopnosť poznať prínos podnetov (senzácií) privádzaných zmyslami do mozgovej
kôry.
Afázia – senzorické percepčné poruchy.
Agramatizmus – neschopnosť tvoriť gramaticky správne vety, skloňovať a časovať, syntakticky
skladať slová do viet.
Alexia – senzorická amimia, neschopnosť čítať.
Anartria – chýbanie artikulovanej reči.
Apraxia – neschopnosť produkovať reč.
Asyntaktizmus – neschopnosť tvoriť syntakticky (významovo) správne vety.
Ekplexia – panický strach, ohromenie, úţas, zdesenie; pojem, kt. pouţíval Galenus na označenie
stuporu.
Patematická strata reči – zo zľaknutia.
Plastická porucha reči →voluntárny mutizmus.
Spazmodická porucha hlasu – strata hlasu v dôsledku spazmu svalov zúčastňujúcich sa na
produkcii reči.
Afatické poruchy závisia od týchto faktorov:
1. sémantická hodnota jazyka: jednoduché formy, ako citoslovce, prejavy zdvorilosti, ,,sta-rého
jazyka“ al. ,,hotového jazyka“ (Jackson, 1874) sú poruchou ušetrené a trpí skôr jazyk oznamujúci
pravý intelektový obsah;
2. úloha podmieňujúcich podnetov: pacient nie je schopný vykonať sériové výzvy: dni v týţd., mes. v
roku, série čísel a viet, napr. modlitba, pesnička, báseň (výsledok dlhodobého nácviku, keď jedna
jednotka nasleduje za druhou, slabiky slová);
3. stupeň známosti a abstrakcia prijímanej či vysielanej správy: vo väčšine pacientov s a. trpia
lingvistické správanie ,,kategoriálnou regresiou“ (Goldstein);
4. facilitačný vplyv adaptovanej či konkrétnej situácie: napr. výkon sa zlepší, keď sa pacien-tovi
ukáţe obrázok objektu, kt. má pomenovať;
5. facilitačný vplyv rozdelenia celku na časti: napr. opis obrázku sa afatikovi podarí lepšie, keď ho
povzbudíme, aby opisoval kus po kuse; afatici nie sú schopní abstrahovať;
6. emočný obsah jazyka: afekt umoţní al. utlmí vyjadrenie. Najvýraznejšie sú funkčné disociácie pri
ţargóne a parafázii, najmenej výrazné tam, kde a. pochádza z motorickej realizácie a receptívnych
aktivít.
Jednotlivé niţšie uvádzané termíny majú síce uţ len historický význam, môţu byť však uţitočné pri
štúdiu starších prác o a.
Vedúcu úlohu má lézia propriocetívno-logistickej oblasti v area supramarginalis. A. sa v praxi delia
na 3 formy: 1. motorická a.; 2. senzorická a.; 3. amnestická a.
Prehľad afázií – v klasickej typológii a. sa moţno stretnúť s týmito formami a.:
Akustická afázia – sluchová a.
Aferentná motorická afázia – viazaná na retrocentrálne lézie, porucha enkódovania.
Agramatická afázia – porucha programovania schém.
Akusticko-amnestická afázia – porucha dekódovania výberu slov, identifikácie slov im podobných,
viazaná na centotemporálne lézie.
Amnemonická afázia – zabúdanie slov so súčasnou afáziou.
Amnes(t)ická afázia – syn. anómia, nominálna a., neschopnosť spomenúť si na názvy jednotlivých
vecí a predmetov, obmedzenie slovnej zásoby následkom lézie supramarginalis dominantného
parietálneho laloka. Porucha nominatívnej funkcie reči. Nominálne slovo pacient správne chápe, keď
ho počuje, avšak nevie si ho vybaviť. Obmedzená je slovná zásoba. Reč pacientov je plynulá
(fluentná), má ťaţkosti pri pomenúvaní predmetov, činností správnym slovom, často nahradzuje
cieľové slovo opisom. Predpokladalo sa, ţe je podmienená difúznou léziou v gyrus angularis a
supramarginalis dominantného parietálneho laloka. Novšie poznatky získané pomocou CT, NMR ai.
svedčia o tom, ţe a. a. nemá lokalizačnú hodnotu.
Anosmická afázia – agusická a., neschopnosť vyjadriť slovne čuchové pocity.
Ataktická afázia – expresívna, motorická a.
Brocova afázia – syn. Brocova choroba, motorická expresívna a., charakterizovaná poruchou
tvorby hlasitej artikulovanej reči, fonemickou dezintegráciou, ľahšími poruchami porozumenia reči,
ťaţkosťami pri opakovaní viet a slov. Súčasne býva prótomná agramatia, telegrafická reč. Brocova
a. vzniká pri léziách rozprestierajúcich sa medzi zónou Broca a prednými časťami parietálneho
laloka dominantnej hemisféry; pri rozsiahlej frontotemporoparietálnej lézii býva súčasná Wernickeho
anartria a a.
Centrálna afázia – podmienená léziou spojov v mozgu: →parafázia; delí sa na kortikálnu (kôrovú),
transkortikálnu a subkortikálnu.
Čistá, Dejerineova slovná hluchota afázia – Wernickeho podkôrová senzorická a. ťaţkosti s chápaním hovoru pri zachovanej vnútornej reči, spontánnych slov, čítania a spontánneho písania;
opakovanie slov, porušený diktát; častejšia ako čistá a. je redukovaná forma Wernickeho a. al.
hluchota slov; anartria je klasická čistá motorická podkôrová a., verbálna a. prejavujúca sa poruchou
výslovnosti, artikulácie reči; sy. fonetickej dezintegrácie spojený s faciolingválnou parézou a
psychickými poruchami (hyperemotivita, sklon k depresiám).
Dynamická afázia – porucha reči prejavujúca sa neschopnosťou tvoriť vety a pouţívať reči ako
oznamovacieho prostriedku; porucha vnútornej reči, lineárnej schémy vety a blokáda od začínajúcej
myšlienky do výsledného vyslovenia vety; artikulácia, chápanie reči a schopnosť vyslovovať
jednotlivé slová a aj krátke vety sú zachované.
Eferentná motorická afázia – kinetická a., Brocova a. viazaná na prednú frontotemporálnu časť
zóny.
Expresívna afázia – s poruchou fonémového programovania (motorická), programovania schém
(agramatická), viet (syntaktická); ataxická a.
Fluentná afázia – syn. Wernickeho, konduktívna, transkortikálna senzorická a., amnestická a.
anómia.
Frontokortikálna afázia – expresívna a., ataxická a.
Frontolentikulárna afázia – komisurálna a.
Funkčná afázia – následkom ,,hystérie“.
Globálna afázia – úplná disolúcia reči spojená s pravostrannou hemiplégiou a hemianopsiou a
apraxiou a agnóziou. Okrem opakovania niekt. slov al. iba slabík (napr. to–to–to, no–no–no,
neviem–neviem) sú porušené všetky modality expresívnej aj impresívnej reči. Vzniká pri rozsiahlych
léziách dolných častí frontálneho laloka, Wernickeho oblasti v temporálnom laloku a častí
parientálneho laloka, nezriedka aj štruktúr uloţených pod týmito oblasťami.
Grafomotorická afázia – pacient sa nevie vyjadriť písmom (apraxia).
Grasheyho afázia – podmienená skráteným trvaním senzorických vnemov; poruchy percepcie a
asociácií bez poruchy funkcie mozgových centier al. vedenia nervovými dráhami.
Hysterická afázia – neschopnosť hovoriť v súvislosti s hystériou; nevhodný termín; →funkčná a.
Impresívna afázia – senzorická a.
Intelektuálna afázia – pravá a.
Kombinovaná a. – a. dvoch a viacerých foriem vyskytujúcich sa súčasne.
Komisúrová afázia – a. podmienená léziou v inzule, t. j. prerušením spojení medzi motorickými a
senzorickými rečovými oblasťami.
Kompletná afázia – a. podmienená léziou všetkých rečových oblastí; neschopnosť komunkovať
akýmkoľvek spôsobom.
Konduktívna afázia – nem. Leitungsaphasie, porucha reči, kde sluchové chápanie a ľahkosť artikulácie sú intaktné, avšak viazne opakovanie; pacient trvale presúva, resp. nahradzuje fonémy
(fonemická a., parafázia, fonemický ţargón).; ide o expresívnu a., poruchu enkódovania, je to a.
prvej artikulácie (úroveň slov, viet) a vo svojom ranom štádiu je viazaná na oneskorenú
autoreguláciu sluchovej spätnej väzby; býva podmienená léziou v supramarginálnom a angulárnom
gyru parietotemporálneho laloka. Novšie poznatky získané pomocu CT a NMR svedčia o tom, ţe
amnestická afázia nemá lokalizačnú hodnotu.
Kôrová (kortikálna) afázia – centrálna a.
Kussmaulova afázia – vôľové zastavenie reči u duševne chorých.
Lentikulárna afázia –komisurálna a.
Aphasia lethica afázia – amnestická a., kôrová, centrálna a.
Lichtheimova afázia – motorická nominálna a.
Motorická afázia – afémia, ataxická, Brocova, expresívna a. s poruchou fonémového programovania. Ide o neschopnosť hovoriť, pričom pacient rozumie reči, vie, čo chce povedať, ale nemôţe
vysloviť slová pre neschopnosť koordinácie svalov rečovej oblasti. Býva následkom poruchy spojov
Brocovho centra v zadnej časti gyrus frontalis inf. (operculum frontale) ľavej hemisféry s inými
funkčne dôleţitými centrami na parietotemporálnom rozhraní. Pri čiastočnej motorickej a. pacient
ťaţko hľadá slová al. ich komolí (parafázia), niekedy opakuje tie isté výrazy (perseverácia), robí
hrubé gramatické chyby (agramatizmus). Poruchu si pacient neuvedomuje.
Motorická nominálna afázia – Lichtheimov sy., Wernickeho transkortikálna motorická a.
Nominálna afázia – amnestická a., anómia; →amnestická a.
Optická afázia – zraková a.
Parafázická afázia – amnestická, Wernickeho a.
Parapragmatická afázia – syntaktická a.
Parieto-okcipitálna afázia – kombinovaná alexia a apraxia.
Patematická afázia – a. pri afekte al. zdesení, úľaku.
Percepčná afázia – receptívna, senzorická a.
Pitresova afázia – amnestická a.
Pragmatická afázia – zlyhanie regulačnej funkcie spojenia reči; len mierne ochudobnenie slovnej
zásoby, častý výskyt neologizmov a slov bez vzťahu k situácii; reč je chaotická, pacient si to
uvedomuje, čať reči sa podobá norme, ale nedáva zmysel.
Psychosenzorická afázia – neschopnosť porozumieť hovorenému, písanému al. akokoľvek
vyjadrenému.
Receptívna afázia – senzorická a.
Sémantická afázia – strata sémantického vzťahu medzi symbolom a objektom (,,porucha
podobnosti“, strata schopností komunikácie myšlienky, napr. pacient nechápe rozdiel ,,otcov brat“ a
,,bratov otec“, viazaná na parietookcipitálne lézie.
Senzorická afázia – porucha dekódovania, neschopnoť rozumieť zmyslu písaných, hovorených al.
taktilných rečových symbolov, vzhľadom na poruchu sluchových a zrakových rečových oblastí, napr.
slovná hluchota, slovná slepota, viazaná na posterotemporálne lézie.
Senzorická, úplná kortikálna afázia – Wernickeho, precepčná a., neschopnosť rozumieť hovorovej
reči následkom lézie Wernickovho senzorického centra v strednej časti gyrus temporalis sup.
dominantnej hemisféry al. postihnutia zadných častí gyrus temporalis sup. a priľahlých častí
parietálneho laloka, ako aj kortikálnych a subkortikálnych spojov medzi týmito oblasťami. Ide o
dezintegráciu reči, identifikácie a chápania slovných a písaných symbolov (slovná hluchota,
slepota). Pacient napriek neporušenému sluchu nechápe slovo, text, nereaguje, stráca kontrolu nad
vlastným hovorom, reč je nezrozumiteľná, niekedy býva nadmerná hovornosť (logoroe). Porušená je
vnútorná reč, preto vzniká nezrozumiteľá logorea (ţargonofázia), v kt. moţno rozoznať niekt.
deformované slová (parafázia, v prípade písania paragrafia); súčasne sú prítomné aj prvky agnózie
(sluchové a zrakové), apraxie, a obyč. lat. homonymnej hemianopsie vpravo. Pacient si poruchu
uvedomuje.
Sluchová afázia – slovná hluchota, senzorická a.
Subkortikálna afázia – centrálna a.
Syntaktická afázia – deštrukcia syntaxu a tendencia k telegrafickému štýlu reči; expresívna a.,
porucha programovania viet, pričom chápanie je pomerne dobre zachované.
Taktilná afázia – neschopnosť pomenovať predmety, kt. si pacient ohmatáva.
Temporoparientálna afázia – kortikálna senzorická, centrálna a.
Transkortikálna motorická afázia – a. charakterizovaná ťaţkou poruchou iniciácie reči, ľahšie je
porušené porozumenie reči, pričom je modalita opakovania pomerne dobrá. Vzniká pri léziách
oblastí leţiacich v blízkosti suplementárnej motorickej zóny, v horných častiach frontálneho laloka.
Zmiešaná transkortikálna a. (sy. izolácie rečových zón) sa vyznačuje pomerne zachovaním
opakovaním pri poruche všetkých zloţiek reči (spontánnej reči, opakovania, pomenovanmia a
impresívnej reči). Transkortikálna senzorická Wernickeho a. syn. nominálna a. je charakterizovaná
dobrým porozumením pri poruche porozumenia reči; vzniká pri léziách temporookcipitálnehorozhrania dominantnej hemisféry.
Úplná afázia –
Verbálna afázia – obmedzená schopnosť tvoriť slová, anartria.
Vývojová afázia – neschopnosť autistického dieťaťa naučiť sa pouţívať a chápať reč.
Wernickeho afázia – syn. senzorická a., receptívna a.; porucha chápania oznamovaného,
porozumenia reči, preto je prítomná aj senzorická a., odzcudzenie zmyslu slova (satiácia). Často je
prítomná sa pridruţuje anozognózia, niekedy parafázická či ţargónová a. W. a. vzni-ká následkom
stredných častí lézie temporálneho laloka dominantnej hemisféry.
Zmiešaná afázia – kombinovaná motorická a senzorická a.
Zraková afázia – optická a., slovná slepota, optická alexia; neschopnosť pomenovať videné
predmety následkom prerušenia spojení medzi rečovými a zrakovými oblasťami.
Ţargónová afázia – silná parafázia vo forme nevhodných slov, zvukov, viet; ide o disolúciu
fonémových a sémantických jednotiek; ţargón vzniká nielen z neadekvátneho pouţitia fonetických a
sémantických jednotiek, ale najmä náslekom dezorganizácie mnohopočetných anat. systémov. A. R.
Lurija navrhol klasifikáciu a. podľa topických lézií mozgu a z nich rezultujúcich patofyziol. zmien:
Lézia premotorickej zóny, kt. zodpovedá za časovú integráciu motorických impulzov a zabezpečuje
ich organizáciu do tzv. kinetickej melódie, má za následok eferentnú motorickú a. Pritom sa
rozpadajú motorické vzorce reči, na základe kt. premotorická kôra reguluje inerváciu al. denerváciu.
Lézia frontodorzálnych oblastí kôry, resp. suplementárnej zóny zaviňuje dynamickú a. s poruchou
iniciácie reči.
Lézia sek. zón temporálneho laloka al. vyvoláva senzorickú a. s poruchou fonetickej percepcie
Lézia stredného závitu temporálneho laloka a subkortikálnych oblastí zaviňuje akusticko-mnestickú
a s poruchou sluchovej verbálnej pamäti.
Lézia sek. zón parietálneho laloka vyvoláva aferentnú motorickú a. s poruchou stálej kinestetickej
aferentácie a syntézy informácie o aktuálnom stave rečového aparátu. To má za následok, ţe
postihnutí nie sú schopní regulovať artikuláciu a vzniká fonemická parafázia. Porucha tejto taktilnokinestetickej syntézy informácie sa premieta aj do organizácie pohybu, a tak vzniká aferentná al.
kinestetická apraxia.V písaní sa zjavujú chyby podobné chybám v hovorovej reči; pri dobre
zachovanom automatickom písaní sú porušené ostatné zloţky písania, pri kt. je potrebná
fonematická analýza slov.
Lézia terc. oblastí parieto-temporo-okcipitálnych lalokov má za následok poruchy celkovej percepcie
situácie, predovšetkým percepcie priestorových vzťahov. Pacienti chápu význam jednotlivých slov,
ale majú problémy pri dekódovaní logicko-gramatických štruktúr jazyka (sémantická a.). Súčasne sa
zis:ujú poruchy modálne-špecifickej verbálnej pamäti, kt. sa manifestuje ako amnestická a.
Predpokladá sa aj porucha sémantických schém (ich celistvosti a simultánneho fungovania) al.
porucha vybavovania slov, kde môţu dominovať skôr formálne a slabšie vzťahy.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Klasifikácia afázií
Typ afázie
Trvanie
Opakovanie Chápanie Názov
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Globálna
stále
–
–
–
Transkortikálna motorická
stále
–
+
–
Wernickeho
stále
+
+
latencia
Konduktívna
prechodné
–
–
–
Amnestická
prechodné
+
+
–
Transkortikálna senzorická prechodné
+
–
–
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-–––––––
+ = normálne al. ľahko porušene; – = ťaţko porušené
afázia-agnózia-apraxia →Pickov syndróm.
afázia-apraxia-alexia →Bianchiho sy. (anizeikónia) a nespojené videnie (diplopia).
afebrilis, e – [g. alfa priv. + l. febris horúčka] afebrilný, bez horúčky.
afebrilitas, atis f. – [g. alfa priv. + l. febris horúčka] afebrilita, stav bez horúčky.
afeilia →afázia, strata schopnosti reči (Broca).
afekcia →affectio, choroba, chorobný stav, zachvátenie chorobou; citový záchvat, vzrušenie (por.
→afekt).
afekt – [l. ad k, do + l. facere činiť, affectio, affectus] 1. afekcia; 2. prudké, krátkotrvajúce vzplanutie,
silná, prchká, emočná reakcia viazaná na nejaký obsah, vnem al. predstavu. stav podráţdenosti.
Hnutie mysle, vzrušenie, rozčúlenie; psychol. osobitný druh niţšieho citu, krátkotrvajúca, spravidla
prudká emócia, kt. má aj objekt (zlosť, radosť, strach). Pociťuje sa ako napätie spojené so snahou
toto napätie uvoľniť. Prejavuje sa mimikou, tónom hlasu, pohybmi, postojmi. Nevhodný a. je napr.
neprimeraný zrejmému myšlienkovému pochodu a konaniu. Vybitie a. (odreagovanie, uvoľnenie
napätia) sa prejavuje búrlivou formou.
A. nadmernej intenzity so vzrušením na jeho vrchole, kt. prechádza do krátkodobého mrákotného
stavu s následnou amnéziou, sa nazýva patologický (patický) a. Je to porucha emócií týkajúca sa
trvania a intenzity. Môţe byť permanentný, recidivujúci (afektívna inkontinencia, neudrţateľnosť) al.
náhle vystupňovaný do afektívnej zúrivosti (raptus), kt. máva aj anxióznu zloţku (pacient sa pre
úzkostné napätie nedá motoricky ovládať). Tzv. nezvládnuteľný, prudký intenzívny a., pri kt. nie je
narušené vedomie a jedinec si nevhodnosť svojho správania po upokojení uvedomuje, sa
nepokladá za nepríčetnosť, zohľadňuje sa sa však pri trestných činoch osobitne. Termín
nezvládnuteľný a. sa nemá pouţívať, resp. nie je správne ním označovať nejaký iný, osobitný a.; má
charakter mrákotného stavu, v kt. jedinec nie je schopný ovládať svoje konanie (impulzívna reakcia,
furor transitorius, mania transitoria).
Patický afekt charakterizuje na vrchole krátke zakalenie vedomia; pokladá sa za nepríčetnosť.
Nevypočitateľné výbuchy a. (zlosť, agresivita) býva pri schizofrénii, najmä katatónii. Ako afektívny
útlm sa označuje chýbanie a. reakcia; človek po veľkom otrase nepociťuje primeranú reakciu ihneď,
len po čase sa vracia emotívna reakcia naplno a prepukne depresia al. zmätenosť V ešte väčšej
miere sa prejavuje pri tzv. afektívnom stupore, kt. je skôr symptómom celkovej meravosti
nepodmienenej záţitkami.
A. sa vyskytuje u explozívnych psychopatov, pri org. chorôb mozgu, u alkoholikov a i. toxikomanov
al. v opilosti, ako aj pri epilepsii. V priebehu poruchy vedomia sa pacient môţe dopustiť
nebezpečných činov, ťaţkej agresie. Patický a. sa výnimočne vyskytne aj u psychicky zdravých
jedincov, za podmienok veľkého vyčerpania, hladovania, deprivácie spánku alebo pri patickej
rozospatosti a po zdrvujúcich záţtitkoch. Vybitie energie často zanecháva pocit vyčerpania, kefaleu,
spavosť a prejavy podráţdenia podkôrových oblastí.
Pri
sploštenom a. naopak chýbajú prejavy afektivity v medziľudských vzťahoch (emočné
ochudobnenie). Potlačený a. je a. neodreagovaný. Primitívny a. sa prejavuje primitívnou reakciou,
výbuchmi zlosti, prudkým úderom, skratkovou reakciou.
afektívna epilepsia – 1. psychomotorický záchvat vyprovokovaný prudkým emočným vzrušením, 2.
tetania z hyperventilácie (respiračnej →alkalóze).
afektívna inkongruencia – nepriliehavosť, diskrepancia medzi ideačnou a afektívnou stránkou
psychiky, napr. pri schizofrénii.
afektívna inkontinencia – prehnane ľahké vyvolanie afektívnych reakcií (prudký, neovládateľný
smiech, plač ap.). Zvýšená afektívna labilita (pri stavoch vyčerpanosti, org. psychosyndrómoch).
afektívna invezia – prešmyk emócie do opačného smeru (napr. láska do nenávisti ap.).
afektívna iradiácia – rozšírenie, predlţenie afektu na ostatné psychické funkcie (myslenie, predstavy,
konanie ap.), či uţ v zmysle ich utlmenia al. zosilnenia.
afektívna karencia – deficit emočných vplyvov v období vývoja jedinca (strata matky, lásky,
pozornosti ap.). Býva zdrojom psychickej deprivácie.
afektívna kríza – afektívny výbuch, explozívne vybitie nahromadeného afektu.
afektívne poruchy – AP, poruchy nálady, kt. sa podľa MKCH-10 zahrňujú do podkapitol F30 – F39.
Základom AP je zmena nálady al. afektivity obvykle s depresiou spojenou s úzkosťou al. bez nej, al.
s eláciou. Tá zmena nálady býva obvykle spojená so zmenou aktivity a väčšina ostatných príznakov
je buď sek. v dôsledku zmien nálady a afektivity, al. sa v súvislosti s týmito zmenami ľahko pochopí.
Väčšina AP má tendenciu k relapsom a začiatok jednotlivých fáz má často vzťah k stresovým
udalostiam al. situáciám.
Hlavné kritériá, podľa kt. sa AP delia, sa vybrali tak, aby dolo moţné ľahko identifikovať beţné
klinické poruchy. Ojedinelé fázy sa rozlišujú od bipolárnych a i. AP s mnohopočetnými atakmi,
pretoţe väčšina pacientov má len jediný atak ochorenia. Príznaky, kt. sa v klasifikácii uvádzajú ako
,,somatické“ moţno nazvať aj ako ,,melancholické“, ,,vitálne“, ,,biologické“ al. ,,endogénoformné“.
Špecifikujú sa tri stupne AP: mierny, stredne ťaţký a ťaţký. Rozhoduje tu počet, forma a závaţnosť
klin. príznakov, stupeň obyčajných spoločenských a pracovných aktivít; rozhodujú tu však aj
sociálne a kultúrne vplyvy.
Termíny ,,mánia“ a ,,depresia“ sa v tejto klasifikácii pouţívajú na označenie opačných koncov
afektívneho spektra. ,,Hypománia“ sa pouţíva na označenie prechodného stavu medzi týmito
dvoma extrémami, stavu bez bludov, halucinácií al. úplného narušenia normálnych aktivít, kt. sú
časté u pacientov s rozvíjajúcou sa mániou al. s upravujúcou sa mániou.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
MKCH-10 rozlišuje tietoAP:
F30 manická fáza
F31 bipolárna AP, BAP.
F32 depresívna fáza
F33 periodická (rekurentná) depresívna porucha
F34 trvalé AP
F38 iné AP
F39 AP NS
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
F30 Manická fáza – špecifikujú sa 3 stupne závaţnosti, kt. spoločnou charakteristikou je
povznesená nálada, vyššia teklesná a duševná aktivita. Ide len io jeden atak, predchádzajúca al.
následné afektívne fázy, depresívne al. manické, resp. hypomanické sa kódujú ako bipolárne
afektívne poruchy.
F30.0 Hypománia – abnormality nálady a správania sú príliš trvalé a výrazné, aby sa dali zahrnúť
pod cyklotýmiu.
(F34.0), halucinácie a bludy však chýbajú.
Zvýšená al. zmenená nálada a zvýšená energia a aktivita,obvykle výrazný pocit zdravia a
výkonnosti, a to tak telesnej, ako aj duševnej. Často je prítomná zvýšená sociabilita, výrečnosť,
prílišná dôvernosť, väčšia sexuálna energia a zníţená potreba spánku, avšak nie do takej miery,
aby viedli k ťaţkému narušeniu práce al. k spoločenskému zavrhnutiu. Niekedy jeprítomná
podráţdenosť, domýšľavosť a nezáväzné správanie. Porucha trvá aspoň niekoľko d, a to vo väšej
miere a dlhšom trvaní ako pri cyklotýmii (F34.0). Dg. hypománie zodpovedá narušeniu práce al.
spoločenskej aktivity, ale ak je narušenie váţne, mala by sa dg. mánia (F30.1 al. F30.2).
Dfdg. – zahrňuje paletu porúch nálady medzi cyklotýmiou (F34.0) a mániou (F30.1 a F30.2). Dfdg.
treba odlíšiť zvýšenú aktivitu a agitovanosť pri hypertyreóze a mentálnej anorexii. V neskoršom
strednom veku sa hypománia môţu podobať začiatočné stavy ,,agitovanej depresie“. Pacienti s
ťaţkými obsedantnými rituálmi môţu byť často aktívni v noci pri plnení svojich rituálov, týkajúcich sa
domáceho upratovania, ale ich aktivita býva opačná ako aktivita pri hypománii.
F30.1 Mánia bez psychotických príznakov – nálada je zvýšená neprimerane okolnostiam a môţe sa
meniť od bezstarostnej ţoviálnosti aţ k takmer nekontrolovanému vzrušeniu. Elácia býva spojená so
zvýšenou energiou, z kt. vyplýva zvýšená aktivita a zníţená potreba spánku. Jedinec stráca
normálne sociálne zábrany a nedokáţe udrţať pozornosť. Má zvýšené sebavedomie a velikášske a
prehnané optimistické myšlienky. Môţu sa vyskytnúť poruchy vnímania (pacient napr. vidí farby ako
osobitne ţivé a krásne, zaoberá sa jemnými detailmi povrchu textílií, pociťuje subjektívne
hyperakúziu). Môţe sa púšťať do extravagantných a nepraktických plánov, utrácať bezstarostne
peniaze al. môţe byť agresívny, zamilovaný al. ţartovný za nepríjemných okolností. Niekedy je
nálada podráţdená a podozrievavá, aţ zvýšená. Prvá fáza sa najčastejšie vyskytuje vo veku 15 –
30 r., ale aj neskôr.
Dg. – manická fáza trvá aspoň 1 týţd., je dostatočne ťaţká, aby narušovala beţnú prácu a
spoločenské aktivity. Prítomná je zvýšená energia, logoroe, zníţená potreba spánku, velikášstvo a
prehnaný optimizmus.
F30.2 Mánia s psychotickými príznakmi – klin. pripomína váţnejšiu formu F30.1. Nadnesené
velikášske myšlienky sa môţu rozvinúť do bludov a podráţdenosť a podozrievavosť do
perzekučných bludov, niekedy sú prítomné náboţenské bludy o identite al. schopnostiach. Trysk
myšlienok a ,,tlak reči`` môţu mať za následok, ţe sa predmet hovoru stáva nezrozumiteľný.
Vytrvalá a zvýšená telesná aktivita a vzrušenie môţu vyústiť do agresie a násilia. Zanedbávanie
jedla, pitia a ostatnej hygieny môţe vyústiť do dehydratácie a sebazanedbávania.
Dfdg. – treba odlíšiť schizofréniu, stavy po neuroleptickej th. manických pacientov, v štádiu úpravy
telesnej a duševnej aktivity, pri pretrvávaní halucinácií a bludov.
Patrí sem manický stupor.
F30.8 Iné manické fázy
F30.9 Manická fáza nešpecifikovaná zahrňuje mánie NS.
F31 Bipolárna afektívna porucha (BAP) – opakované (>2) epizódy hlbokej poruchy nálady.
Niekedy ide o eláciu a zvýšenú aktivitu (mániu, hypomániu) al. o skleslú náladu, energiu a aktivitu
(depresiu). Remisia medzi fázami býva úplná; postihuje obidve pohlavia (na rozdiel od iných a. p).
Manické fázy začínajú obvykle náhle a trvajú 2 týţd. aţ 4 – 5 mes. (priemerne 4 mes.). Depresie
majú tendencie k dlhšiemu trvaniu (6 mes. i viac). Obidva druhy epizód začínajú obyčajne po
stresových udalostiach al. inej duševnej traume, a to od detstva po sénium.
Pôvodný pojem ,,maniodepresívna psychóza“ zahrňoval aj pacientov len s depresiou, teraz sa
termín maniodepresívne ochorenie al. psychóza pouţíva najmä ako synonymum pre BAP.
Nepatrí sem BAP s jedinou manickou epizódou (F30.–) a cyklotýmia (F34.0).
F31.0 BAP, súčasná hypomanická fáza. Ide o súčasnú hypomániu (F30.0) s výskytom aspoň jednej
afektívnej fázy (hypomanickej, depresívnej al. zmiešanej). Klin. pripomína váţnejšiu formu F30.1.
F31.30 Bez somatických príznakov
F31.31 So somatickými príznakmi
F31.4 BAP, súčasná fáza ťaţkej depresie bez psychotických príznakov. Súčasná fáza spĺňa kritériá
pre ťaţkú depresívnu fázu bez psychotických príznakov (F32.2) a v minulosti sa vyskytla aspoň
jedna hypomanická, manická al. zmiešaná fáza.
F31.5 BAP, súčasná ťaţká fáza depresie s psychotickými príznakmi. Ide o súčasnú ťaţkú
depresívnu fázu s psychotickými príznakmi (F32.3) a výskyt aspoň jednej hypomaickej, manickej al.
zmiešanej fázy.
F31.6 BAP, súčasná zmiešaná fáza – v minulosti mal pacient aspoň jednu manickú, hypomanickú
al. zmiešanú fázu a v súčasnosti ide buď o zmes manických, hypomanických al. depresívnych
prízkanov, resp. ich rýchle striedanie, niekedy zo dňa na deň al. z hodiny an ahodinu. Niekedy trvá
zvýšená aktivita a logoroe, povznensená nálada a velikášstvo sú spojené s agitovanosťou, stratou
energie a libida. Táto dg. by sa mala stanoviť len v prípade, sú rovnako vyznačené obidva súbory
príznakov a ak táto fáza trvala aspoň 2 týţd.
F31.7 BAP, súčasne v remisii. Pacient mal v minulosti aspoň 1 manickú, hypomanickú al. zmiešanú
afektívnu epizódu a okrem toho aspoň 1 afektívnu epizódu hypomanického, manického al.
depresívneho či zmiešaného typu, ale v súčasnosti netrpí nijakou signifikantnou poruchou nálady
ani ich nemal v ostatných niekoľkých mes. Treba ho liečiť, aby sa zníţilo riziko recidívy.
F31.8 Iné BAP zahrňujú BAP a periodické manické epizódy.
F31.9 BAP nešpecifikovaná
F32 Depresívna fáza (DF) – ide o skleslú náladu, zníţenie energie a aktivity. Je zhoršená
schopnosť radovať sa, zníţený záujem a zhoršená koncentrácia, značná unaviteľnosť i po nepatrnej
námahe. Ďalšie príznaky sú: a) zhoršená sústredenosť; b) zníţené sebavedomie a sebadôvera; c)
pocity viny a bezcennosti (aj pri ataku mierneho typu); d) smutný a pesimistický pohľad do
budúcnosti; e) myšlienky na sebapoškodenie a samovraţdu; f) poruchy spánku; g) zníţená chuť do
jedenia.
Skleslá nálada sa zo dňa na deň málo mení, nezodpovedá okolnostiam a môţe sa v priebehu dňa
charakteristicky meniť. Podobne ako pri manických epizódach vykazujú klin. prejavy značné
individuálne rozdiely a najmä v adolescencii sú obvyklé atypické prejavy. Niekedy prevaţuje úzkosť,
stiesnenosť a motorická agitovanosť nad depresiou a zmena nálady môţe byť maskovaná aj ďalšími
črtami, ako napr. predráţdenosťou, nadmernou konzumáciou alkoholu, histriónskym správaním,
exacerbáciou predtým existujúcich fobických al. obsedantných príznakov al. hypochondriou. Pre
depresívnu epizódu sa vyţaduje trvanie aspoň 2 týţd., ale obdobie môţe byť aj kratšie, ak sú
príznaky neobvykle a ťaţké a začiatok rýchly.
Najtypickejšie príklady ,,somatických“ príznakov sú strata záujmu a radosti z aktivít, kt. sú normálne
príjemné, chýbanie emočnej reaktivity na normálne utešené okolie a udalosti, ranné prebudenie o
dve h (al. viac) skôr ako obvykle, depresia je horšia ráno, objektívny dôkaz jasného
psychomotorického spomalenia al. agitovanosti (informácia od iných osôb), výrazná strata chuti do
jedenia, úbytok na hmotnosti (>5 %/ ostatný mes.), výrazná strata libida. O tomto somatickom sy. sa
uvaţuje, ak sú prítomné aspoň 4 z príznakov uvedených v bodoch a)–g).
Ak ide o jediný atak depresie, pouţije sa F32.0 – F32.3, ďalšie astaky sa majú klasifikovať pod
jedným zo znakov periodickej (rekurentnej depresívnej poruchy (F33.–).
V prim. zdravotníckej a všeobecnej lekárskej starostlivosti sú beţné mierne a. p., kým ťaţkými a. p.
sa zaoberajú psychiatrické posteľové zariadenia.
Sebapoškodenie (najčastejšie úmyselná otrava predpísanými liekmi), kt. je spojené s a. p., by sa
mali zaznamenať pomocou dodatočného kódu z kapitoly XX. MKCH-10 (X60 – X84). Tieto kódy
nezahrňujú názory na rozdiel medzi pokusom o samovraţdu a ,,parasuicídiom``.
Prítomnosť demencie (F00–F03) al. mentálnej retardácie (F70 – 79) nevylučuje dg. liečiteľného
ataku depresie. Pri dg. sa tu opierame skôr o somatické príznaky (psychomotorické spomalenie,
strata chuti do jedenia, úbytok na hmotnosti, poruchy spánku).
DF zahrňuje jedinú epizódu depresívnej reakcie, ťaţkú depresiu (bez psychotických príznakov),
psychogénnu depresiu al. reaktívnu depresiu (F32.0, F32.1 al. F32.2):
F32.0 Mierna DF
Depresívna nálada, strata záujmu a radosti a zvýšená únavnosť sa obvykle pokladajú za typické
príznaky depresie a pre jasnú dg. by mali byť prítomné aspoň 2 z týchto 3 + aspoň 2 z ostatných
príznakov uvedench v F32.–. Príznaky by nemali byť intenzívne. Depresívna fáza má trvať aspoň 2
týţd. Príznaky pacienta obťaţujú a bránia mu vykonávať beţné práce a sociálne aktivity, ale nie
úplne. Dg. moţno bliţšie špecifikovať:
F32.00 Bez somatických príznakov
F32.01 So somatickými príznakmi (> 4)
F32.1 Stredne ťaţká DF – prítomné sú aspoň 2 z 3 typických príznakov (pozri F32.0) + aspoň 3
(radšej 4) ostatné príznaky; depresívna fáza trvá >2 týţd. Pacient je obvykle schopný pokračovať v
domácich, pracovných a spoločenskch aktivitách len s ťaţkosťami.
F32.10 Bez somatických príznakov
F32.11 So somatickými príznakmi
F32.2 Ťaţká DF bez psychotických príznakov – pacient prejavuje značnú stiesnenosť a agitovanosť,
kým nie je spomalený; prítomná býva strata sebaúcty al. pocitu uţitočnosti, príp. pocity viny, v
ťaţkých prípadoch nebezpečie samovraţdy. Prítomné sú aspoň 3 typické príznaky uvedené pri
F32.0 a F32.1 + obvykle 3 al. viac príznakov, z kt. niekt. sú závaţné. Pacient nie je ochotný al.
schopný opisovať svoje príznaky. Depresívna fáza trvá >2 týţd.,ťaţká forma môţe byť kratšia.
Pacient nie je schopný naplno pokračovať v spoločenských, pracovných a domácich aktivitách. Patrí
sem jedna epizóda agitovanej depresie a melanchólia, resp. vitálna depresia bez psychotických
príznakov.
F32.3 Ťaţká DF s psychotickými príznakmi
Dg. kritériá – prítomná je ťaţká depresívna fáza (F32.2) a navyše bludy, halucinácie al. depresívny
stupor. Blud obsahuje myšlienky na hriech, chudobu al. hroziacu katastrófu, za kt. sa pacient cíti
zodpovedný. Sluchové halucinácie sa obvbykle prejavujú ohováračnými al. obviňujúcimi hlasmi a
čuchovým vnemom hnilobnej špiny al. rozkladajúceho sa mäsa. Ťaţká psychomotorická retardácia
môţe progredovať aţ do stuporu.
Dfdg. – treba odlíšiť depresívny stupor od katotónnej schizofrénie (F20.2), od disociatívneho stuporu
(F44.2) a od org. foriem stuporu. Táto poloţka sa pouţíva pre jedinú epizódu ťaţkej depresie s
psychotickými príznakmi. Pre ďalšie epizódy sa pouţije podkapitopla periodickej DP (F33.–).
Zahrňuje jedinú epizódu depresie s psychotickými príznakmi, psychotickú depresiu, psychogénnu
depresívnu psychózu, reaktívnu depresívnu psychózu.
F32.8 Iné DF
Zahrňuje atypickú depresiu a jedinú fázu ,,maskovanej, larvovanej“ depresie NS – premenlivú zmes
depresívnych príznakov (rôzne somatické ťaţkosti) s nepatognomickými príznakmi (ako je napätie,
starosti a stiesnenosť) al. zmes somatických depresívnych príznakov so stálou bolesťou al. únavou,
kt. nemajú org. príčinu.
F32.9 DF nešpecifikovaná
Zahrňuje depresiu NS a depresívnu poruchu NS.
F33 Periodická (rekurentná) depresívna porucha (PDP)
Opakované epizódy depresie (F32.0 – F32.4) bez samostatnej fázy povznesenej nálady a zvýšenej
aktivity (F30.1 a F3) bez samostatných fáz povznesenej nálady a zvýšenej aktivity, kt. spĺňajú
kritériá pre hypomániu al. mániu (F32.1 a F32.2). Ide o krátke epizódy mierne povznesenej nálady a
zvýšenej afektivity, kt. spĺňajú kritériá pre hypomániu (F30.0) bezprostredne po depresívnej fáze.
Jednotlivé fázy trvajú 3 – 12 mes., ale menej často sa opakujú. Priemerný vek pacienta pri začiatku
ochorenia je piata dekáda; 2-krát častejšia býva u ţien. Patria sem periodické (rekurentné) epizódy
depresívnej reakcie, psychogénne reakcie, reaktívne depresie, sezónne depresívne poruchy (F33.0
al. F33.1) a periodické (rekurentné) epizódy endogénnej depresie, ťaţké depresie, maniodepresívna
psychóza (depresívna forma), psychotická depresia, vitálna depresia (F33.2, F.,33.3).
F33.0 PDP, súčasná mierna fáza
Kombinácia F33.– a F32.0, aspoň 2 fázy, kt., travjú >2týţd., oddelené niekoľkomesačným intervalom
bez poruchy nálady.
F33.00 Bez somatických príznakov
F33.01 So somatickými príznakmi
F33.1 PDP, súčasná stredne ťaţká fáza
Kombinácia F33.– a F32.1, aspoň 2 fázy trvajúce >2 týţd., oddelené niekoľkomesačným intervalom
bez poruchy nálady.
F33.2 PDP, súčasná ťaţká fáza bez psychotických príznakov
Kombinácia F32.– a F32.2, aspoň 2 fázy trvajúce >2 týţd., oddelené niekoľkomesačným intervalom
bez poruchy nálady.
F33.3 PDP, súčasná ťaţká fáza s psychotickými príznakmi
Prítomná je PDP (F33.–) a súčasne ťaţká depresívna fáza s psychotickými príznakmi (F32.3).
Aspoň 2 epizódy trvajú >2 týţd. a mali by byť oddelené niekoľkomesačným intervalom bez poruchy
nálady.
F33.4 PDP súčasne v remisii
V minulosti sa vyskytla PDP (F33.–), súčasne však nespĺňa kritériá pre depresívnu fázu uvádzanú v
poloţkách F30 – F39. Aspoň 2 fázy by mali trvať >2 týţd. a mali by byť oddelené niekoľkomesačným
obdobím bez poruchy nálady. Táto kategória sa pouţíva aj pre pacientov, kt. sa liečia, aby sa zníţilo
riziko recidívy.
F33.8 Iné PDP
F33.9 PDP NS zahrňuje monopolárnu depresiu NS.
F34
Trvalé afektívne poruchy (TAP)
F34.0 Cyklotýmia
Nestálosť nálady s obdobiami miernej depresie a miernej elácie, pričom jednotlivé fázy výkyvu nie
sú také ťaţké a netrvajú tak dlho, aby sa dali dg. ako manická (F30.–), depresívna (F32.–), BAP
(F31.–) al. PDP (F33.–)
Dfdg. – táto porucha je častá u príbuznych pacientov s dg. BAP (F31.–). U niekt. jedincov sa môţe
trvať počas dospelosti, upraviť sa al. zhoršiť a vyústiť do BAP (F31.–) al. PDP (F33.–).
F34.1 Dystýmia
Chron. depresívna nálada, kt. nespĺňa kritériI pre miernu al. stredne ťaţkú PDP (F33.0 al. F33.1).
Dlhotrvajúce zníţenie nálady, kt. začína obvykle v ranej dospelosti a trvá niekoľko r., niekedy
navţdy. Keď začne neskôr, je často následkom miernej depresívnej fázy (F32.–) a súvisí so
zármutkom a stresom.
F.34.8 Iné TAP
Nie sú dostatoŰne ťaţké a netrvajú dostatočne dlho, aby spĺňali kritériá F34.0 al. F34.1. Patria sem
niekt. depresie (predtý nazývané ,,neurotické“) za predpokladu, ţe nespĺňajú kritériá pre cyklotýmiu
(F34.0), ani pre dystóniu (F34.1), ani pre miernu (F32.0) al. stredne ťaţkú (F32.1) depresívnu
epizódu.
F.34.9 TAP NS
F38 Iné afektívne poruchy
F38.0 Iné jediné AP
F38.00 Zmiešaná afektívna epizóda
Trvá >2 týţd. a charakterizuje ju zmes al. rýchla zmena (do niekoľkých h) hypomanických,
manických al. depresívnych príznakov.
F38.1 Iné periodické AP
38.10 Krátka periodická AP
Periodické krátke depresívne periódy vyskytujúce sa v priebehu uplynulého roka asi raz za mes.
Všetky jednotlivé depresívne fázy trvajú <2 týţd. (typicky 2 – 3 d s úplným uzdravením), ale spĺňajú
kritériá pre miernu al. stredne ťaţkú depresívnu poruchu bez psychotických príznakov (F32.0, F32.1,
F32.2).
Dfdg. – na rozdiel od dystýmie (F34.1) nie sú pacienti väčšinu času depresívni. Ak sa depresívna
fáza vyskytne len v súvislosti s menštruačným cyklom, pouţije sa F38.8 a druhý kód pre základnú
príčinu (N94.8 – iné špecifikované stavy spojené so ţenskými pohlavnými orgánmi a menštruačným
cyklom).
F38.81 Iné špecifikovanéAP
Zvyšková kategória pre AP, kt. nespĺňajú kritériá na stanovenie dg. v F30–F38.1.
F39 Nešpecifikovaná afektívna porucha
Zahrňuje afektívnu psychózu NS.
Nepatrí sem duševná porucha NS (F99)
Niekt. autori rozlišujú dve skupiny AP: 1. stavy spojené so zvýšenou centrálnou aktivitou
noradrenalínu, pri kt. sa zisťuje zvýšené vylučovanie 3-metoxy-4-hydroxyfenylglykolu močom
(odhaduje sa, ţe asi 50 % tohto metabolitu je centrálneho pôvodu); 2. stavy spojené so zvýšenou
aktivitou sérotonínu so zvýšenými hodnotami kys. 5-hydroxyindoloctovej, o kt. sa predpokladá, ţe
odráţa centrálny obrat 5-hydroxytryptamínu; patria k nim endogénne, schizoafektívne a bipolárne a.
p. (na rozdiel od neurotických foriem depresií. ,,Noradrenergické typy AP“ údajne lepšie odpovedajú
na th. tricyklickými antidepresívami s mohutnými inhibičnými vlastnosťami voči noradrenalínu
(nortriptylín), ale majú horšiu odpoveď na blokátory spätného vychytávania 5-hydroxytryptamínu
(imipramín). ,,Depresie sérotonínového typu“ reagujú vraj lepšie na th. amitriptylínom, kým
nortriptylín a imipralín má u nich menšie úspechy.
Za neuroendokrinný ukazovateľ závislý od poruchy aktivity noradrenalínu sa pokladá zvýšenie
aktivity osi hypotalamus–hypofýza–kôra nadobličiek, kt. sa dá určovať pomocou
→dexametazónového supresívneho testu. Niekt. autori na základe výsledkov tohto testu rozlišujú 2,
iní autori 3 typy unipolárneho depresívneho ochorenia, z kt. kaţdý prednostne odpopvedá na
špecifický typ tricyklického antidepresíva.
Iným neuroendokrinným testom je meranie kortizolovej odpovede v plazme po aplikácii
-adrenergických receptorov), kt. vyvoláva zvýšenú sekréciu ACTH a
hodnoty kortizolu v plazme. Pri endogżénnej depresii sa zistila zvýšená odpoveď na
metylamfetamín.
Afektívne psychózy – skupina psychóz charakterizovaná poruchou nálady bez vzťahu k
provokujúcim podnetom (depresie al. elácie), kt. vyvoláva stratu kontaktu pacienta s okolím. V praxi
sa však rozlišuje endogénna, involučná depresia a ďalšie organicky a iné somaticky podmienené
depresie a psychoreaktívne formy depresií. A. p. sa od endogénnych psychotických stavov sa líšia
chýbaním precipitačných faktorov; →afektívne poruchy.
Klasifikácia Americkej psychiatrickej spoločnosti z r. 1980 (DMS III) napr. nerozlišuje endogénne a
psychoreaktívne formy depresie. Pod pojem depresia sa teda zahrňuje aj formy vznikajúce v
involúcii, depresie vznikajúce v súvislosti s pôsobením rôznych somatických vplyvov, depresiu pri
schizofrénii, reaktívnu formu a väčšiu časť neuróz s depresívnou symptomatológiou. Por. involučné
→melanchólie, →mániodepresívne stavy.
afektívny – [affectivus] týkajúci sa →afektu, charakterizovaný afektívnym konaním, afektívnou
reakciou.
afektívny ekvivalent – larvovaná depresia (depressio sine depressione), prejavujúca sa rôznymi
vegetatívnymi (somatickými) príznakmi; →maniodepresívna psychóza.
afelimobab –
afélium – Sommerfeldov model →atómu, periférnejšia oblasť atómu. Por. →perihélium.
afelxia – porucha reči; mentálny zmätok, neporiadok, snenie, reveria.
afémia – pôvodný termín pre →afáziu zavedený Brocom (1864).
aferentácia – [l. ad k + l. ferro nesiem] dostredivý prenos informácie, aferentná signalizácia podnetov
snímaných receptormi a zmyslovými ústrojmi a vedených ascendentnými nervovými dráhami.
Rozoznáva sa špecifický a nešpecifický aferentačný systém. Obidva systémy sú zaloţené pre
obidve strany tela, v dôsledku procesov učenia sa v priebehu vývoja sa na spracovanie informácií
prednostnevyuţíva jedna strana, u pravákov ľavá strana, ako dominantná hemisféra. Špecifická
aferentácia sa týka informácií a slúţi všetkým vlastnostiam a druhom vnemov (miesto, čas a
intenzita) a s nimi súvisiacim reakciám. Uskutočňuje sa ascendentnými špecifickými systémami, kt.
sa dostávajú krátkou cestou, teda s málo početnými (nanajvýš troma) prepojeniami cestou zadných
miechových povrazcov a ventrobazálneho talamu do špecifických projekčných oblastí mozgovej
kôry. Tým sa zabezpečuje somatotopia a presný prenos intenzity a kvality podráţdenia. V
mozgovom kmeni sa informácie odovzdávajú retikulárnemu systému. Rozlišovanie modalít spočíva
na lokalizácii projekcie, predovšetkým v prim. senzorických kôrových poliach. V synapsiách sa
uskutočňuje okrem ďalšej aferentácie aj eferentácia, predovšetkým do motorického systému, kt.
podmieňuje senzomotorické reakcie. Jednotlivé funkcie štyroch neurónov špecifickej dráhy sú:
1. V mieche prebieha aferentácia segmentálne. Tvorí v →dermatómoch na povrchu tela inervačné
oblasti, kt. zodpovedajú nervom prebiehajúcim v segmentoch. Prvé spracovanie informácie sa
uskutočňuje rekurentnými a presynaptickými inhibíciami. Prepojenia s motorikou tvoria
spinálnereflexné mechanizmy.
2. V jadrách zadných povrazcov predlženej miechy prebieha v n. trigeminus aferentácia z tváre.
Jadrá sú receptorovo špecificky usporiadané somatotopicky a podliehajú laterálnej aferentnej
inhibícii a descendentnej regulácii.
3. Vo ventrobazálnom talame zodpovedá somatotopia receptívnym poliam periférie tela. Odtiaľ
vychádza s kontrastujúcou a aktivujúcou selektivitou projekcia do mozgovej kôry. Uplatňujú sa tu aj
mechanizmy adaptácie neurónov a modulácie podobné reléovým mechanizmom.
4. V kôre mozgu sa nachádzajú prim. senzorické kôrové polia ako špecifické somatotopické
projekcie. Projekcia je v dôsledku kríţenia dráh kontralaterálna a stojí na hlave. Odráţa receptorové
polia, takţe zodpovedá hustote receptorov na periférii a stupňu divergencie.
Nešpecifická aferentácia udrţuje mechanizmy celkovej základnej aktivity CNS, súvisiacej s bdením
a celkovými pocitmi a riadi difúznu aktivitu mozgovej kôry. Jej cesty sú dlhšie a vedú vzostupné
informácie cez početné prepojenia na všetkých stupňoch centrálnej hierarchie. Nešpecifická a. sa
uskutočňuje sa dráhami, kt. vykazujú značnú divergenciu, takţe uţ pri vstupe do miechy vzniká
šírenie sa na motorické predné rohy, na opačnú stranu a na početné inhibičné systémy a vetvenia
zadných a bočných rohov v tých istých a susedných segmentoch. Centripetálne prebieha
aferentácia v dráhach predných povrazcov, formatio reticularis a mediálny talamus difúzne k
mozgovej kôre, pričom sú všade početné synapsie. Ide prevaţne o vedenie vnemov teploty, bolesti
a zloţiek celkových pocitov. Podstatou nešpecifickej aferentácie sú bliţšie nešpecifikovateľné ani
lokalizované celkové vnemy, kt. sú v dôsledku prepojení a šírenia sa do mnohých smerov difúzne a
v dôsledku vzťahov s limbickým systémom majú charakter afektívnej a motivačnej aktivity
(protopatická senzibilita). Preto je vnímanie bolesti a teploty vyslovene emočné zafarbenie.
V oblasti miechy má divergencia nešpecifickej aferentácie za následok propagáciu bolesti napr. na
segmentálne vegetatívne funkčné oblasti, prejavujúce sa okrem iného lokálnymi obehovými
poruchami. V oblasti formatio reticularis určuje vtok informácií nešpecifického systému celkovú
aktivitu, ku kt. prispievajú aj kolaterály špecifického systému. Pripisuje sa jej účasť na riadení cyklu
bdenia a spánku. Stimulácia aktivačného retikulárneho systému (ARS) sa prenáša aj na eferentné
dráhy. Zvýšená aktivita sa prejaví na EEG, zníţená cestou g-systému na svalovom tonuse a
vegetatívnych funkciách (frekvencia srdcovej činnosti a dýchania), čím sa tieto podieľajú na cykle
bdenia a spánku.
aferentný – [afferens] prívodný, dopravujúci od periférie k centru, dostredivý; afrerentné nervy vedú
podnety do CNS; op. eferentný.
affectatio, onis, f. – [ l. afficere pôsobiť] afektácia, pôsobenie, snaţenie.
affectio, onis, f. – [ l. afficere pôsobiť] afekcia.
Affectio tuberculosa primaria – prim. tbc afekt; →Rankeho syndróm.
affectivitas, atis, f. – [l. afficere pôsobiť] hnutie mysle, afektivita, citová stránka ľudského konania,
vzrušenosť, schopnosť citovej reakcie; por. emotivita (kapatita preţívania citov).
affectus, us, m. – [l. afficere pôsobiť] afekt.
afferens, entis – [l. ad + l. ferro nesiem, afferere prinášať] aferentný.
affinis, e – [l. ad + l. finis koniec] hraničný, pomedzný, pohraničný, susedný.
affinitas, atis, f. – [l. affinis hraničný] afinita, susedstvo, príbuizenstvo, vzájomný vzťah, pomer.
®
Affirm (Merck) – akaricídum, insekticídum; →abamektín.
affirmatio, onis, f. – [l. affirmare tvrdiť] tvrdenie, ubezpečenie.
affixio, onis, f. – [l. affigere pútať, pripevňovať] pripútanie, pripevnenie.
affixus, a, um – [l. affigere pútať, pripevňovať] pripútaný, pripevnený, pevne spojený.
afflatus, a, um – [l. afflare fúkať] vanutie, dych, priazeň.
afflictio, onis, f. – [l. affligere vráţať] úraz, rana, útrapy, tryzeň, skľúčenosť.
afflictus, a, um – [l. affigere vráţať] skľúčený, postihnutý chorobou.
affluens, entis – [l. adfluere pritekať] pritekajúci, hojný, bohatý, prekypujúci.
affrictus, a, um – [l. affricare natierať] natretý.
affusio, onis, f. – [l. affundere vlievať] afúzia, vlievanie, výplach.
afibrinogenaemia, ae, f. – [l. alfa priv. + fibrinogenum + g. haima krv] →afibrinogenémia.
Afibrinogenaemia acquisita – získaná afibrinogenémia.
Afibrinogenaemia congenitalis →Rabeho-Salomonov sy.
afibrinogenémia – [afibrinogenaemia] neprítomnosť →fibrinogénu (Fbg, koagulačného faktora I, F. I)
v krvi. Môţe byť vrodená al. získaná.
Kongenitálna afibrinogenémia – [afibrinogenaemia congenitalis] Rabeho-Salomonov sy., je veľmi
zriedkavá autozómovo recesívne dedičná koagulopatia, kt. je následkom chýbajúcej al. zníţenej
tvorby Fbg. Postihuje rovnako obidve pohlavia. Klin. sa prejavuje uţ pri narodení predĺţeným
krvácaním z pupočníka, neskôr zvýšeným krvácaním po úrazoch a pri menštruácii, koţnými a
sliznicovými krvácaniami, niekedy spontánnym vnútromozgovým krvácaním; klbové krvácania sú
zriedkavé. Dg. sa stanovuje pomocou koagulačných testov (tromboplastínový a parciálny
tromboplastínový čas, trombínový čas); Fbg v plazme chýba al. je prítomný len v stopách. Th.
spočíva v substitúcii koncentrovaného Fbg i. v.
Získaná afibrinogenémia – [afibrinogenaemia acquisita] je následkom zvýšenej konverzie Fbg na
fibrín pri ťaţkej diseminovanej intravaskulárnej koagulácii (konzumpčná koagulopatia) al. získanej
poruchy syntézy Fbg, napr. pri ťaţkej hepatopatii. Th. spočíva v substitúcii Fbg kryoprecipitátom.
afiliácia – [l. ad k + l. filius syn] pripojenie, pričlenenie, pridruţenie; psychol. tvorba sociálnych
kontaktov.
afiliatívne správanie – [l. ad k + l. filius syn] pridruţovanie, napájanie, správanie, kt. vyhľadáva oporu,
priateľstvo, kladný vzťah; tendencia k závislosti od inej osoby či osôb, snaha zdruţovať sa s nimi;
→závislosť.
afinácia – zušľachťovanie, čistenie (drahých kovov od primiešanín), zjemňovanie. V cukrovarníctve
odstraňovanie sirupu zo surového kryštálového cukru.
afinín – N-(2-metylpropyl)-2,6,8-dekatriénamid; N-izobutyl-2,6,8-dekatriénamid; spinlantol, C14H24NO,
Mr 221,33; insekticídny lipiamid izolovaný z
rastliny
Heliopsis
longipes
A.
Gray
(Compositae). Pouţíva sa ako synergista
insekticíd.
Afinín
afinita – [affinitas] vzťah, susedstvo, príbuznosť, tendencia zlučovať sa, prijímať, viazať.
1. Fyz. afinita elektrónov – energia, kt. sa uvoľňuje, keď neutrálny atóm v plynnom stave získa
prídavný elektrón a stane sa elektronegat.; pri spojenie elektrónu s atómom vzniká záporný ión,
anión. Najväčšiu elektrónovú afinitu majú atómu halogénov, kt. pri prijatí jedného elektrónu
nadobúdajú stabilnú elektrónovú konfiguráciu.
2. Termodynamika – tendencia prvkov, hnacia sila, negatívneho reakčného potenciálu, tzv. voľná
energia G.
3. Chem. – tendencia prvku zkučovať sa s určitýmn druhým prvkom prednostne pred tretím, napriek
rovnakým podmienkam, priaznivým na zlučovanie; schopnosť látok zmeniť sa prostredníctvom
chem. reakcie; hnacia sila chem. reakcie. Mierou chem. a. je max. práca, kt. reakcia uvoľňuje, pri
stálom objeme a teplote zmena Helmholtzovej energie A, pri stálom tlaku a teplote zmena
Gibbsovej energie G. Pre určitú teplotu je vyjadrená reakčnou izotermou; závisí od tlaku, resp.
koncentrácie všetkých zloţiek sústavy a od rovnováţnej konštanty danej reakcie. A. reakčnej zmesi,
kt. parciálne tlaky, resp. koncentrácie všetkých zloţiek sú jednotkové, sa nazýva štandardná a.:
A0 = –RT ln Kc, resp. G0 = –RT ln Kp
kde R je mólová plynová konštanta, T termodynamická teplota, Kc a Kp sú rovnováţne konštanty
danej reakcie.
Aby mohla chem. reakcie v danom smere samovoľne prebieha, musí byť hodnota chem. a. kladná.
V priebehu chem. reakcie hodnota a. klesá, pri termodynamickej rovnováhe = 0. Pri zápornej
hodnote a. reakcia prebieha samovoľne opačným smerom. A. moţno vypočítať pomocou tepelných
efektov reakcie a zmien entropie, v určitých prípadoch (napr. reakcie v galvanických článkoch) ju
moţno priamo merať.
4. Farm. schopnosť receptora viazať molekuly špecifickej konfigurácie. Rozlišuje sa a. v receptoru a
tzv. vnútorná a. A. k receptoru je schopnosť utvoriť komplex receptor–liečivo, podobný komplexu
enzým–substrát. Je to určitý supeň korešpondencie molekuly liečiva a receptora (teória kľúca a
zámku), schopnosť látky vyvolať takú zmenu usporiadania makromolekuly receptora, napr. presun
náboja, prenos určitého radikálu al. zmena priestorovej konformácie molekuly, kt. vyvolá al.
umoţňuje ďalší dej v reakčnom reťazci (napr. otvorenie kanála, prenos náboja, aktivácia enzýmu).
Platia tu podobné zákonitosti ako pri tvorbe komplexu enzým–substrát (vratná reakcia, kt. sa riadi
→Guldbergovým-Waageho zákonom o pô-sobí hmotností a →Michaelisovou-Mentenovej rovnicou).
Účinok látky je priamo úmerný mnoţstvu obsadených receptorov. Rôzne látky pôsobiace na ten istý
receptor sa líšia svojou vnútornou aktivitou a. Vnútorná a. je schopnosť vyvolať na receptore zmeny,
kt. iniciujú príslušné reakcie.
Charakteristika väzby biol. aktívnej látky na receptor sa študuje pozorovaním reakcie efektora
(kontrakcia, relaxácia svalu, sekrécia, metabolická aktivita) a hodnotia sa veličiny a. (pD2 a
,
pD 2), ako aj veličiny aktivity ( atď.), agonizmus a antagonizmus na základe analýzy kriviek
závislosti účinku od dávky a hodnôt pA2, metódou lineárnej regresie, príp. konštrukciou →izobol.
Priame meranie väzby farmák na receptor umoţňujú rádiochemické metódy. A. sa určuje na základe
rovnováţnych konštánt, voľných a viazaných molekúl, ako aj odhadom počtu väzbových miest.
Tento prístyup umoţňuje určenie a. látok k receptoru na základe ich schopnosti vytesniť zo
špecifických väzbových miest ligand značený rádioligandom.
5. Biochem. a. enzýmu k substrátu; →enzýmy.
6. Fyziol. a. hemoglobínu (Hb) a myoglobínu (Mgl) k O2 je schopnosť viazať O2. Vyjadruje ju
disociačná konštanta a znázorňuje disociačná krivka. Mgl má väčšiu a. k O 2 ako Hb. A. Hb (Mgl) k
O2 závisí od pH (→Bohrov efekt), pCO2, koncentrácie 2,3-bisfosfoglycerátu (zniţuje a. Hb). Mierou
a. Hb k O2 je polosaturačná tenzia O2 (p0,5 v kPa, referenčné hodnoty sú 3,3 aţ 3,7 kPa);
→hemoglobín.
7. Imunol. a. protilátky charakterizuje sila väzby medzi determinantnou skupinou antigénu a väzbovým
miestom protilátky; napr. IgG má 2 afiitné väzbové miesta, kým IgM má 10 miest pre jednu molekulu
protilátky (→avidita).
8. pri →chromatografii selektívna príťaţlivosť adsorbentu pre určitý špecifický typ zlúč.
9. Biol. vzájomný vzťah pohlavných buniek, kt. vstupujú do oplodňovacieho procesu.
afinitná chromatografia – analytická chromatografická metóda, pri kt. sa stanovovaná zloţka zmesi
zo vzorky delí na základe chem. afinity pre látku, ako je väzbový proteín al. imunoglobulín, kt. sa
imobilizuje na inertnom substráte a tvorí reverzibilné, nekovalentné väzby s molekulou vo vzorke.
Ide o modifikáciu stĺpcovej chromatografie. Vyuţíva vratnú a biošpecifickú interakciu medzi
funkčnými skupinami ţiaducich proteínov a ligandom (malé molekuly al. protilátky, receptor al. iný
nešpecifický proteín), kt. sa kovalentne viaţe na nerozp., inertný nosič. Keď je ligand príliš podobný
matrici, môţe byť interakcia s proteínom stericky obmedzená.
Aby sa dosiahla vysoká väzbová kapacita, nadväzujú sa obyčajne malé ligandy na matricu
uhľovodíkovým reťazcom rozličnej dĺţky (flexibilné ramienko, spacer–ligand). Kvôli max. stabilite
komplexu proteín–ligand sa ako lidandy pouţívajú modifikované substráty al. špecifické inhibítory
(obyčajne kompetitívne). Na purifikáciu protilátok sa pouţívajú ako ligandy vhodné antigény, al. sa
protilátky špecifické pre príslušný proteín imobilizujú na matrici. V dôsledku vysokej selektivity
interakcie proteín–ligand moţno často izolovať proteíny zo zmesi v jedinom kroku; všetky ostatné
látky vrátane proteínov prechádzajú stĺpcom. Ţiaduci proteín sa uvoľňuje následkom zmien pH al.
iónovej sily, príp. po pridaní konkurenčného ligandu k elučnému rozpúšťadlu. Stĺpce moţno
regenerovať a pouţívať opakovane.
Príkladom a. ch. proteínov je purifikácia NAD-dependentných dehydrogenáz, napr. glyceraldehyd-3fosfátdehydrogenázy, za pouţitia NAD, pričom sa afinitný ligand kovalentne viaţe na matricu nosiťa
(Sepharose) cez ramienko spaceru kys. 6-aminohexánovej. Po premytí zmesi enzýmov v stĺpci sa
dehydrogenázy eluujú pomocou tlmivých rozt., kt. obsahujú NAD (chlórtiazínové farbivá). A. ch. sa
pouţíva aj na purifikáciu a izoláciu antigénov a protilátok (disociácia komplexu proteín–ligand),
hormónov, makromolelových inhibítorov, transport-ných a receptorových proteínov (napr.
inzulínového receptora); →chromatografia.
afinitná konštanta – rovnováţna konštanta pre väzbu liečiva na jeho receptor (recipročná
→disociačnej konštante).
afin(it)né značenie – metóda štúdia aktívneho miesta enzýmov za pouţitia chem. inhibítora, kt. má
všetky štruktúrne vlastnosti dobrého substrátu. Môţe sa kovalentne viazať na aktívne miesta
enzýmu, pričom sa stráca enzýmová aktivita. Následné štúdium štruktúry je osobitne dôleţité pre
identifikáciu zvyškov prítomných v aktívnom mieste. Inhibítor sa nazýva aj afinitným markerom
,,inhibítor trójskeho koňa“. Ten istý princíp sa vyuţíva pri imunochem. metódach na identifikáciu
zvyškov aminokyselín na väzbovom mieste protilátky.
®
Aflamil tbl. flm. (Richter Gedeon RT) – Aceclofenacum 100 mg v 1 tbl. obalej filmom; nesteroidové
antiflogistikum, antireumatikum.
aflatoxicosis, is, f. – [aflatoxinum aflatoxín + -osis stav] →aflatoxikóza.
aflatoxikóza – intoxikácia, kt. vzniká po poţití mykotoxínu →aflatoxínu, hlavne B1 a G1. Pri rybách,
vtákoch a domácich zvieratách majú aflatoxíny hepatotoxický účinok, vyvolávajú nekrózu pečene a
hepatocelulárny karcinóm. U ľudí sa pripisuje vysoká incidencia prim. karcinómu pečene v Afrike a
Ázii chronickej intoxikácii aflatoxínom B1.
aflatoxinum, i, n. – [Aspergillus flavus + g. toxikon jed] →aflatoxíny.
aflatoxíny – mykotoxíny, vysoko účinné toxíny a karcinogény huby Aspergillus flavus, A. parasiticus a
A. oryzae, ako aj niekt. kmeňov Penicillium.
Aflatoxín A
Aflatoxín B
Aflatoxín M
Mechanizmus
konverzie
aflatoxínov
na
karcinogénne
deriváty. Aflatoxíny B2, M2 nemajú
väzbu v polohe 9,8 a aflatoxín G2 v
9,10
A. sa zistili v mnohých druhoch
najmä vo vlhkom tropickom
kt. je priaznivé pre rast týchto
mikroorganizmov.
Vzniká
v
potravinách
kontaminovaných
infikovanou hubami, napr. v
orieškoch (plodoch podzemnice
Mechanizmus toxicity spočíva v
epoxidu po adíci O2 na dvojitú
v A1, B1 a M2. Táto dvojitá väzba
a. A2, kt. sa pp. oxidujú v tele na A1
viaţu na DNA. A. obsahuje vysoko
nenasýtenú
molekulu
s
kumarínovým jadrom A.
a toxické
dvojitú
polohe
potravín,
podnebí,
pôdou
búrskych
olejnej).
tvorbe
9,10
väzbu 
chýba pri
al.
sa
Nemodifikovaný a. je pomerne
netoxický,
stáva sa však vysoko toxickým po
premene
oxidázami so zmiešanou funkciou v pečeni (→cytochróm P450). Hodnota LD50 pre kačice (mg/50 g tel.
hm.) je pri a. B1 18,2; a. B2 84,8; a. G1 39,2; a. G2 172,5; a. M1 16,6; a. M2 63. B1 a G1 sú najúčinnejšie
karcinogény; a. B1 inhibuje syntézu DNA, RNA a proteínov v potka-ních hepatocytoch. K ďalším zlúč.
patria dihydroderiváty a hydroxylované deriváty a. Pôsobeniu a. sa pripisuje význam pri vzniku
karcinomu pečene a kwashiorkoru u podvyţivených detí v trópoch.
®
Aflix (Sandoz) inhibítor cholinesterázy, akaricídum, synstémové insekticídum; →formotion.
®
Afloben (Esseti) analgetikum, antipyretikum, antiflogistikum; →benzydamín.
®
Aflodac (Janus) nesteroidné antiflogistikum; →sulindak.
®
Afloderm
crm. a ung.der. (Belupo) – Alclomethasoni dipropionas 0,5 mg v 1 g masti/krému;
kortikoid, dermatologikum.
aflochalón – afloqualone, 6-amino-2-(flurometyl)-3-(2-metylfenyl)-4(3-H)-chinazolín, C16-H14FN3O, Mr
®
®
283,30. Centrálne pôsobiace myoralaxans (Aroft , Arofuto ).
Aflochalón
®
Aflorix (Gramon) – miestne antimykotikum; →mikonazol.
®
Afloxan (Rotta) – protacín, derivát →indometacínu, antiflogistikum; →proglumetacín.
afónia – [l. aphonia] neschopnosť pouţívať hlas vplyvom org. al. funkčných zmien. Z org. príčin to
môţu byť zápalové, nádorové procesy na hlasivkách al. paréza hlasiviek.
,,Hysterická“ a. – nevhodný výraz, funkčná a., psychogénna a. – symbolická povaha príznaku vo
vzťahu ku konfliktom (reakcia na psychické preťaţenie, stres, úľak); zdanlivá neschopnosť hovoriť,
pacient síce nehovorí, ale je schopný kašľať s príslušným sprievodným zvukom; začiatok býva
náhly, predchádza mu stresová udalosť; chýba org. choroba. Rozlišujú sa 2 formy: 1. hypofunkčná
a. s ochabnutými hlasivkami, 2. hyperfunkčná a. so spastickou kontraktúrou hlasiviek. Dg. sa
stanovuje →stroboskopicky (skrátené al. predĺţené oscilácie, fázový rozdiel). Por. hysterický
→mutizmus; →reč.
®
Afonilum (Minden) – bronchodilatans; →teofylín.
®
Afonilum SR 125, 250 a 375 cps. plg. (Abbott Laboratories) – Theophyllinum anhydricum 125,250
al. 500 mg v 1 cps. s predĺţeným uvoľňovaním; bronchodilatancium, antiastmatikum; →teofylín.
®
Afos (Tiber) – antibiotikum; →fosfomycín.
AFP – alfafetoproteín, je glykoproteín s Mr ~ 70 000; pouţíva sa ako nádorový marker. Väčšinou ho
tvoria proteíny, sacharidov je len 4,5 %. Patrí do skupiny onkofetálnych antigénov. Štruktúrou sa
podobá albumínu. AFP produkuje ţĺtkový vak a následne pečeň plodu. Koncentrácia AFP vo
fetálnej plazme je najvyššia medzi 10. – 13. týţd. gravidity (~ 3g/l), kt. postupne klesá k pôrodu na
80 mg/l. Pokles pokračuje aj po narodení dieťaťa a do 2 r. < 10 µg/l. Pod touto hranicou sa pohybujú
hodnoty u zdravých dospelých jedincov. AFP prechádza z plodu aj do plodovej vody. Priebeh
hodnôt AFP v plodovej vode zodpovedá hodnotám vo fetálnej plazme, sú však o dva rády niţšie
(max. je v 15. týţdni ~ 40 mg/l). V materskom sére sa hladina AFP počas gravidity zvyšuje a
dosahuje max. 1 – 2 mes. pred pôrodom (priemerne ~ 400 µg/l). V plode nahradzuje AFP v
počiatočnom období vývoja albumín a jeho transportné funkcie, u dospelých jeho úloha nie je jasná.
Biol. t0,5 je 3 – 6 d.
Zvýšené hodnoty sa zisťujú pri prim. karcinóme pečene (s výnimkou anaplastického, kt. je AFPnegat.), metastázach malígnych nádorov do pečene (bronchogénneho karcinómu, karcinómu
prsníkov a kolorekta), nádoroch germinálneho pôvodu, karcinóme ovárií, karcinóme semenníkov,
ţalúdka, čreva, pankreasu, prsníkov, bronchov. Z benígnych chorôb sa zvýšené hodnoty zisťujú pri
cirhóze pečene, akút. vírusovej hepatitíde, chron. hepatitíde a chron. renálnej insuficiencii.
Indikácie na vyšetrenia: 1. dg prim. karcinómu pečene (hepatoblastomu a hepatocelulárneho
karcinómu); 2. monitorovanie th. prim. karcinómu pečene; 3. dg. nádorov germinálneho pôvodu
(spolu s hCG); 4. monitorovanie th. nádorov germinálneho pôvodu; 5. monitorovanie pacientov s
HBsAg pozitivitou a cirhózou pečene s cieľom kontroly progresie chorovy a včasného podchytenia
malígneho zvratu.
Na vyšetrenie sa zasiela sérum al. plazma, hrudný výpotok, ascites, tekutina cysty (ovárium),
amniotická tekutina, ţlč.
Referenčné hodnoty sú oty: 0 – 5 IU/ml, hraničné sú hodnoty 5 – 10 IU/ml a za patol. sa pokladajú
> 10 IU/ml
afrasia voluntaria – [g. alfa priv. + g. frasis slovo + l. voluntas vôľa] podmienený, elektívny mutizmus
(napr. u detí voči niekt. členom rodiny).
®
Afrazine
(Kirby-Warrick)
→oxymetazolínu.
–
adrenergikum,
dekongesciu
nosovej
sliznice;
hydrochlorid
®
Afrin (Schering) – adrenergikum, dekongesciu nosovej sliznice; hydrochlorid →oxymeta-zolínu.
®
Afrinol (Schering) – agonista -
-adrenergických receptorov, d-pseudoefedrínsulfát; →efedrín.
afrodescín – C52H82O23, saponín nachádzajúci sa vo väčšom mnoţstve v plodoch pagaštana
konského (Aesculus hippocastanum).
afrodiziaká – [g. Afrodite bohyňa krásy a lásky] zvláštny pokrm pripravený z mäsa sépií al.
hlavonoţcov; ,,pokrm lásky“; liečivo, kt. sa pripisoval pohlavne dráţdivý účinok, podnecujúci
pohlavný pud a zvyšujúci potenciu. Z rastlinných a. sa uţ v stredoveku pouţívali a., kt. pri
vylučovaní močom dráţdia sliznicu močového mechúra a uretry a prekrvenie. Patrí sem muiriacitín z
rastliny Muira puama, petrţlen (Petroselinum sativum) púpava (Carlina acualis), zeler (Apium
graveolens), ţihľava (Urtica dioica) ai. Niekt. z nich zapríčiňujú zápaly močových ústrojov a otravy
(kantaridy). V th. →impotencie sa pouţívali rôznorodé liečivá: niekt. povzbudzujú obrazotvornosť,
následkom čoho sa dostavuje pohlavné vzrušenie (excitanciá, alkohol, strychnín), iné majú
vazodilatačný účinok (yohimbín, ), ďalšie majú charakter roborancií, anabolík (androgény);
→erektilné dysfunkcie.
afrodiziománia – [Afrodite + g. maniá vášeň] →erotománia.
®
Afrodor – liek pouţívaný pri poruchách potencie; obsahuje kvebrachín (→yohimbín), tokoferol
a mierne sedatívum →acekarbramol.
a froid – franc. operácia, napr. apendicitídy, ,,za studena“, t. j. mimo zápalového obdobia.
,
afrormozín –7-hydroxy-6,4 -dimetoxyizoflavón (→izoflavón).
AFS – skr. 1. antifosfolipidový syndróm; 2. l. arteria femoralis superficialis (úsek stehnovej teopny po
odstupe a. profunda femoris).
®
Afsillin (Squibb) – antibiotikum; prokaín →penicilín V.
afta – [g. aphtha vyráţka v ústnej dutine] bolestivé vezikuly v povrchových vrstvách sliznice ústnej
dutiny, najmä bukálnej, na okrajoch jazyka, v ústnych kútikoch, na ďasnách. Ako afty sa označujú aj
nálezy na črevnej sliznici pri Crohnovej chorobe. Majú belavoţltú spodinu a širší červený dvorec.
Začínajú ako pálčivé začervenanie, papula al. vezikula, kt. sa premení na vriedok veľkosti šošovice,
okrúhleho tvaru. Nikedy sa zisťujú zdurené podsánkové miazgové uzliny. Vznikajú obvykle
ojedinele, niekt. osoby trpia častejším výskytom. Hoja sa obyčajne do 7 aţ 10 d bez jaziev; niekedy
recidivujú. Patria sem:
• Bednarove afty – (Bednar Alois, 1816 – 1888, rak. pediater) traumaticky vyvolané symetrické
exkoriácieaftoidné defekty epitelu na tvrdom podnebí u dojčiat (napr. následkom cicania al.
vytierania úst).
→Behçetova choroba.
• Epizootické a. – aphthae epizooticae, slintačka a krívačka, akút. vírusová horúčková choroba
domácich aj divoko ţijúcich párnokopytníkov s tvorbou áft na slizniciach v oblasti hlavy a na niekt.
neosrstených častiach koţe s krívaním aţuľahnutím. Vyvoláva hoAphtovirus z čeľade
Picronaviridae.
• Mikuliczove afty – [Mikulicz-Radetzki, Johann von, 1850 – 1905, poľ. chirurg] periadenitis mucosa
necrotica recurrens.
• Pospischillov–Feyrterov aftoid – (Feyrter Friedrich F., 1895 – 1973, nem. patológ) ťaţká
gingivostomatitis herpetica; zriedkavá forma infekcie herpes simplex u malých detí, oslabených
napr. ruţienkou, varicelou al. parotitídou. Charakterizuje ju ťaţký celkový stav, prítomnosť áft v
ústnej dutine, hrubostenných vezikúl na tvári a okolo genitálií. Th.: analgetiká, antiflogistiká,
antivirotiká.
• Stomatitis aphtosa – aftózna stomatitída je aftózny zápal dutiny ústnej. U detí sa vyskytuje ako
stomatitis aphtosa epidemica vírusovej etiológie (herpetická gingivostomatitída); podobný obraz
môţe mať stomatitis epizootica. U dospelých ide o chron. recidivujúce afty neznámej etiológie; ide
pp. o trofoneurotické poruchy, imunitné poruchy, hormonálne vplyvy, vplyv potravy a infekciu. Ako
afty sa označujú aj nálezy na črevnej sliznici pri Crohnovej chorobe. Dfdg. – treba odlíšiť herpes
zoster, afty pri →Behçetovej chorobe. Th. – výplachy dutiny ústnej slabým rozt. hypermangánu,
bolestivosť áft moţno zmierniť leptaním 1 – 3 % rozt. AgNO3.
®
Aftate (Plough) – antimykotikum; →tolnaftát.
after – [nem. After anus] →anus praeternaturalis.
afterload – [angl. spätné zaťaţenie] dodatočné zaťaţenie, tenzia v stene srdcovej komory počas
systoly, podmienená najmä odporom, kt. vyvrhovanej krvi kladie aorta a periférne cievy a myokard
ho musí prekonať pri vyprázdňovaní komory (vývrhový odpor); je priamo úmerný napätiu
komorových stien a nepriamo úmerný periférnemu odporu ciev (ľavokomoro-vému systolickému
tlaku); rovná sa pribliţne strednému artériovému tlaku. Por. →preload.
Afterload reguluje čerpaciu schopnosť srdca; zvýšením a. sa zniţuje vývrhový objem. A. sa v praxi
stotoţňuje s aortovou impedanciou, kt. je podmienená troma faktormi: 1. poddajnosťou (compliance)
veľkých artérií; 2. celkovou periférnou rezistenciou arteriol; 3. objemom krvi v artériovom riečisku.
Z hemodynamického hľadiska je a. tenzia v stene komory počas systoly, kt. je podľa Laplaceovho
zákona priamo úmerná vnútorokomorovému tlaku, polomeru dutiny komory a nepriamo úmerná
dvojnásobku hrúbky steny:
P.r
T = ––––
2.h
P je vnútrokomorový tlak, r je polomer komory a h hrúbka steny komory. Zvýšenie celkového
periférneho odporu má za následok zvýšenie a. A. sa zvyšuje aj so zväčšovaním polomeru dutiny
komory a stenčovaní jej steny, napr. keď sa zväčší objem komory na konci diastoly, t. j. preload;
zväčšenie preloadu vyvoláva nevyhnutne aj zvýšenie a., keď sa uplatní impedancia. A. v širšom
zmysle zahrňuje aj tenziu utvorenú uţ na konci diastoly.
Zvýšený a. ľavej komory je príčinou tlakového preťaţenia napr. pri stenóze a koarktácii aorty,
artériovej hypertenzii a obštrukčnej kardiomyopatii, zvýšený a. pravej komory je príčinou tlakového
preťaţenia pri stenóze a. pulmonalis a pľúcnej hypertenzii rôzneho pôvodu. Pri pokročilej
insuficiencii srdca je v dôsledku aktivácie -receptorov sympatika prítomná mohutná vazokonstrikcia
všetkých periférnych orgánov vrátane obličiek. Zníţením odporu pred srdcom (napr. po podaní
hydralazínových preparátov al. -sympatikolytík) sa zvýši vývrhový objem a zlepší perfúzia tkanív
(vrátane obličiek) a výkon srdca (srdce vykonáva väčšiu prácu pri menšej spotrebe energie), zníţi sa
ţilový návrat a upraví sa aj preload.
afterloading – forma vnútrodutinovej aktinoterapie, pri kt. sa do príslušnej dutiny (napr. maternice)
vpravuje najprv prázdny aplikátor a aţ potom automaticky rádionuklid; a. chráni vyšetrujúceho pred
ţiarením.
aftermade →Enterobius vermicularis.
aftoid →afta.
aftongia →aphthongia.
®
Afugan (Hoechst) – systémové antimykotikum, fungicídum; →pyrazofos.
afunctio, onis, f. – [g. alfa priv. + l. functio činnosť] afunkcia, zastavenie činnosti, neschopnosť
činnostiafunctionalis, e – [l.] afunkčný, nečinný.
®
Afungil – miestne antimykotikum, fungistatikum; →chlórchinaldol.
®
Afungin (Decenta) – antimykotikum; →sulbentín.
afunkcia →afunctio.
afunkčný →afunctionalis.
Ag – 1. chem. značka →striebra 2. imunol. skr. pre →antigén.
AGA – biochem. skr. pre →N-acetylglutamát.
agalactia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. gala-galaktos mlieko] →agalakcia.
agalactorrhoea, ae, f. – [g. alfa priv. + g. gala-galaktos mlieko + g. rhoia tok] agalaktorea, zastavenie
tvorby a vylučovania materského mlieka; →agalakcia.
agalakcia – [agalactia] neprítomnosť mlieka v mliečnej ţľaze počas šestonedelia; príčinou sú
geneticky podmienené, psychogénne al. neuroendokrinné faktory (napr. poruchy osi hypotalamus–
hypofýza); väčšinou je a. len zdanlivá, častejšie ide o →hypogalakciu. U zvierat sa vyskytuje ako
infekčná choroba kôz a oviec (Jonesova choroba).
agalzidáza alfa – Agalsidasum alfa, enzým, kt. sa pouţíva v dlhodobej substitučnej th. potvrdenej
®
Fabryho chorobe (deficit -galaktozidázy A) (Replagal ).
agalzidáza beta – Agalsidasum beta, enzýmj, kt. sa pouţíva v dlhodobej substitučnej th. pacientov
®
s Fabryho chorobou; podáva sa v infúzii (deficit -galaktozidázy A)(Fabrazyme )
agamaglobulinémia – [agammaglobulinaemia] imunodeficientný stav charakterizovaný chýbaním globulínov (→imunoglobulínov, Ig). Úplné chýbanie -globulínov je zriedkavé, častejšia je
hypogamaglobulinémia (koncentrácia celkových Igv séreje< 1 g/l). Ide o následok zníţenej tvorby Ig,
kt. pri elektroforéze séra migrujú väčšinou v -globulínovejfrakcii s poruchami B-lymfocytov a
plazmatických buniek, ojedinele aj T-lymfocytov. Najčastejší je selektívny deficit IgA (vyskytuje sa
asi v 0,2 % klin. zdravých jedincov) so zvýšenou náchylnosťou na infekcie dýchacieho a tráviaceho
systému a ich prolongovaným priebehom, náchylnosťou na alergické reakcie včasného typu (napr.
atopickú astmu). Keďţe postihnutí nevykazujú poruchy imunity sprostredkovanej bunkami, netrpia
zníţenou odolnosťou voči plesňovým a vírusovým infekciám. A. moţno rozdeliť na prim. (dedičné,
sú vzácne, asi 1 : 100 000 obyvateľov) a sek. (10 aţ 100-krát častejšie).
K primárnym agamaglobulinémiám patrí:
1. Infantilná agamaglobulinémia je viazaná na pohlavie hypogamaglobulinémia Brutonovho typu,
Janewayov sy., ,,klasický“ Brutonov–Gitlinov sy. Je to zriedkavé dedičné ochorenie (1 – 13 prípadov
na 1 mil. obyvateľov) viazané na pohlavie (chromozóm X, na kt. sa zistila translokácia lokusu na
géne pre VH oblasť molekuly imunoglobulínu). Chlapcom chýbajú Ig všetkých tried, niekedy okrem
IgE. Začína v 6. mes., kedy z obehu vymiznú IgG materského pôvodu. Dieťa zomiera uţ v 1. r. na
opakované baktériové infekcie. Dg. vyšetrenie Ig v sére, genealógia. Th. je neúspešná (podávanie
Ig preparátov, antibiotík a chemoterapeutík). Pri tzv. atypickej forme ide o pp. autozómovo recesívnu
dedičnosť s deficitom glykozyltransferázy. V plazme chýbajú imunoglobulíny a B-lymfocyty obsahujú
neglykozylované prekurzory IgM. Klin. prejavy bývajú podobné ako priklasickej a.
2. Rozličné typy hypogamaglobulinémie s autozómovo recesívnou, autozómovo dominantnou
dedičnosťou i dedičnosťou viazanou na chromozóm X, príp. ešte neznámym typom dedičnosti. Klin.
prejavy sú miernejšie ako pri Brutonovom type. Častejšie ako a. sú hypogamaglobulinémie a
častejšie bývajú kombinované ako jednoduché poruchy imunoglobulínov.
Podľa SZO sa dedičné poruchy špecifickej imunity zaraďujú k ťaţkým kombinovaným
imunodeficienciám (severe combined immunodeficiency, →SCID).
Okrem uvedených sem napr. patrí:
1. Retikulárna dysgenéza, autozómovo recesívne dedičné ochorenie s úplným chýbaním Tlymfocytov, B-lymfocytov a fagocytov.
2. Švajčiarsky typ ťaţkej kombinovanej imunodeficiencie, opísaný prvý raz švajč. autormi, nie je
presne charakterizovaný. Ide o kombinované poruchy T- i B-lymfocytov. V závislosti od typu
dedičnosti sa rozoznáva autozómovo recesívne dedičná forma (vyskytuje sa u chlapcov i dievčat) a
forma viazaná na pohlavie (recesívne dedičná forma viazaná na X-chromozóm vyskytujúca sa len u
chlapcov).
3. Deficit adenozíndeaminázy. Je to autozómovo recesívne dedičné cohorenie s hromadením
deoxyadenozínu a dATP, inhibíciou ribonukleotidreduktázy a adenozylhomocysteinázy, chýbaním Tlymfocytov a zníţením al. chýbaním B-lymfocytov.
4. Deficit purínnukleotidfosforylázy s autozómovo recesívnou dedičnosťou, pri kt. sa hromadí
dGTP, počet T-lymfocytov a často aj B-lymfocytov býva zníţený.
5. →Ataxia teleangiectasia.
6. →Wiskottov-Aldrichov syndróm
7. Deficit T4 epitopu pomocných a induktorových T-lymfocytov – autozómovo dominantné dedičné
ochorenie postihujúce len černochov s lymafadenopatiou, alopeciou, artritídou a rašom.
8. Lymfoproliferatívny syndróm viazaný na X-chromozóm manifestujúci sa aţ po infekcii vírusom
Epstein-Barrovej.
Sekundárne agaglobulinémie →imunodeficientné stavy.
agameticus, a, um – [g. alfa priv. + g. gamein ţeniť sa] agametický, bez pohlavných buniek,
neschopný tvoriť pohlavné bunky.
agametus, i, m. – [g. agametos slobodný z g. alfa priv. + g. gamein ţeniť sa] agametický prvok, kt. sa
rozmnoţuje nepohlavne, netvorí gaméty, zrelé pohlavné bunky.
agammaglobulinaemia, ae, f. – [g. alfa priv. + gammaglobulinum gamaglobulín + g. haima krv]
→agamaglobulinémia.
agamogonia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. gamos svatba + g. gignesthai plodiť] agamogónia, bezpohlavné
rozmnoţovanie.
aganglionicus, a, um – [g.] aganglionický, bez ganglií.
aganglionosis, is, f. – [g. alfa priv. + g. ganglion nervová uzlina + -osis stav] aganglionóza, vrodené
chýbanie, nevyvinutie nervových uzlín.
aganglionicus, a, um – [g.] aganglionický, bez ganglií.
agammaglobulinaemia, ae, f. – [g. alfa priv. + gammaglobulinum gamaglobulín + g. haima krv]
→agamaglobulinémia.
agamogonia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. gamos svatba + g. gignesthai plodiť] agamogónia, bezpohlavné
rozmnoţovanie.
aganglionicus, a, um – [g.] aganglionický, bez ganglií.
aganglionosis, is, f. – [g. alfa priv. + g. ganglion nervová uzlina + -osis stav] aganglionóza, vrodené
chýbanie, nevyvinutie nervových uzlín.
aganglionicus, a, um – [g.] aganglionický, bez ganglií.
agangliosis – aganglióza, →Hirschsprungov sy.; →syndrómy.
agapizmus – [g. agapé láska) doktrína preháňajúca význam lásky vo všeobecnom nesexuálnom
slova zmysle.
®
Agapurin (Zentiva) dr. a retard tbl. 100 mg v 1 dr. al. v 5 ml vodného rozt., resp. 400 mg v 1
retardovanej potiahnutej tbl.; reologikum, vazodilatans, derivát xantínu; →pentoxifylín.
Agar – ČsL 4, sušený sliz, pripravený vyvarením stielok rôznych ruduchovitých rias čeľade
Gelidiaceae, najmä Gelidium. Má obsahovať také mnoţstvo slizu, kt. zodpovedá číslu bobtnavosti
najmenej 15 a kt. je schopné viazať najmenej 5-násobné mnoţstvo vody. Je to droga bez zápachu,
slizovitej chuti. Ide o bezfarebné, sivobiele al. slabo naţltlé, často vo zväzkoch k sebe stlačené
priesvitné lesklé prúţky al. štvorboké hranoly al. vločky priemeru asi 3 mm al. o prášok sivobielej aţ
slabo naţltlej farby. Za sucha je lámavý, po navlhčení vodou ohybný. Je prakticky nerozp. vo vode,
len bobtná; rozpúšťa sa v horúcej vode. Pouţíva sa ako laxatívum a ako pomocná látka.
Dôkaz
a) Asi 1 g sa mierne varí 1 h v 100 ml vody a 5,0 ml konc. kys. sírovej; zmes sa nechá buď 12 h stáť,
al. sa odstredí. Číra tekutina sa zleje a usadenina sa mikroskopuje. Pri väčšom zväčšení moţno
nájsť zvyšky druhov rias pouţívaných na výrobu, početné hladké ihlice spongíl, škrupinky morských
rozsievok, najmä druhu Arachnoidiscus, Cocconeis a Grammatophora.
b) 2,00 g sa rozpustí zahriatím na vodnom kúpeli v 100 ml vody (pokiaľ sa látka úplne nerozpustí,
moţno tekutinu v záverečnej fáze rozpúšťania zahrievať malým plameňom). Rozt. sa pouţije aj na
skúšku c). 5,0 ml tohto rozt. sa nechá chladnúť v skúmavke; pri 40 °C tuhne na gél, kt. pri obrátení
skúmavky nevytečie a pri zahrievaní vo vodnom kúpeli sa neroztápa pri teplote niţšej ako 80 °C.
c) 10,0 ml rozt. zo skúšky b) sa ochladením nechá stuhnúť na gél, na kt. sa opatrne (po stene
skúmavky) navrství niekoľko kv. rozt. jódu; gél sa na styku s rozt. jódu farbí červenofialovo aţ
modrofialovo (rozdiel škrobu).
Stanovenie obsahu
a) Slizy: 0,500 g jemne rezanej drogy sa povlhčí 1,0 ml acetónu a stanovuje sa číslo →bobtnavosti.
b) Sorpčná kapacita: 5,0 g jemne rezanej drogy sa v odmernom valci na 100 ml so zabrúsenou
zátkou doplní vodou do 100 ml, dôkladne sa pretrepe a nechá stáť 24 h. Potom sa obsah valca
sfiltruje cez navlhčenú sklenú vatu do ďalšieho odmerného valca na 100 ml; objem filtrátu nesmie
byť väčší ako 75 ml.
agar-agar – zmes polysacharidov, kt. sa extrahujú horúcou vodou zo stien alebo vnútornej matrix
červených morských rias (trieda Rhodophyta, rod Gellidiaceae). Väčšina z týchto polysacharidov má
za základ disacharid agarobiózu, kt. sa skladá z -D-galaktózy spojenej -1,4-glykozidovou väzbou
s 3,6-anhydro--L-galaktózou. Získava sa z morských rias. Jednotky agarobiózy sa medzi sebou
spájajú -1,3-glykozidovou väzbou. Na tento zákl. reťazec sa nadväzujú ďalšie skupiny, vrátane
sulfátovej, pyruvátovej, metoxylovej a glukuronátovej. Ich zastúpenie v prípravkoch agaru kolíše, čo
zapríčiňuje jeho nedostatočnú štandardnosť. Rozpúšťa sa v horúcej vode a jeho roztoky po
ochladení na laboratórnu teplotu tvoria polotuhé gély, kt. obsahujú asi 1 – 2 % a. Gél pripravený z a.
má pre niektoré látky nadmernú schopnosť adsorpcie (-lipoproteíny, tyreoglobulín, fibrinogén,
lyzozým a i.), čo znemoţňuje ich difúziu al. migráciu pri elektroforéze. Preto sa a. ďalej frakcionuje
na agarózu a agaropektín.
A. pozostáva zo 70 % agarózy a 30 % agaropektínu. Agaróza je lineárny polymér alternujúcich
jednotiek D-galaktózy a 3,6-anhydrogalaktózy. Agaropektín pozostáva z jednotiek D-galaktózy
spojených -1,3-glykozidovými väzbami. V niekt. z nich je v polohe 6 esterovou väzbou viazaný
sulfát. A. sa pouţíva ako gelifikačně činidlo vo farm. a potravinovom priemysle a ako tuhé prostredie
pre mikroorganizmy. V Ázii sa pouţíva na prípravu pokrmov. V stomatológii sa pouţíva ako
reverzibilná hydrokoloidná odtlačková hmota (agarové odtlačkovacie a dublovacie materiály). A. sa
preto na stomatol. účely dodáva vo forme pruţného gélu, zahriatím na 95 °C prechádza na tekutý
sól, pri opätovnom ochladeníé tuhne pri teplote pod 40 °C – tento teplotný rozdiel sa nazýva
hysteréza. A. v súčasnosti slúţi najmä na zhotovovanie kópií (dublovanie) pracovných modelov. V
mikrob. sa najčastejšie pouţívajú tieto agarové pôdy:
Claubergova pôda: a. + barania krv + glycerol + telurit draselný + cystín + tryptofán; selektívna
pôda na kultiváciu korynebaktérií.
Čokoládový ager: a. + barania krv, kt. sa pridáva do a. teplého asi 80 °C. Pouţíva sa na kultiváciu
patogénnych neisserií.
Deoxycholátová pôda: a. + peptón + laktóza + neutrálna červeň (indikátor) + deoxycholát sodný a
i. zloţky; selektívna pôda pre patogénne enterobaktérie (šigela, salmonela).
Endova pôda: a. + laktóza + fuchsín (indikátor) + siričitan sodný; pouţíva sa na kultiváciu
enterobaktérií a ich rozlišovanie podľa skvasovania laktózy.
Krvný agar: a. + barania defibrinovaná krv 2 – 5 % + ďašie obohacovadlá; pouţíva sa na kultiváciu
baktérií náročných na ţiviny a na určovanie Ähe-molyzínov.
Mac Conkeyova pôda: a. + pepton + laktóza + soli ţlčových kys. + neutrálna červeň + kryštálová
violeť (indikátory); pouţíva sa na kultiváciu enterobaktérií a ich rozlišovanie podľa skvasovania
laktózy.
Sabouradova pôda: a. + peptón + glukóza; pouţíva sa na kultiváciu plesní a kvasiniek.
Wilsonova-Blairova pôda: a. + bizmut-sulfitový rozt. a i. zloţky; pouţíva sa ako selektívna pôda na
dg. salmonel.
K ďalším agarovým pôdam patria a. s briliantovou zeleňou, citrátový a., cystíno-tryptikázový a., a. s
eozínom a metylénovou modrou, fenylalanínový a., fenyletylalkoholický a., Hektoenov enterický a.,
Christensenov močovinový a., Martinov-Lesterov a., a. Middlebrookov a. C7H10, siričitano-bizmutitý
a., trojcukornatý ţelezitý a., xylózo-lyzíno-deoxycholátový a i.
Agaricaceae – pečiarkovité, čeľaď húb. Z jedlých húb sem patrí bedľa vysoká (Macrolepiota procera
SCOP. ex FR.), bedľa červenejúca (M. rhacodes VITT SING), bedlička vlnatá (Lepiota clypeolaria
BULL ex FR. KUMM), pečiarka poľná (Agaricus campestris L. ex FR.), pečiarka hľúznatá (A.
abruptibulbus PECK), pečiarka lesná (A. sylvaticus SCHAEFF. ex KROMBH.), pečiarka ovčia (A.
arvensis SCHAEFF ex FR.) a jejedlá je bedlička zapáchajúca (Lepiota cristana ALB. et SCHW. ex
FR. KUMM), pečiarka zapáchajúca (Agaricus meleagris) a pečiarka perličková (A. xanthoderma).
agaricín – 1. neúplne čistá kys. agaricínová (kys. cetylcitrónová), C 22H40O7, Mr 416,56 získaná z huby
trúdnika (choroš modřínový, Formes Laricis Jacq. Murrill, syn. Polyporus officinalis, Polyporaceae).
Na koţu a sliznice pôsobí dráţdivo a vyvoláva zápal; má periférny účinok na potné ţľazy.
Predpisoval sa proti poteniu pri tbc, ako laxans a emetikum. 2. Výťaţok z pečiarky poľnej (Agaricus
campsetris), druh rastlinného tuku, tzv. fytosterín.
Agaricus –druh húb čeľade pečiarkovitých (→Agaricaceae).
Agaricus abruptibulbus PECK, syn. A. silvicola s. Lange, pečiarka hľuznatá, jedlá huba.
Agaricus arvensis syn. Psalliota arvensis, pečiarka ovčia, jedlá huba.
Agaricus campestris syn. Psalliota campestris, pečiarka poľná (šampiňón poľný), jedlá huba
z čeľade pečiarkovitých. Rastie na lúkach a pasienkoch, v priekopách, na medziach i v záhradách,
ale predovšetkým na dobre hnojených miestach.
Agaricus meleagris, syn. A. placomyces, pečiarka zapáchajúca, mierne jedovatá huba.
Agaricus sylvaticus SCHAEFF. ex KROMBH. – pečiarka lesná, jedlá huba, kt. rastie v ihličnatých
lesoch.
Agaricus xanthoderma – pečiarka perličková, mierne jedovatá huba.
agaritín – 5-[2-[4-hydroxymetylfenylhydrazín kys. L-glutámovej, C12H17N3O4, Mr 267,28, súčasť jedlej
huby Agaricusa bisporus (Lange) Sing. (Psalliota hortensis Cooke var. bispora, Agaricaceae
(Agaricales).
agarofóbia – [agarophobia] psychol. strach pred šírym priestranstvom, rozľahlými námestia-mi. Op.
klaustrofóbia – strach zo zatvorených miestností (pacient sa bojí napr. zostať sá v zatvorenej izbe).
agaropektín →agar-agar.
agaróza – polysacharid získaný z agaru, kt. neobsahuje vedľajšie aniónové skupiny, preto stráca
ionexový charakter. Má skôr charakter molekulového sita, štandardnejšie zloţenie ako agar a
podstatne menšiu schopnosť nešpecifickej adsorpcie, ako aj menšiu elektroendoosmózu. Pripravuje
sa ako agar tak, ţe odváţené mnoţstvo agarózy (0,5 – 2 %) sa vo vriacom vodnom kúpeli rozpustí
vo vhodnom tlmivom rozt.; horúci rozt. je tekutý, po ochladení pod 42 °C z neho vzniká gél. Pouţíva
sa pri napr. na tvorbu gélu pri elektroforéze (→imunodifúzne metódy).
agastria, ae, f. – [g. alfa priv. + g. gaster ţalúdok] agastria, nevyvinutie ţalúdka (vrodená a.), stav po
vyňatí ţalúdka (získaná a.).
agastricus, a, um [g. alfa priv. + g. gaster ţalúdok] agastrický, stav po chir. odstránení ţalúdka.
Anaemia agastrica – agastrická málokrvnosť, makrocytárna anémi, kt. sa vyvinie po odstránení
ţalúdka al. proximálnej časti dvanástnika v dôsledku chýbania vnútorného faktora (intrinsic factor).
Agastrický syndróm – porucha trávenia ako dôsledok gastrektómie al. resekcie ţalúdka.
agatisflavón →biflavonoidy.
agát biely →Fabaceae.
agatisflavón →biflavonoidy.
®
Agathin – salicylový preparát pouţívaný v minulosti ako iné →salicyláty.
Agatophyllum aromaticum – blaholist koreňový, strom z radu vavrínovitých (Laurineae). Rastie na
Madagaskare. Listy a plody voňajú príjemne podobne ako klinček; pouţíva sa ako korenie.
Agathosma Wildenow – kapský ker z čeľade Diosmeae; aromatické listy pouţívajú domorodci ako
expektorans a na prípravu vzpruţujúcich občerstvujúcich nápojov.
Agathotes chirata Don – tropická rastlina z radu Gentianaceae, rastúca v severnej Indii,
domorodcami zvaná čiréta. Pouţíval sa ako antimalarikum a tonikum.
Agavaceae – agávovité. Čeľaď jednoklíčnolistových rastlín, viacročných bylín al. stromov. Mäsité al.
koţovité listy tvoria ruţicu al. chochol. Trojpočetné kvety tvoria bohaté súkvetia. Rastú v suchých
oblastiach tropického a subtropického pásma (18 rodov, 560 druhov). Z rodu agáva (Agave) je
známa A. americana (agáva americká), okrasná rastlina, A. atrovirens (agáva tmavozelená), z jej
šťavy vyrábajú v Mexiku opojný nápoj pulque, a A. sisaliana (A. mexicana, agáva sisalová), textilná
rastlina, obsahuje steroidný sapogenín hekogenín →saponíny. Textilnými a okrasnými rastlinami sú
aj druhy Sansevieria (sansevieria). Okrasná rastlina je aj tuberóza (Polyanthes tuberosa) a druhy
rodu juka (Yucca) a kordylinka (Cordyline). Na kanárskych ostrovoch rastie stromovitá dracéna
obyčajná (Dracaena draco).
AGE – angl. skr. advanced glycation endproducts bielkoviny vznikajúce neenzýmovou glykáciou
(glykozyláciou), najmä diabetu. Ich hromadeniu sa pripisuje podiel na vzniku početných chron.
komplikácií cukrovky a starnutia (glykácia prebieha aj u nediabetikov).
agávovité →Agavaceae.
®
Agedal (Bayer) – dietamfenazol, antiflogistikum s antiagregačným účinkom; →ditazol.
agélia – [g. alfa priv. + g. gelán smiať sa] psych. neschopnosť smiať sa.
®
Agen 5 a 10 tbl. (Zentiva) – Amlodipini besilas 6,95 al. 13,9 mg v 1 tbl. Vazodilatátor,
antihypertenzívum, blokátor vápnikových kanálov; →amlodipín.
®
Agenerase 15 mg/ml sol. por. (Glaxo Group) – Aprenavirum 15 mg v 1 ml perorálneho rozt.. Inhibítor
proteázy. Pouţíva sa v th. dospelých a detí od 14. r. infikovaných HIV-1, kt. prišli do styku
s inhibítormi proteázy, v kombinácii s inými antiretrovirotikami.
agenesia, ae, agenesis, is, f. – [g. alfa priv. + g. genesis pôvod, vznik] agenéza, vrodené nevyvinutie
niekt. orgánu.
Agenesia coccygeosacralis – syn. sy. kaudálnej regresie, →Achardov-Foixov-Meuzonov sy.;
→syndrómy.
Agenesia corporis callosi – vrodené chýbanie →corpus callosum. Vyskytuje sa sasmostane ak.
Zdruţená s inými vývojovými chybami mozgu, najmä s popruchami migrácie nervových buniek. Pri
izolovanej forme je spektrum klin. príznakov pestré od asymptomatických foriem s normálnou
inteligenciou aţ po ťaţkú mentálnu retardáciu s ťaţko ovplyvniteľnou formou epilepsie a i. neurol.
abnormalitami. Býva súčasťou niekt. trizómií, napr. 8, 19, Aicardiho syndróm.
Agenesia corporis nuclearis →Moebiusov syndróm O.
Agenesia ovarii – agenéza ovárií syn. primárna agenéza ovárií, Bonnevicov-Ullrichov sy., monozómia X, Turnerov sy. (Turner, H., 1892, amer. lekár), Turnerov-Šereševského sy. Kongenitálne
chýbanie ovárií spojené s trpasličím vzrastom (dwarfizmus) a inými anomáliami. Ide
o chromozómovú anomáliu (chýbanie jedného z dvoch X-chromozómov) s výskytom asi 1 : 3000
ţivo narodených dievčat. Klin. sa prejavuje hypopláziou genitálu s infantilnou maternicou, vaginou a
prsníkmi, ďaleko od seba posadenými prsnými bradavkami a prim. amenoreou. Zníţené je axilárne
a pubické ochlpenie, bývajú prítomné pigmentové névy na chrbte, očné poruchy (napr.
farboslepota), pterygium colli, anomálie kostry (nízka postava, deformity chrbtice, štítovitý hrudník,
cubiti et genua valgi, krátke záprstia, osteoporóza), kardiovaskulárne anomálie (koarktácia aorty,
chlopňové chyby), anomálie obličiek (al. podkovovitá oblička), zdvojený ureter a psychické poruchy
(niţší IQ, priestorová dezorientácia).
Dg. sa potvrdzuje vyšetrením X-chromatínu a chromozómovým nálezom 45 X alebo prítomnosť
izochromozómu X, časté sú mozaiky 45,X a 46,XX al. 45,X a 47,XXX. Hodnoty FSH v sére sú
vyššie, 17-ketosteroidov v moči niţšie. Pneumopelvigrafia poskytuje obraz menšieho uteru a
pruhovitých gonád, rtg zmeny na kostiach korešpondujú s uvedenými klin. prejavmi. V th. sa v
detstve podporuje rast a v dospelosti podávajú estrogény.
Agenesia radii – agenéza vretennej kosti, autozómovo recesívne dedičné ochorenie
charakterizované obojstrannou agenézou vretenných kostí a inými somatickými defektmi,
trombocytopatickou trombocytémiou s prejavmi krvácania, predĺţeným časom krvácania (uţ v
dojčeneckom veku), poruchami megakaryocytov v kostnej dreni, granulocytov a erytrocytov a druhej
agregačnej vlny trombocytov (defekt zásobného poolu adenínových nuk leotidov, d-SPD).
Agenesia sacrococygealis →sy. kaudálnej regresie (→syndrómy).
Agenesia ovarii – syn. primárna agenéza ovárií, Bonnevicov-Ullrichov sy., monozómia X, Turnerov
sy. (Turner, Henry Hubert, 1892 – 1970, amer. lekár), Turnerov-Šereševského sy. Kongenitálne
chýbanie ovárií spojené s trpasličím vzrastom (dwarfizmus) a inými anomáliami. Ide
o chromozómovú anomáliu (chýbanie jedného z 2 X-chromozómov) s výskytom asi 1 : 3000 ţivo
narodených dievčat. Klin. sa prejavuje hypopláziou genitálu s infantilnou maternicou, vagínou a
prsníkmi, ďaleko od seba posadenými prsnými bradavkami a primárnou amenoreou. Zníţené je
axilárne a pubické ochlpenie, bývajú prítomné pigmentové névy na chrbte, očné poruchy (napr.
farboslepota), pterygium colli, anomálie kostry (nízka postava, deformity chrbtice, štítovitý hrudník,
cubitiet genua valgi, krátke záprstia, osteoporóza), kardiovaskulárne anomálie (koarktácia aorty,
chlopňové chyby), anomálie obličiek (al. podkovovitá oblička), zdvojený ureter a psychické poruchy
(niţší IQ, priestorová dezorientácia).
Dg. potvrdzuje vyšetrenie X-chromatínu a chromozómový nález 45 X al. prítomnosť izochromozómu X, časté sú mozaiky 45,X a 46,XX al. 45,X a 47, XXX. Hodnoty FSH v sére sú vyššie, 17ketosteroidov v moči niţšie. Pneumopelvigrafia poskytuje obraz menšieho uteru a pruhovitých
gonád, rtg zmeny na kostiach korešpondujú s uvedenými klinickými prejavmi. V th. sa v detstve
podporuje rast a v dospelosti podávajú estrogény.
agenéza – [agenesia] vrodené nevyvinutie orgánu al. časti tela. Patrí k malformáciám; por.
dysgenéza.
agenitalismus, i, m. – [g. alfa priv. + l. genitalis pohlavný] agenitalizmus, vrodené nevyvinutie
pohlavných orgánov s následným výpadkom sekrécie pohlavných hormónov.
agens, entis – [l. agere činiť] účinný, účinná látka, pôvodca (napr. a. infectiosus pôvodca infekčnej
choroby).
agent provocateur – [franc.] vyvolávajúci činiteľ, vplyv, napr. úraz, kt. pri chorobe, predtým nepatrnej,
vyvolá jej manifestáciu.
agerázia – [g. alfa priv. + g. geron starec] mladistvý vzhľad staršej osoby.
®
Ageroplas cps. (Serono) – Ditazolum 200 mg v 1 cps.; antiagregačná látka; →ditazol.
®
Agestal (Femada) 17-acetát progesterónu, injekčný antikoncepčný prostriedok; pouţíva sa na
paliatívnu th. karcinómu prsníka; →medroxyprogesterón.
ageusia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. geúsis chuť] →ageuzia.
ageuzia – [ageusia] strata chuti do jedenia; vyskytuje sa pri depresiách, depersonalizáciách,
schizofrénii, hystérii. Organická a. vzniká pri poškodení n. lingualis a n. glossopharyngeus v oblasti
chuťových pohárikov jazyka al. pri poškodení centrálnych chuťových dráh.
agger, eris, m. – [l. adgerere kúpiť] hrádza, ocanný val.
Agger nasi – val nosa, oblý kostný výbeţok v lat., prednej stene os ethmoideum vo výške predného
okraja strednej mušle, kt. spredu ohraničuje vchod pod strednú mušľu (atrium meatus medii).
agglomeratio, onis, f. – [l. agglomerare nakopiť] aglomerácia, nakopenie, zhluknutie.
agglomeratum, i, n. – [l. agglomerare nakopiť] aglomerát, zhluk.
agglutinatio, onis, f. – [l. agglutinare pripojovať, zhlukovať] aglutinácia, zhlukovanie krviniek, baktérií,
častíc.
agglutinatus, a, um – [l.] aglutinovaný.
agglutininum, i, n. →aglutinín.
agglutinogenum, i, n. →aglutinogén.
aggravatio, onis, f. – [l. aggravare zveličovať] agravácia, vedomé zveličovanie subjektívnych pocitov
choroby.
aggregatio, onis, f. – [l. aggregare pridruţovať] agregácia, zhlukovanie, spojenie, napojenie,
zoskupenie niekoľkých samostatných a od seba nezávislých zloţiek do jedného celku. Z pravého rozt.
vzniká agregáciou koloidný rozt., z koloidného systému hrubodisperzný systém.
aggregatus, a, um – [l. aggregere pridruţovať] pridruţený, zoskupený.
®
Aggrenox cps. mod. (Boehringer, Ing.) – Dipyridamolum 200 mg + Acidum acetylsalicylicum 25 mg
v 1 cps. s riadeným uvoľňovaním; pouţíva sa v sek. Prevencii ischemickej cievnej mozgovej príhody
a krátkodobých tranzitorných ischemických záchvatov mozgu; →dipyridamol.
aggressio, onis, f. – [l. aggredi napadnúť] agresia, útok, napadnutie.
aggressivus, a, um – [l. aggredi napadnúť] agresívny, útočný, výbojný.
aggressor, agressos – [l. aggredi napadnúť] útočník.
aggressivitas, atis, f. – [l. aggredi útočiť] →agresivita.
®
Agifutol S (Kyorin) →glutatión.
agilis, e – [l. agere konať] agilný, hybný, hbitý, čulý.
agilitas, atis, f. – [l. agere konať] agilita, hbitosť, rýchlosť.
®
Agiolax gran. (Madaus) – Semen plantaginis ovat. 52 g + Mucilago plantaginis 2,2 g + Fructus
cassiae angustifol. 12,4 g v 100 g granulátu; kombinované laxatívum.
Indikácie – obstipácia, najmä chron., regulácia stolice v priebehu gravidity a po pôrode,
u imobilizovaných, obéznych jedincov a pri návyku na siln. laxanciá.
Kontraindikácie – ileus.
Nežiadúce účinky – prakticky chýbajú.
Dávkovanie – 1 – 2 kávové lyţičky večer po jedle zapiť trochou teplej tekutiny. Ráno pred raňajkami
to isté mnoţstvo zapiť pohárom studenej vody. Dávky postupne zniţovať.
®
Agit (Midy) – vazokonstrikčný prostriedok, antimigrenózum; →dihydroergotamín.
agit/o- – prvá časť zloţených slov z l. agitare hnať, poháňať, pohybovať, podnecovať.
agitabilis, e – [l.] pohyblivý, schopný pohybu.
agitácia – [agitatio] syn. agitovanosť; zvýšená pohyblivosť, telesný nepokoj, podráţdenosť. Často
býva dôsledkom silného vzrušenia (excitácie), sprevádza delírium a i. psychické poruchy.
agitans, antis – [l.] vyvolávajúci nepokoj.
agitatio, onis, f. – [l. agere konať] →agitácia.
agitatatus, a, um – [l. agere konať] agitovaný, nepokojný, popudlivý. Psych. agitovanosť globálna
porucha konania, katatonická produktívna psychokinetická (hyperkinetická) porucha; pacient sa
rozzúri, ale neprejavuje emotívnu účasť, neuvedomuje si to. Vyskytuje sa pri schizofrénii, pri
mozgovej artérioskleróze, somatogénnych psychózach a i. Na rozdiel od psychomotorickej a. si
pacient neurologicky podmienenú úchylnosť uvedomuje (→raptus).
agitofázia – [l. agitare pohybovať + g. fasis reč] syn. agitolalia [g. lalein tárať] agitolalia, abnormálne
rýchla reč, často nezrozumiteľná, podmienená nadmernou rýchlosťou vplyvom vzrušenia.
agitografia – [l. agitare pohybovať + g. grafein písať] abnormálne rýchle písanie, stav pri kt. pacient
vypúšťa z viet slová al. zo slov slabiky.
agitographia, ae, f. – [agito- + g. grafein písať] →agitografia.
agitolalia, agitophasia, ae, f. – [agito- + g. lalein tárať + g. fasis reč] →agitofázia.
agitovaná depresia – hlboká melanchólia spojená s psychomotorickým nepkojom, masívnou
úzkosťou a suicidálnymi pokusmi.
agitovanosť – neúčelne zvýšená motorická činnosť, motorický nepokoj, forma správania s búrlivým a
dezorganizovaným motorickým prejavom, kt. prebieha bez uváţeného plánu, s menlivými afektmi.
®
Agizol →prenylamín.
aglandularis, e – [g. alfa priv. + l. glandula ţľaza] →aglandulárny
aglandulárny – [aglandularis] netýkajúci sa ţľazy, netvorený ţľazou.
Aglandulárne hormóny – hormóny tvorené na rozdiel od klasicklých hormónov bunmkami rôznych
telových tkanív.
aglaucopsia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. glaukos zelenomodrý + g. opsis videnie] aglaukopsia,
neschopnosť rozpoznať zelenú farbu, zelená slepota.
aglobulia, ae, f. – [g. alfa priv. + l. globulus gulička + -ia stav] zastar. aglobúlia, nedostatok erytrocytov,
anémia.
aglomerulácia – [aglomerulatio] farm. zoskupovanie, zhlukovanie, spájanie tuhých práškovitých látok
pri zvlhčovaní do zhlukov (aglomerátov). Spôsob úpravy sypkých materiálov. S a. sa stretávame pri
→granulácii. A. je uľahčená, ak kvapalina dobre zmáča povrch prášku. Zmáčanie sa zlepšuje
prísadou →tenzidov.
aglossia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. glóssa jazyk] aglosia, nevyvinutie al. strata jazyka.
aglossostomia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. glóssa + g. stoma ústa] aglosostómia vývojová úchylka,
charakterizovaná chýbaním jazyka a otvorenými ústami.
aglucoplasticus, a, um – [g. alfa priv. + l. glucosum glukóza + g. plassein tvoriť] aglukoplastický,
netvoriaci cukor, resp. glukózu.
aglucosuria, ae, f. – [g. alfa priv. + l. glucosum glukóza + g. úron moč + -ia stav] aglukozúria,
neprítomniosť cutku (glukózy) v moči. Ide o fyziol. stav v protiklade k pojmu glykozúrie.
aglutinabilný – [agglutinabilis] schopný →aglutinácie.
aglutinácia – [agglutinatio] zhlukovanie nerozp. častíc, ako sú baktérie, vírusy al. erytrocyty (Erc).
Imunol. reakcia medzi determinantami nachádzajúcimi sa na povrchu nerozp. (korpuskulárneho)
antigénu (Erc, baktérie, vírusy al. iné častice) a rozp. (bivalentnou) protilátkou. Účinkom protilátok sa
antigény zhlukujú a sedimentujú.
Hemaglutinácia – a. erytrocytov. Erytrocyty zhlukuje sérum, kt. od jedinca s odlišnou krvnou
skupinou (napr. krvinky skupiny A zhlukuje sérum skupín B a 0). Princíp a. sa preto vyuţíva pri
stanovení krvnej skupiny. Antigén sa označuje ako aglutinogén, protilátky, kt. vyvolávajú a. sú
aglutiníny a sedimentovaný komplex zhluknutých častíc je aglutinát. Keď je aglutinogén integrálnou
súčasťou povrchu častice, ide o aktívnu (priamu) a. Inertné častice (latex, bentonit) a Erc, príp. iné
bunky sa však môţu určitým antigénom obaliť aj pasívne. Ak sa k nim potom pridá protilátka proti
tomuto antigénu, nastane a. (nepriama, pasívna a.). Pri aktívnej a. sa vyúţíva vlastný antigén, kým
pri pasívnej a. pridaný antigén, kt. obalí časticu. Pri imunoaglutinácii ide o prepojovanie
polyvalentnej častice antigénu molekulami protilátok, kt. musia byť najmenej dvojvalentné.
Jednovalentný fragment Fab a. nevyvolá, skôr ju inhibuje, kým fragment F(ab)2 je rovnako účinný
ako celá protilátka IgG (→precipitácia).
Tzv. chladovú a. zapríčiňujú chladové aglutiníny, protilátky pôsobiace pri teplotách niţších ako 37
°C; zisťuje sa pri niekt. druhoch hemolytických anémií. Chladové aglutiníny sa vyšetrujú titráciou
vyšetrovaného séra jednak proti vlastným Erc chorého, jednak proti Erc zdravého človeka skupiny 0.
Po premiešaní natívnej ţilovej krvi pacienta sa skúmavka vloţí do chladničky a po 2-h státí sa a. Erc
odčíta pod mikroskopom; za pozit. výsledok sa pokladá titer vyšší ako 1:64.
Panaglutinácia – syn. Hübenerov–Thomsenov–Friedenreichov fenomén je jav, kt. vzniká pri
laboratórnej práci s Erc. Je podmienený prítomnosťou →antigénu T, kt. sa vyskytuje na povrchu Erc
i iných buniek. Za normálnych okolností je tento antigén Erc prekrytý (maskovaný) inými normálnymi
antigénmi M a N, resp. ich imunodominantným sacharidom kys. N-acetylneuramínovou. Kaţdé
ľudské sérum, resp. plazma, okrem pupočníkovej krvi, obsahuje prirodzený aglutinín anti-T. Človek
ho neustále v priebehu ţivota tvorí na základe neustálej stimulácie baktériovou flórou, s kt. je v
kontakte al. v symbióze. Proti Erc sa uplatňuje aţ vtedy, keď sa antigén demaskuje. Odhalenie
skrytého antigénu T nastáva pri pôsobení enzýmov, sialidáz a neuraminidáz, tvorených mikróbmi,
kt. sa krv napr. v skúmavke infiko-vala. Panaglutinácia Erc znemoţňuje vyšetrovanie krvných
skupín, pretoţe Erc s odkrytým antigénom T zhlukujú všetky séra.
Polyaglutinácia Erc – je tieţ podmienená enzýmovým odštepovaním sacharidov, kt. tvoria krvné
skupiny M a N. Odštepovaním kys. N-acetylneuramínovej sa odhalí T antigén a vzniká
polyaglutinácia typu T. Jej imunodominantným sacharidom je -D-galaktóza. Pôsobením ďalšieho
enzýmu, galaktozidázy, al. častejšie nedostatkom enzýmu -D-galaktozyltransferázy, chýba Erc
antigénny determinant T. Následkom toho majú Erc odkrytý ďalší, hlbšie uloţený sacharid -Nacetylgalaktozamín, kt. je zodpovedný za tzv. polyaglutinabilitu Tn, napr. pri hereditárnej
hemolytickej anémii. Panaglutinabilita T a Tn sa zisťuje napr. v priebehu sepsy.
a
Polyaglutinabilitu môţe pripomínať osobitný antigén Cad al. Sd , kt. imunodominantným cukrom je
tieţ N-acetylgalaktozamín; vyskytuje sa v niekt. rodinách a nemusí byť zavinený chorobou.
Pseudoaglutinácia – peniaţkovanie, rouleaux, je vyvolaná zlepovaním Erc, ich ukladaním jedného
na druhý, a to bez pôsobenia protilátky na určitý antigén. Jej príčinou býva dysproteinémia, napr.
hypergamaglobulinémia. Dá sa jej pri aglutinačných reakciách in vitro predísť zbavením Erc zvyškov
séra premytím vo fyziol. rozt. (→aglutinačné metódy, →aglutinačné reakcie).
aglutinačné metódy – imunol. metódy zaloţené na reakcii antigénu (aglutinogénu) s protilátkou
(aglutinínom); sú obdobou precipitačných metód, líšia sa len charakterom pouţitého antigénu.
Slúţia na dôkaz špecifických protilátok v telových tekutinách pri rôznych infekčných ochoreniach.
Delia sa na priame a nepriame. Pri priamej a. m. s protilátkou reagujú integrálne (vlastné)
aglutinogény nachádzajúce sa na povrchu častíc. Patrí sem napr. →Widalova reakcia na dôkaz
salmonel (týfu a paratýfu), →Wrightova reakcia na dôkaz brucelózy, a. r. na dôkaz pertussis,
parapertussis, tularémie a listeriózy. Pri nepriamej (pasívnej) a. m. reagujú rozp. antigény al.
haptény, kt. sa predtým adsorbovali na povrch bunky al. inertnej častice. Patrí k nim nepriama
hemaglutinačná reakcia, kt. sa uskutočňuje najmä pri dg. syfilisu, yersinióz a pri zisťovaní
prítomnosti protilátok proti difterickému a tetanickému toxínu. V súčasnosti sa erytrocyty ako nosiče
solubilných antigénov postupne nahradzujú stabilnejšími latexovými časticami.
Ak sa ako aglutinogén pouţijú erytrocyty (Erc), ide o hemaglutinačné metódy. Pasívna hemaglutinácia má niţšiu dolnú hranicu detekcie (3 – 6 ng protilátok/ml séra). Pri tejto metóde sa rozp.
antigény viaţu na povrch Erc, kt. aglutinujú v reakcii antigén–protilátka. Táto metóda je 1000-krát
citlivejšia ako →precipitácia.
Hemaglutinačná reakcia – pouţíva sa na dôkaz špecifických protilátok proti Treponema pallidum
(Treponema pallidum hemaglutinačná reakcia – TPHR) sa vykonáva ako skríningový al. kvantitatívny test (stanovenie titra protilátok) u pacientov s podozrením na syfilis: Najprv sa nariedia
vyšetrované a kontrolné séra v 4 jamkách mikrotitračných platničiek, do kt. sa pridajú kuracie Erc s
nadviazanými antigénmi T. pallidum (testovacie Erc) a kontrolné Erc. Protilátky proti Nicholsovmu
kmeňu T. pallidum reagujú s antigénovými zloţkami. Pozit. výsledok sa prejaví aglutináciou
testovacích, nie však kontrolných Erc. Je to dôkaz prekonanej, al. v súčasnosti prebiehajúcej
infekcie.
Latexová aglutinácia – vtkonáva sa pomocou antigénovo-špecifických IgG proti látky vopred
nadviazané na latexové častice. Kľučku baktériovej suspenzie sa emulzifikujú v extrakčnom
enzýmovom rozt., kt. sa inkubuje pri 37 °C 10 aţ 60 min., pričom sa antigén uvoľní do tekutej fázy.
Ku kv. suspenzie latexových častíc na podloţke sa pridá kv. získaného extraktu a 1 min
premiešavame nakláňaním skielka. Pri reakcii protilátok s antigénom sa latexové častice zhlukujú.
Kontrolná suspenzia bez protilátky ostáva nezmenená.
Latexová a. m. a konglutinácia, napr. pomocou súpravy Sevatest Strepto, sa vyuţíva aj na rýchlu,
ambulantnú dg. streptokokov skupiny A. Pomocou súpravy sa dá vyšetriť anti gén, kt. sa priamo
extrahuje z výterového tampónu v priebehu 20 min. Protilátky proti salmonelám (týfu, paratýfu) sa u
nás dokazujú a. m. podľa Widala (→Widalova reakcia).
Aglutinácia spermií – [agglutinatio spermiorum] zhlukovanie spermií viditeľné pri vyšetrení spermy.
Vyvoláva ho prítomnosť protilátok. Zvýšená a. s. (vyjadruje sa v % a nemala by presahovať 10 %)
môţe súvisieť s muţskou neplodnosťou.
aglutinín – imunol. všeobecný názov protilátok, kt. vylučuje napadnutý organizmus; zráţajú
baktériové toxíny a zneškodňuje ich; flokuluje korpuskulárne al. bunkové antigény; špecifické
protilátky, kt. vyvolávajú →aglutináciu. K a. patria aj prirodzené protilátky, kt. sa nachádzajú v
ľudskom sére a sú schopné aglutinovať ľudské erytrocyty (Erc) spracované neuraminidázou.
Chladové aglutiníny sú antierytrocytové protilátky typu IgM, zriedkavejšie IgG. Optimálna
aglutinácia Erc prebieha pri teplote 0 °C aţ +4 °C. Pri zahriatí na 37 °C sa väzba protilátok
s bunkovou membránou porušuje. V dôsledku fixácie chladových a. bunkou nastáva aktivácia
komplementu, kt. vyvoláva lýzu. Prítomnosť chladových a. podmieňuje ochorenia chladovej a.;
okrem toho sa chladové a. vyskytujú pri infekciách vyvolaných mykoplazmami, pri infekč-nej
mononukleóze, alkoholickej cirhóze pečene, pri ochoreniach spojených s imunoproliferač-nými
ochoreniami (por. →tepelné protilátky); →lektíny.
Tzv. nepravidelné aglutiníny sú a. namierené proti antigénu rovnakej špecifickosti, ako sa nachádza
na vlastných krvinkách, sú však schopné reagovať len s väčším počtom antigénových receptorov,
nie však s ich malým počtom na vlastných Erc. Vyskytujú sa napr. u jedincov s krvnou podskupinou
A2 a najmä A2B (a. anti-A1). Treba ich zohľadňovať pri →transfúzii krvi.
Dôkaz antierytrocytových aglutinínov – dá sa vykonať buď priamou skúmavkovou al. skielkovou
metódou pomocou známych Erc al. nepriamou metódou pomocou →absorpčného testu.
Na priamy dôkaz a. sa lepšie hodí skúmavková metóda ako skielková – je presnejšia a spoľahlivejšia. Vyšetruje sa čerstvé sérum, kt. sa najprv 30 min inkubuje vo vodnom kúpeli pri 56 °C,
aby sa inaktivoval prítomný komplement, kt. by mohol vyvolať hemolýzu.
Potreby: Známe krvinky skupiny A1, A2, B, 0, A1B a A2B, 0,9 % rozt. NaCl, aglutinačné skúmavky 8
X 80 mm, stojany na skúmavky, sterilné Pasteurove pipety, delené pipety na 1 a 5 al. 10 ml,
centrifúga, mikroskop.
Postup:
1. Tri aglutinačné skúmavky sa označia písmenami A1, B a 0 a do kaţdej sa dá po 1 kv
inaktivovaného neznámeho séra, kt. sa má vyšetriť.
2. Do skúmavky A1 sa dá 1 kv. 2 % suspenzie Erc skupiny A1, do skúmavky B1 kv. suspenzie Erc
skupiny B a do tretej skúmavky 1 kv. suspenzie Erc skupiny 0; skúmavky sa potrepú a nechajú stáť
10 min.
3. Skúmavky sa odstredia (1 min pri 1000 obrátkach) a odčíta sa výsledok aglutinácie, príp. aj
mikroskopicky.
Hodnotenie: Ak sérum pacienta obsahuje a. anti-A1, sú aglutinované Erc A1, ak obsahuje anti-B, sú
aglutinované Erc B; ak sá prítomné obidva a., sú aglutinované tak Erc A 1, ako aj B. Krvinky 0 slúţia
na negat. kontrolu a za normálnych okolností sa nemajú aglutinovať; ich aglutinácia svedčí o
prítomnosti nepravidelných, príp. imúnnych a. al. o nešpecifickej reakcii (pseudoaglutinácia,
baktériová panaglutinácia, aglutinácia vyvolaná chladom) a vyšetrenie treba zopakovať s novou
krvou, al. vykonať dôkladnejšiu analýzu.
Podskupiny systému AB0 – vyšetrujú sa pomocou absorbovaného dg. séra al. lektínom anti-A1 a
dg. sérom (lektínom) anti-H. Skielková metóda umoţňuje len vyšetrenie pomocou séra anti-A1, lebo
mnohé séra anti-H, najmä rastlinného pôvodu, nebývajú na skielku dostatočne účinné.
Postup:
1. Do 2 vopred označených aglutinačných skúmaviek napipetujeme po 0,1 ml (1 – 2 kv.) dg. séra:
do 1. anti-A1 a do 2. anti-A2.
2. Do obidvoch skúmaviek sa pridá 0,1 ml (1 – 2 kv.) 2 % suspenzie vyšetrovaných Erc v 0,9 %
NaCl.
3. Obsah skúmaviek sa premieša a nechá stáť asi 10 min a potom sa skúmavky odstredia 1 min pri
1000 obrátkach.
4. Po odstredení sa odčíta výsledok poklepom na dno skúmavky a pozorovaním aglutinácie.
Hodnotenie:
Ak sérum zhlukuje Erc v 1. skúmavke a v 2. nie, ide o podskupinu A 1 al. A1B. Ak sa Erc nezhlukujú v
1. skúmavke, ale v 2. , ide o podskupinu A2 al. A2B, príp. o ešte slabšiu podskupinu A3 al. Ax.
Kvantitatívne stanovenie a. umoţňuje titrácia séra pri jeho postupnom riedení geometrickým radom.
Max. zriedenie séra, pri kt. ešte nastáva aglutinácia, vyjadruje titer a. príslušného séra. Touto
metódou sa vyšetrujú séra na mnoţstvo prítomných a. – prirodzených, nepravidelných al. imúnnych,
príp. imunokompletných protilátok.
Antigén sa označuje ako aglutinogén, protilátky vyvolávajúce a. sú aglutiníny a sedimentova-ný
komplex zhluknutých častíc je aglutinát. Keď je aglutinogén integrálnou súčasťou povrchu častice,
hovorí sa o aktívnej (priamej) aglutinácii. Inertné častice (latex, bentonit) a erytrocyty, príp. iné bunky
sa však môţu určitým antigénom, obaliť aj pasívne. Ak sa k nim potom pridá protilátka proti tomuto
antigénu, nastane aglutinácia (nepriama, pasívna a.) Pri aktívnej a. sa vyuţíva vlastný antigén, kým
pri pasívnej a. pridaný antigén, kt.obalí časticu. Pri imunoaglutinácii ide o prepojovanie polyvalentnej
častice antigénu molekulami protilátok; aglutinované častice musia byť najmenej dvojvalentné, aby
sa mohli spájať častice nesúce antigén. Jednovalentný fragment Fab a. nevyvolá, skôr ju inhibuje,
kým fragment F(ab)2 je rovnako účinný ako celá protilátka IgG; →precipitácia.
Tzv. chladovú a. zapríčiňujú chladové aglutiníny, protilátky pôsobiace pri teplotách niţších ako 37
°C; zisťuje sa pri niekt. druhoch hemolytických anémií. Chladové aglutiníny sa vyšetrujú titráciou
vyšetrovaného séra jednak proti vlastným Erc chorého, jednak proti Erc zdravého človeka skupiny 0.
Po premiešaní natívnej ţilovej krvi pacienta sa skúmavka vloţí do chladničky a po 2-h státí sa a. Erc
odčíta pod mikroskopom; za pozit. výsledok sa pokladá titer vyšší ako 1 : 64.
Panaglutinácia –syn. Hübenerov–Thomsenov–Friedenreichov fenomén je jav, kt. vzniká pri
laboratórnej práci s erytrocytami. Je podmienený prítomnosťou →antigénu T, kt. sa vyskytuje na
povrchu erytrocytov i iných buniek. Za normálnych okolností je tento antigén Erc prekrytý
(maskovaný) inými normálnymi antigénmi M a N, resp. ich imunodominantným sacharidom kys. Nacetylneuramínovou. Ľudské sérum, resp. plazma, okrem pupočníkovej krvi, obsahuje prirodzený
aglutinín anti-T. Človek ho neustále v priebehu ţivota tvorí na základe neustálej stimulácie
baktériovou flórou, s kt. je v kontakte al. v symbióze. Proti Erc sa uplatňuje aţ vtedy, keď sa antigén
demaskuje. Odhalenie skrytého antigénu T nastáva pri pôsobení enzýmov, sialidáz a neuraminidáz,
tvorených mikróbmi, kt. sa krv napr. v skúmavke infikovala. P. Erc znemoţňuje vyšetrovanie krvných
skupín, lebo Erc s odkrytým antigénom T zhlukujú všetky séra.
Polyaglutinácia Erc je tieţ podmienená enzýmovým odštepovaním sacharidov, kt. tvoria krvné
skupiny M a N. Odštepovaním kys. N-acetylneuramínovej sa odhalí T antigén a vzniká
polyaglutinácia typu T. Jej imunodominantným sacharidom je -D-galaktóza. Pôsobením ďalšieho
enzýmu, galaktozidázy, al. častejšie nedostatkom enzýmu -D-galaktozyltransferázy, chýba Erc
antigénny determinant T. Následkom toho majú Erc odkrytý ďalší, hlbšie uloţený sacharid -Nacetylgalaktozamín, kt. je zodpovedný za tzv. polyaglutinabilitu Tn, napr. pri hereditárnej
hemolytickej anémii. Panaglutinabilita T a Tn sa zisťuje napr. v priebehu sepsy.
a
Polyaglutinabilitu môţe pripomínať osobitný antigén Cad al. Sd , kt. imunodominantným cukrom je
tieţ N-acetylgalaktozamín; vyskytuje sa v niekt. rodinách a nemusí byť zavinený chorobou.
Pseudoaglutinácia (peniaţkovanie, rouleaux) je vyvolaná zlepovaním Erc, ich ukladaním jedného
na druhý, a to bez pôsobenia protilátky na určitý antigén. Jej príčinou býva dysproteinémia, napr.
hypergamaglobulinémia. Dá sa jej pri aglutinačných reakciách in vitro predísť zbavením Erc zvyškov
séra premytím vo fyziol. rozt. (→aglutinačné metódy, →aglutinačné reakcie).
aglutinačné reakcie – 1. imunol. reakcie pri kt. reaguje protilátka (aglutinín) s antigénom
(aglutinogénom). A. r. sa vykonávajú v skúmavkách, na mikroplatniach al. na podloţných skielkach.
Výsledok sa hodnotí vizuálne al. mikroskopicky. Pomocou známeho antiséra sa a. r. identifikujú
rôzne mikroorganizmy a bunky (napr. typy Erc). Známe aglutinogény umoţňujú zasa dôkaz
špecifických protilátok: do radu skúmaviek al. jamiek v mikrotitračnej platni sa napipetuje konštantné
mnoţstvo korpuskulárneho antigénu a sérum s protilátkami v postupnom geometrickom zriedení;
obsah sa premieša a inkubuje niekoľko h pri 37 °C a potom ešte v chladničke. V pozit. skúmavkách
sa utvorí aglutinát, nad kt. je číry roztok. Medzi skúmavkami sa musí nachádzať aj kontrolná
skúmavka, kt. obsahuje len antigén. V tejto skúmavke sa nesmie uskutočniť aglutinácia.
A. r. sa pouţ. v bakteriol. na dôkaz bičíkových, povrchových, púzdrových a mikropúzdro-vých
antigénov a somatických antigénov baktérií. Kde sú somatické antigény prekryté púzdrovými
štruktúrami, je treba tieto vhodným opracovaním (enzýmovo al. tepelne) vopred odstrániť. Test sa
vykoná na podloţnom skielku: Vo fyziol. rozt. sa pripraví mliečne skalená homogénna suspenzia
vyšetrovaného kmeňa. Kv. suspenzie sa prenesie na podloţné skielko vedľa kv. typizačného
aglutinačného antiséra, obsahujúceho špecifické protilátky (IgM) a opatrne bakteriologickou kľučkou
a kývavým pohybom skielka sa suspenzia premiešava. Reakcia sa odčítava po 1 min. Pozit. reakcia
sa prejaví makroskopicky viditeľným zhluknutím baktérií. Najprv sa pouţijú polyvalentné skupinové,
potom podľa výsledku cielene mono-špecifické typové antiséra.
A. r. sú podstatne citlivejšie, ide však len o semikvant. stanovenie koncentrácie antigénov al.
protilátok. Aglutinogénmi izolovanými z povrchu častíc moţno vykonať inhibíciu priamej a. r. a
príslušnými antigénmi al. čistými hapténmi zasa inhibíciu pasívnej a. m. Obidve metódy moţno
vyuţiť na kvantitatívne stanovenie koncentrácie antigénov a hapténov.
K skielkovým a. r. patrí aj koglutinačná reakcia. Test sa zakladá na schopnosti proteínu A,
nachádzajúceho sa v bunkovej stene stafylokokov, špecificky viazať IgG prostredníctvom jeho Fc
fragmentu. Ak sa suspenzia baktérií zmieša so suspenziou stafylokokov obalených špecifickou
protilátkou, pozorujeme aglutináciu (konglutináciu); →precipitačné reakcie.
Na priamy dôkaz a. sa lepšie hodí skúmavková metóda ako skielková – je presnejšia a spoľahlivejšia. Vyšetruje sa čerstvé sérum, kt. sa najprv 30 min inkubuje na vodnom kúpeli pri 56 °C,
aby sa inaktivoval prítomný komplement, kt. by mohol vyvolať hemolýzu.
Potreby: Známe krvinky skupiny A1, A2, B, 0, A1B a A2B, 0,9 % rozt. NaCl, aglutinačné skúmavky 8 x
80 mm, stojany na skúmavky, sterilné Pasteurove pipety, delené pipety na 1 a 5 al. 10 ml,
centrifúga, mikroskop.
Postup:
1. Tri aglutinačné skúmavky sa označia písmenami A1, B a 0 a do kaţdej sa dá po 1 kv
inaktivovaného neznámeho séra, kt. sa má vyšetriť.
2. Do skúmavky A1 sa dá 1 kv. 2 % suspenzie Erc skupiny A1, do skúmavky B 1 kv. suspenzie Erc
skupiny B a do tretej skúmavky 1 kv. suspenzie Erc skupiny 0; skúmavky sa potrepú a nechajú stáť
10 min.
3. Skúmavky sa odstredia (1 min pri 1000 obrátkach) a odčíta sa výsledok aglutinácie, príp. aj
mikroskopicky.
Hodnotenie: Ak sérum pacienta obsahuje a. anti-A1, sú aglutinované Erc A1, ak obsahuje anti-B, sú
aglutinované Erc B; ak sú prítomné obidva a., sú aglutinované tak Erc A1, ako aj B. Krvinky 0 slúţia
na negat. kontrolu a za normálnych okolností sa nemajú aglutinovať; ich aglutinácia svedčí o
prítomnosti nepravidelných, príp. imúnnych a. al. o nešpecifickej reakcii (pseudoaglutinácia,
baktériová panaglutinácia, aglutinácia vyvolaná chladom) a vyšetrenie treba zopakovať s novou
krvou, al. vykonať dôkladnejšiu analýzu.
Podskupiny systému AB0 sa vyšetrujú pomocou absorbovaného dg. séra al. lektínom anti-A1 a dg.
sérom (lektínom) anti-H. Skielková metóda umoţňuje len vyšetrenie pomocou séra anti-A1, lebo
mnohé séra anti-H, najmä rastlinného pôvodu, nebývajú na skielku dostatočne účinné.
Postup:
1. Do 2 vopred označených aglutinačných skúmaviek napipetujeme po 0,1 ml (1 – 2 kv.) dg. séra:
do 1. anti-A1 a do 2. anti-A2.
2. Do obidvoch skúmaviek sa pridá 0,1 ml (1 – 2 kv.) 2 % suspenzie vyšetrovaných Erc v 0,9 %
NaCl.
3. Obsah skúmaviek sa premieša a nechá stáť asi 10 min a potom sa skúmavky odstredia 1 min pri
1000 obrátkach.
4. Po odstredení sa odčíta výsledok poklepom na dno skúmavky a pozorovaním aglutinácie.
Hodnotenie: Ak sérum zhlukuje Erc v 1. skúmavke a v 2. nie, ide o podskupinu A 1 al. A1B. Ak sa Erc
nezhlukujú v 1. skúmavke, ale v 2., ide o podskupinu A2 al. A2B, príp. o ešte slabšiu podskupinu A3
al. Ax.
Kvantitatívne stanovenie a. umoţňuje titrácia séra pri jeho postupnom riedení geometrickým radom.
Maximálne zriedenie séra, pri kt. ešte nastáva aglutinácia, vyjadruje titer a. príslušného séra. Touto
metódou sa vyšetrujú séra na mnoţstvo prítomných a. – prirodzených, nepravidelných al. imúnnych,
príp. imunokompletných protilátok.
aglutinogén – 1. imunol. antigén vyvolávajúci syntézu aglutinujúcich protilátok (→aglutiníny) a
vstupujúcich s nimi do reakcie aglutinácie. 2. hematol. Termín a. sa pouţíva v serológii krvných
skupín.
A. sa dajú vyšetriť skúmavkovou al. skielkovou metódou; skúmavková metóda je presnejšia
a spoľahlivejšia.
Potreby: Účinné dg. séra anti-A, anti- B, anti-AB a AB, 0,9 % rozt. NaCl, aglutinačné skúmavky 8 X
80 mm, stojany na skúmavky, sterilné Pasteurove pipety, delené pipety na 1 a 5 al. 10 ml,
centrifúga, mikroskop.
Postup:
1. Pripraví sa 2 % suspenzia vyšetrovaných Erc v 0,9 % rozt. NaCl (2 diely premytých Erc sa
zmiešajú s 98 dielmi rozt. NaCl, zmes sa dobre premieša).
2. Označia sa 4 aglutinačné skúmavky: anti-A, anti-B, anti-AB a AB; do prvej skúmavky sa zvláštnou
pipetou pridá 0,1 ml (1–2 kv.) dg. séra anti-A, do 2. skúmavky sérum anti-B, do 3. skúmavky sérum
anti-AB a do štvrtej skúmavky sérum skupiny AB.
3. Do kaţdej skúmavky sa napipetuje 0,1 ml (1 kv.) 0,9 % rozt. NaCl a potom pridá po 0,1 ml (1 – 2
kv.) 2 % suspenzie vyšetrovaných Erc.
4. Skúmavky sa potrepú a nechajú stáť v miestnosti asi 5 min a odstredia sa 1 min pri 1000 obr.;
potom sa výsledok odčíta poklepom prstom na dno kaţdej skúmavky a pozorovaním aglutinácie,
príp. mikroskopicky.
Hodnotenie: Pri negat. aglutinácii sú Erc voľne rozptýlené, pri pozit. výsledku sa zisťujú zhluky 4 – 5
Erc. Vyšetrovaná osoba patrí k tej skupine, kt. sérum aglutinuje vyšetrované Erc (tab.) Sérum
skupiny AB slúţi ako negat. kontrola, kt. potvrdzuje správnosť aglutinácie pri výslednej skupine AB a
vylučuje moţnosť nesprávnej al. nešpecifickej aglutinácie, akou je napr. panaglutinácia. V 4.
skúmavke (AB) nesmie nikdy nastať aglutinácia; jej prítomnosť svedčí o metodickej chybe al. o
aglutinácii zavinenej nešpecifickými čini-teľmi (napr. polyaglutinovateľnosťou). Pri neurčitom
výsledku treba vyšetrenie zopakovať.
Pri skielkovej metóde sa namiesto skúmaviek pouţívajú mikroskopické podloţné sklíčka al.
špeciálne aglutinačné doštičky a namiesto 2 % suspenzie 10 % suspenzia Erc.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Tab. Hodnotenie výsledku aglutinácie
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Známe dg. sérum
Neznáme vyšetrované Erc
anti-A
+
–
–
+
anti-B
–
+
–
+
anti-AB
+
+
–
+
AB
–
–
–
–
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Výsledok vyšetrenia
A
B
0
AB
(skupina)
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
aglutinujúce myslenie – psychol. porucha pojmov, spájanie a zhŕňanie javov, kt. nepatria k sebe.
Vyskytuje sa napr. v neologizmoch, teda novotvorených slovách a väzbách. Pacient hovorí o
,,homeopatických stavoch“, pričom spojil, kontaminoval pojmy homeopaticky a apaticky, hoci myslel
na apatiu. A. m. sa zisťuje pri schizofrénii.Op. →abstrahované myslenie, roztrhávanie pojmových
zloţiek javov, kt. logicky nemoţno oddeliť, napr. pacient posiela domov ruku po peniaze.
aglutitio, onis, f. – [g. alfa priv. + l. glutitio hltanie] aglutícia, neschopnosť prehĺtania.
aglycogenosis, is, f. – [g. alfa priv. + l. glycogenum glykogén + -osis stav] →aglykogenóza.
aglylogenóza – [aglycogenosis] glykogenóza 0, choroba spočívajúca c zníţení aktivity
glykogénsyntázy v pečeni na 2 % normy. Aktivita glykogensyntázy vo svalsve je normálna.
Manifestuje sa skioro po narodení hypoglykémiou (nereaguje na glukagón) asociovanou
s hyperketonémiou; nie je prítomná hepatomegália. Typická je prolongovaná hyperglykémia po
jedení al. podaní glukózy (súčasne sa zvyšuje hodnota laktátu v sdére). Včasná dg. a diéta (strava
bohjatá na proteíny v pravidelných intervaloch zabráni rozvoju psychomotorickej retardácie.
Prognóza je dorbá.
aglykón – [g. alfa priv. + g. glykys sladký] genín, necukrová časť →glykozidu, kt. sa uvolňuje
hydrolýzou (napr. kys. al. enzýmami) v mieste C–, N– al. S–glykozidovej väzby; →glukozinoláty.
aglycosuricus, a, um – [g. alfa priv. + l. glykis sladký + g. úron moč] aglykozurický, bez prítomnosti
cukru v moči (v protiklade s glykozurickým), napr. diabetes mellitus.
agmatín –4-(aminobutyl)guanidín, 1-amino-4-guanidínobután, C5H14N4, Mr 130,19. Zásaditá látka, kt.,
sa zistila v peli ambrózie Ambrosia artemisifolia L., Compositae, v staršej droge námeľa, morských
hubách, svalstve hlavonoţcov a v rybacích spermiách. Vzniká dekarboxyláciou pri hnilobnom
rozklade arginínu. Z a. sa tvorí putrescín; →polyamíny.
agmen, inis, n. – [l. agmen zástup, húf] nakopenie, zhluk.
Agmina Peyeri – noduli lymphatici aggregati Peyeri, lymfatické Peyerove pláty v čreve.
agminatus, a, um – [l. agmen zástup, húf] nakopený, nahromadený.
agnathia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. gnathos čeľusť + -ia stav] agnatia, nevyvinutie čeľusti; býva
spojené s ťaţkým vývojovým poškodením v oblasti uší (synotia).
Agnew, Cornelius Rea – (*1830) amer. chirurg, očný a ušný lekár. Pôsobil v Dubline, Londýne, Paríţi
a v New Yorku, autor viacerých diel (A contribution to the surgery of divergent squint; Ophthalmic
notes, 1874; Canthoplasty as remedy in certain diseases of the eye, 1875 a i.).
Agnew, D. Hayes – (1818 – 1892) amer. chirurg. Zakladateľ School of Operative Surgery vo
Philadelphii a patol. múzea v Pennsylvanii, autor viacerých diel (Practical anatomy; A new
arrangement of the London Dissector; with numerous modifications and additions, containing a
concise description of the muscles, bloodvessels, nerves, viscera and ligaments of the human body
as they appear in dissection, 1868; Laceration on the female perineum and vesicovaginalis fistula;
Anatomy in its relations to medicine and surgery; The principles and practice of surgery etc., 1878
ai.).
agnoscatio, onis, f. – [l. agnoscere poznávať] agnoskácia, zisťovanie totoţnosti.
agnosia, ae, f., agnosis, is, f. – [g. alfa priv. + g. gnósis poznanie] →agnózia.
agnosterol – 5-lanosta-7,9,(11),24-trien-3-ol, kryštalický tetracyklický triterpénový
štruktúrne odvodený od →5-lanosterolu, zoosterol prítomný v oleji z ovčej vlny; →steroly.
alkohol
agnózia – [g. alfa priv. + g. gnosis poznanie] 1. neschopnosť určiť jednoznačne dg. 2. psychol. strata
schopnosti vnímať, chápať, rozpoznávať predmety, osoby; neschopnosť analýzy senzorických
informácií; strata schopnosti chápať al. poznávať význam rôznych typov podnetov.
Psychosenzorické poruchy, neschopnosť rozpoznávať objekty podľa vnímania ich kvalít, pričom
elementárne senzorické funkcie (zrak, sluch, hmat, hlboká i povrchová citlivosť) sú zachované. Ide o
centrálne podmienenú poruchu vnímania pri neporušených vnemoch.
Akustická agnózia – agnosia acustica, sluchová a., psychická hluchota, strata schopnosti
rozpoznať predmety sluchom; neschopnosť rozpoznať hluky či ich kvality (intenzitu, rytmus,
lokalizáciu), pri amúzii nie je jedinec schopný rozpoznať melódiu, harmóniu, tóny (spája sa obyč. so
senzorickou afáziou); býva vyvolaná léziou v hornom temporálnom gyre vľavo.
Agnózia fyziognómií →prozopagnózia.
Priestorová agnózia – psychická paréza pohľadu (pohľad lipne na jednom predmete a nie je
schop-ný sa presunúť na iný). A. optická pohľad nie je schopný fixovať sa.
Somatické agnózia: a) hemiasomatognózia, Antonov-Babinského sy.: ľavostranná hemiplégia
s poruchou hlbokého cítenia, bolesti v polovici tela, bludné, fantastické interpretácie, b) Gerstmanov
sy.: agnózia prstov, neschopnosť rozlišovať, ukázať, pomenovať, zvoliť prsty (najmä 3. prst) ruky
vlastnej i cudzej; dezorientácia pravej i ľavej strany, porucha priestorovej orientácie, akalkúlia a
agrafia; často prítomná apraxia pri zostrojovaní a obliekaní sa.
Taktilná taktilná – a. tactica, dotyková a., astereognózia, neschopnosť rozpoznať predmety dotykom; pacient spozná predmet, aţ keď sa naň pozrie. Spravidla si je tejto poruchy vedomý. Prim.
(percepčná) a.: a) amorfognózia – porucha poznávania formy, objemu, b) anhylognózia – porucha
poznávania teploty, tvrdosti, drsnosti ap. Taktilná asymbólia (sémantická agnózia) – tvary a látky
sa rozlišujú, ale chýba identifikácia ich hodnôt, pouţitia. Spája sa obyč. s apraxiou, afáziou,
asomatognóziou. A. t. býva vyvolaná léziou parietálneho gyru.
Vizuálna agnózia – a. visualis, zraková a.: neschopnosť rozpoznať predmety zrakom. Pacient s a.
síce vníma predmet, príp. ho vie aj opísať, ale ho nepoznáva ako taký al. nepozná isté jeho
vlastnosti. Extrémnym príkladom je zriedkavá duševná slepota, pri kt. chorý vníma okolie, pri
pohybe obchádza prekáţky, ale predmety nerozpoznáva.
Zraková agnózia a) pri farbách zachované rozlišovanie čiernej a bielej, b) pri konkrétnych predmetoch spojené s tzv. paragnóziou (klamné poznávanie); často prítomná alexia, agnózia farieb a
obrazcov, dyschromatopsia, psychická paréza pohľadu. Z. a. býva vyvolaná léziou v hor-nom
temporálnom gyre vľavo.
Zraková a. vo vzťahu k symbolickému mysleniu má niekoľko foriem: 1. alexia: a) čistá (bez agrafie a
porúch vnútornej reči): pacient síce poznáva písmená, ale nepozná ich fonetickú hodnotu; je vţdy
spojená s laterálnou homonymnou hemianopsiou; b) optoagnostická: alexia a agnózia farieb; c)
alexia s agrafiou: alexia je miernejšia, pletú sa vety; paralexia (pletú sa slová); 2. akalkúlia: pacient
nechápe čísla, číselné symboly; agrafia čísel, numerická alexia; 3. obrazová agnózia
asymbolických tvarov: geometrické tvary, hodiny na ciferníku (geometrická apraxia, optická alexia
spojená často s a. farieb). Častejšie sú čiastočné poruchy: geometrická a. pri kt. pacient nevie
pomenovať tvar. Pri simultánnej a. pacientovi uniká súvislosť napr. predmetov na obraze, aj keď
rozpoznáva jednotlivé predmety. Ako negatívnu a. označujeme vnímanie, resp. poznávanie
niečoho neexistujúceho. Sem patrí napr. tzv. fantómový úd, pri kt. má pacient po amputácii dojem,
ako keby odňatý úd ešte mal a prípadné bolesti lokalizuje doň. Azoognózia sa prejavuje v tom, ţe
pacient polstrannú léziu neberie na vedomie a pokúša sa pohybovať chorými údmi aj napriek
neúspechu. Pri autotopoagnózii sa pacient dobre nevyzná vo vlastnom tele. Nevie rozoznať al. si
mýli pravý a ľavý bok, nevie kde sa nachádza, al. ţe mu vôbec patrí istá časť tela.
®
Agofell (Janssen) – antispazmodikum; hydrochlorid →diizopromínu.
®
Agofollin dr. (Léčiva) – Estradioli dipropionas (estradiolum dipropionicum, estradioldipropionát) 1 mg
v 1 dr.; inj. (Biotika) – Estradiol bensoas (estradiolum benzoicum, estradiolbenzoát) 5 mg v 1 ml
olejového rozt.; Agofollin-Depot (Biotika) – Estradiolum bensoas 10 mg v 2 ml mikrokryštalickej
vodnej suspenzie; →estradiol.
®
Agofollin Depot sol. inj. a sus. inj. (Biotika) – Estradioli benzoas 5 mg v 1 ml olejového rozt., resp.
mikrokryštalickej vodnej suspenzie. Podáva sa pacientkám s hypoestrogenizmom dokázaným
negat. progesteonovým testom, atrofiou endometria a hypoestrogénovým obrazom pri pošvovej
cytológii, predčasnej menopauze (pred 40. r. ţivota), na zastavenie dysfunkčného krvácania
z maternice, pri primárnej amenorei (lokálne a celkové poruchy vývoja, eunuchoidný rast, genitálny
infantilizmus), pri karcinóme prostaty a estrogénovom teste; →estradiol.
®
Agolanid (Sandoz) kardiotonikum; →digoxín.
®
Agolutin sol. inj. (Biotika) – Progesteronum 25 mg v 1 ml mikrokryštalickej vodnej suspenzie;
®
Agolutin-Depot : inj. Progesteron 30 mg v 1 ml olejového rozt. Podáva sa pri nedostatočnej
produkcii progesterónu ţltým telieskom ovária, pri hypofunkčných poruchách menštruačného cyklu
al. dysfunkčnom krvácaní z maternice, v gravidite pri nedostatočnej produkcii progesterónu, na
udrţanie gravidity v prípade habituálneho, resp. hroziaceho potratu, pri premenštruačnom sy.
a v profylaxii postnatálnej depresie; v rámci progesteróniového testu pri nedostatočnej produkcii
progesterónu ţltým telieskom (anovulácii), na vyvolanie krvácania a rýchleho odlúčenia endometria;
→progesterón.
agomphiasis, is, f. – [g. alfa priv. + g. gomfios-odús zub stolička] agomfiáza, nevyvíjanie zubov,
viklavosť zubov.
agon, onis, m. – [g.] závod, zápas.
®
Agon (Hoechst) – antihypertenzívum, antianginózum; →felodipín.
agonadia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. gonás-gonados pohlavná ţľaza + -ia stav] →agonadismus.
agonadismus, i, m. – [g. alfa priv. + g. gonás-gonados pohlavná ţľaza] agonadizmus, agonadia,
nevyvinutie funkcie gonád a z toho vyplývajúci klinických obraz; afunkcia pohlavných ţliaz.
agónia →agon, ,,smrteľný zápas“, vita minima, redukovaný ţivot, stav oslabovania a prehĺbujúcej sa
poruchy ţivotne dôleţitých telesných a duševných funkcií, kt. predchádza →smrť. Prejavuje sa
hlbokým bezvedomím s rozšírenými a nepohyblivými zrenicami (mydriáza), studenou koţou, často
Hippokratovou tvárou, zniţovaním telesnej teploty, chrčivým často nepravidelným dýchaním,
nitkovitým, často nepravidelným pulzom; syn. terminálny, moribundný stav.
agoniadín – látka zistená v kôre niekt. druhoch čeľade zimozeleňovitých (Apocyanaceae), napr.
Plumeria lancifolia, P. rubra var. alba; →plumierid.
agonista, ae, f. – [g. agonistés zápasník] agonista, rovnako, súhlasne pôsobiaci činiteľ (napr. sval);
op.antagonista.
látka (liečivo), kt. je schopné obsadiť receptor a schopná vyvolať agonistický účinok;
charakterizuje ju afinita k receptoru a vnútorná aktivita ( = 1). Op. →Antagonista je látka, kt.
charakterizuje len afinita k receptoru, obsadzuje receptor, nemá však vnútornú aktivitu ( = 0) a nie
je schopná vyvolať agonistický účinok; znemoţňuje obsadenie receptora aktívnou látkou. Parciálny
agonizmus (kompetitívny dualizmus je súťaţ dvoch agonistov s určitou afinitou a rozdielnou
vnútornou aktivitou o to isté recepčné miesto; parciálny agonista len mierne zniţuje účinok liečiva
(napr. nalorfín je kompetitívny dualista morfínu); op. →antagonista.
Farm.
agonizmus – 1. jav charakterizovaný pôsobením určitého činiteľa (napr. svalu) rovnako ako iného; 2.
farm. jav z oblasti kvantitatívnych vzťahov pri interakcii liečiva a receptora; agonista má afinitu (určitý
stupeň korešpondencie molekúl liečiva a receptora umoţňujúci tvorbu komplexu) a vnútornú afinitu
(schopnosť vyvolať zmenu usporiadania receptora, kt. vyvoláva ďalší dej v reťazi reakcií, napr.
aktiváciu enzýmu).
®
Agontan (Knoll) – inhibítor funkcie štítnej ţľazy, kt. sa nachádza v kostrových proteínoch korálov,
húb a iných morských ţivočíchov; →3,5-dijódtyrozín.
agophonia, ae, f. – [g. aix-aigos koza + g. foné hlas] agofónia, mekavý hlas.
agorafóbia – [g. agorá miesto, námestie + g. fobos strach] strach, úzkosť pred pohybom na
otvorených priestranstvách z opustenia domova, z davu, z cestovania hromadným dopravným
prostriedkom ap. Má charakter fobickej úzkostnej poruchy spojenej s panickým záchvatom,
búchaním srdca, trasom, potením, dýchavicou, opresiami na hrudníku, nevoľnosťou, závratmi,
strachom zo straty vedomia, smrti a i. Jedinec sa vyhýba príslušným situáciám. Vzniká obvykle
v mladosti, častejšie u ţien (pri výskyte s panickými záchvatmi), najmä na začiatku môţe
podmieňovať dfdg. problémy s rozlíšením somatického ochorenia. Th. je psychol. (kognitívnebehaviorálna, príp. hypnóza)i farmakol. (alprazolam, SSRI).
agoraphobia, ae, f. – [g. agorá miesto, námestie + g. fobos strach] →agorafobia.
®
Agostilben inj. (Biotika) – Diaethylstilboestrioli dipropionas 15 mg v 1 ml olejového rozt.; tbl. Léčiva,
Diaethylstilboestrolum 0,5 a 2,5 mg v 1 tbl; tbl. vaginales, Léčiva, 0,05 mg v 1 tbl. Nesteroidný
syntetický estrogén; →dietylstilbestrol(propionát).
®
Agotan →cinchofén.
®
Agovirin Depot sus. inj. (Biotika) – Testosteroni isobutyras (testosteronum isobutyricum) 25 mg v 1
ml mikrokryštalickej vodnej suspenzie, testosterónizobutyrát. Indikácie: Deficit testikulárnych
androgénov, poruchy dysfunkčného maternicového krvácania, funkčné poruchy menštruačného
cyklu, metastazujúca rakovina prsníkov, kostné a pľúcne metastázy, ťaţká postmenopauzová
osteoporóza, aplastická anémia, na podporu anabolizmu pri Cushingovom sy., Simmondsovej
kachexii, hypofyzárnom nanizme; →testosterón.
AGP – skr. angl. Accelerated/Advanced Graphics Port zbernica na pripojenie grafickej karty v počítači.
-agra – [g. lov] prípona označujúca bolestivý záchvat, napr. gonagra, chiragra, omagra, podagra.
®
Agradil (Vita) –prostriedok pouţívaný v th. menštruačných porúch; →veraliprid.
agrafia – [g. alfa priv. + g. grafein písať] neschopnosť písať (→afázia) pri neporušenej hybnosti ruky.
Vzniká pri poškodení určitých časti mozgovej kôry; nejde o následok poruchy projekčných, ale
asociačných dráh.
Agraphis nuctans –
®
Agram (Inava) – antibiotikum; →amoxicilín.
agramafázia – [g. alfa priv. + g. gramma písmo + g. fasis reč] psych. negramatická, inkoherentná reč.
agramatizmus – [agrammatismus] strata schopnosti vyjadrovať sa gramaticky správne. Ide o
gramatické chyby v hovorenej reči, porucha tvaroslovia a syntaktickej stavby reči; ochudobnenie
štruktúry vo forme zjednodušených či telegrafickych viet, štýl depeší (obmedzenie len na kostru viet
a vynechanie spojok, koncoviek, chyby v predponách a príponách ap.). Napr. namiesto ,,Nedávajte
mi jesť ani piť“, pacient povie ,,Nedávať piť jesť“. Porucha dáva reči charakter reči detí al. starých
národov. Často býva spojená s →afáziou. Por. →akatafázia, →akatagrafia.
agrammatismus, i, m. – [g. alfa priv. + g. gramma písmo] →agramatizmus.
agranulocytosis – [g. alfa priv. + l. granulus zrnko + g. kytos bunka + -osis stav] →Schultzov sy.,
→agranulocytóza, správ. granulocytopénia.
Agranulocytosis infantilis hereditaria →Kostmannov sy.
Ide o následok pôsobenia myelotoxických látok (napr. benzolu) al. uţívania myelotoxických liečiv
(napr. cytostatík, rôznych analgetík, sedatív, sulfónamidov, derivátov fenotiazínu, tiouracilu a
mnohých ďalších), najmä u osôb s individuálnou precitlivenosťou. A. je častejšia u ţien. Ochorenie
začína náhle zvýšenou únavou a hypodynamiou, vysokou horúčkou, kt. niekedy predchádza triaška,
bolesťami hlavy, nevoľnosťou a vracaním, bolesťami brucha, v končatinách a kĺboch, tachykardiou,
dýchavicou, subikterom a periférnou cyanózou. Na slizniciach, najmä v ústnej dutine, na jazyku a
mandliach, v konečníku ai. sa zisťujú nekrózy s ne-pomerom medzi ich veľkosťou a zápalovým
lemom. Typická je nekrotizujúca angína (angina agranulocytotica) a pseudodiftériová angína so
sivomazľavými povlakmi, gingivitis necroticans, nekrózy na prechode slizníc a koţe; drobné
nekrotické loţiská sa môţu vyskytovať aj vo vnútorných orgánoch – príznaky celkovej sepsy.
Regionálne lymf. uzliny a slezina bývajú zväčšené.
Dg. – v KO je leukopénia s ťaţkou granulocytopéniou; absol. počet lymfocytov, monocytov,
erytrocytov a trombocytov býva nezmenený. Neutrofily bývajú vakuolizované, toxicky granulované, s
pyknotickýmijadrami. V kostnej dreni je zníţená bunkovosť, a to na úkor granulocytového radu,
prítomné sú len promyelocyty a myeloblasty (promyelocytová kostná dreň). Lymfocyty a plazmatické
bunky sú absolutne zmnoţené. Sedimentácia krviniek býva zrýchlená a 2-globulínová frakcia
plazmatických bielkovín zvýšená.
Dfdg. – 1. infekčná mononukleóza (vyšetrenie heteroaglutinínov Paulovým Bunnelovým testom s
titrom nad 1 : 128), 2. akútna leukémia, najmä jej monocytoidná al. promyelocytoidná forma (anémia
a trombocytopénia).
Th. – zamieriava sa na vylúčenie vyvolávajúce noxy, podávanie antibiotík, príp. antimykotík (celkove
i lokálne), glukokortikoidy (pri sepse a alergickom šoku), lokálne ošetrenie nekrotických loţísk,
zvýšená hygiena.
agranulocytus, i, m. – [g. alfa priv. + l. granulus zrnko + g. kytos bunka] agranulocyt, negranulocyt,
biela krvinka neobsahujúca v cytoplazme špecifické granuly →lyzozómy.
agraphia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. grafein písať] agrafia, chorobná neschopnosť písať.
agravácia – [aggravatio] vedomé preháňanie subjektívnych prejavov choroby.
®
Agréal (Delarange) – prostriedok pouţívaný v th. menštruačných porúch; →veraliprid.
agregabilita – [aggregabilitas] schopnosť agregácia, jej miera. Por. adhezivita.
Agregabilita trombocytov – jej zníţenie je podstatou antiagregačnej th.
agregácia – [aggregatio] zhlukovanie, zoskupovanie, spájanie častíc disperzie na väčšie celky
(agregáty), ako sú napr. koloidné častice, micely.
Agregácia molekúl al. iónov – je asociácia molekúl.
Agregácia koloidných častíc – sa tvoria hrubé disperzie (→disperzné systémy).
Agregácia trombocytov – druhá fáza tvorby hemostatickej zátky nasledujúca po adhézii
trombocytov (Tr) na subendoteliálny povrch a po zmene ich tvaru. Podmienkou a. t. je prítomnosť
špecifických glykoproteínov, napr. komplex IIb /IIIa, podporuje ju trombín, tromboxán A 2, ADP
a ďalšie zloţky granúl Tr. A. t. po pridaní ADP vyţaduje prítomnosť fibrinogénu.
Poruchy a. t. môţu byť prim. al. sek. K primárnym poruchám patrí trombocytoasténia, BernardovSoulierov sy., anomálie uvoľňovacej reakcie, ,,aspirin-like sy.“, Wiscottov–Aldrichov sy.,
Heřmanského–Pudlákov sy., Chediakov–Higashiho sy., Mayova-Hegglinova anomália, von
Willebrandova choroba, afibrinogenémia a poruchy spojivových tkanív.
Sekundárne zníţená agregácia trombocytov sa zisťujú po uţívaní rozmanitých liekov, pri
hepatopatiách, urémii, deficite vitamínu B12, Wilsonovej chorobe, infarkte myokardu (okrem
začiatočného štádia). Zvýšenú a. t. vyvolávajú orálne antikoncepčné prostriedky, fajčenie, tuková
strava, stres; zisťuje sa aj pri diabetes mellitus, akút. infarkte myokardu, tromboembolických
príhodách, cerebrovaskulárnych ochoreniach, reumatoidnej artritíde, hypercholesterolémii,
flebotrombóze a iných kardiovaskulárnych ochoreniach.
A. t. sa dá vyšetrovať rôznymi metódami (Bornova turbidimetrická metóda, luminiscenčná
agregometria, ,,impedančnou“ agregometriou, reoagregometriou. Na orientačné vyšetrenie sa
pouţíva plazma bohatá na Tr, ku kt. sa pridáva ADP a makroskopicky sa pozoruje vznik agregátov.
agregátová anafylaxia – druh →anafylaktickej reakcie, pri kt. spúšťačom je komplex antigénu s
protilátkou, napr. vpravenie antigénu, kt. obsahuje určité mnoţstvo protilátok, al. vpravenie
preformovaných, biol. aktívnych imunokomplexov. Uplatňuje sa tu aktivácia komplementu
nasledovaná tvorbou →anafylatoxínov zodpovedných za uvoľnenie mediátorov. Môţe prebiehať
súčasne s →cytotrópnou anafylaxiou. Kaţdé vpravenie antigénu (alergénu) do organizmu je
spojené s nebezpečenstvom vzniku anafylaktickej reakcie.
agregometria – [aggregometria] metóda merania →agregácie. Vyuţíva sa pri vyšetrovaní funkcie
trombocytov. K plazme bohatej na trombocyty sa pridáva induktor agregácie (trombín, kolagén,
ADP) a fotometricky al. impedančne sa meria agregácia.
agregovaný indikátor procesu al. výsledku zdravotnej starostlivosti – miera realizácie výkonov a ich
výsledkov, kt. kvantifikuje procesy al. výsledky vzťahujúce sa na mnohé druhy prípadov (ako opak
len určitých druhov prípadov).
agresia – [l. ad-gradior, gradi ísť proti] násilnosť, útočnosť, hostilita, výbojnosť, prejavujúca sa
špecifickým správaním útoku, aktívneho boja. Agresívny človek nemá zábrany, presadzuje svoje
priania a túţby aj za cenu násilia. A. sa pokladá za prim. inštinkt, kt. cieľom je zvýšiť vlastnú moc či
obranu na úkor moci protivníka. V sociálnej oblast sa prejavuje bojom, potláčaním niekoho,
zničením, vraţdou. V sexuálnej oblasti drţaním partnera na uzde, fyziol. sadizmom (trápenie,
poniţovanie, týranie s pocitom uspokojenia pri týraní aţ vraţde (sadizmus). A. môţe smerovať
najmä v súvislosťou s frustráciou aj proti vlastnej osobe (autoagresivita al. samovraţda).
Rozlišuje sa a. fyziol. a patol. Pri fyziologickej agresii ide o násilný, útočný čin namierený voči inej
osobe, predmetu, inštancii, často nevyprovokovaný. Ak sa energia a. kanalizuje do náhradných
aktivít, napr. športového súťaţenia, môţe stratiť svoj antihumánny charakter.
Pri patologickej agresii ide o útočné konanie, kt. moţno vyvolať nešpecif. podnetmi, má nadmerné
rozmery, jeho priebeh je bezcieľny a nedá sa prerušiť, nemoţno ho unaviť, resp. vyčerpať, príp.
zastaviť liekmi.
A. má 2 neurónové substráty v mozgu: jednou je area v lat. hypotalame, preoptických jadier
a dorzálneho jadra septa, kde moţno stimuláciou vyvolať potravinové reakcie, pri silnejšej stimulácii
aj útok na korisť. Druhá area je vo ventrálnej a mediálnej časti hypotalamu, kde stimulácia vyvolá
emočný typ agresie. Neurofyziol. sa uvádza vzťah agresívneho správania k podkôrovým oblastiam
(amygdala–hippokampus–limbický systém). EEG nálezy u ľudí s a. správaním vykazujú aktivitu téta
a ,,výboje hrotov“. U agresorov, kriminálnych jedincov sa častejšie vyskytujú karyotypy XYY al.
XXYY (zdvojenie chromozómov Y). Noradrenalín a dopamín facilitujú afektívne a tlmia správanie
agresorov; acetylcholín facilituje tak afektívne správa-nie, ako aj a.; sérotonín tlmí obidvoje.
Spontánna agresia vykazuje vzťah k dopamínu (stimulácia a. apomorfínom, L-DOPA, 6hydroxydopamínom).
Patol. a. sa vyskytuje pri rôznych psychotických poruchách s psychomotorickým nepokojom (napr.
pri katatónnej schizofrénii vo forme záchvatu náhleho násilného konania, raptu), pri
psychomotorickej epilepsii, sexuálnych aberáciách, rozladeniach a mentálnej retardácii, ale aj v
stavoch zníţenej vedomej kontroly vplyvom org. zmien v CNS a pri intoxikáciách (napr. alkoholom).
Na toto konanie býva nezriedka amnézia.
Th. – psychomarmaká, sedatíva, hypnotiká, psychoterapia, stereotaktické zákroky na limbických
štruktúrach.
agresivita – [aggressivitas] agresívnosť, napadanie, útočnosť, výbojnosť, dobývačnosť.
1. chem. vlastnosť určitých látok (kyselín, vody) rozrušovať iné látky, materiál, objekty ap.; 2. psychol.
násilné konanie al. postoj prejavovaný fyzicky, verbálne al. symbolicky. Môţe byť konštruktívna
(napr. pri sebaobrane), deštruktívna (nepriateľské správanie, hostilita, kt. nie je v záujme
sebaobrany, sebazáchovy, ale namierená na vonkajšie objekt al. osobu) al. zameraná proti vlastnej
osobe; →agresia.
agresívny – [aggressivus] útočný (napr. útočná th. nádoru); 1. schopný prenikať do tkanív organizmu
a súčasne ich ničiť. Označuje sa tak najmä rast malígny nádorov al. prienik parazitov; 2. v psychol.
útiočné konanie; →agresia.
agresor – [aggressor] útočný, poškodzujúci činiteľ, útočník; por. protektor.
®
Agribon (Roche) antibiotikum; →sulfadimetoxín.
Agricola, Georgius – vlastným menom Georg Bauer (1494 – 19555) nem. chemik z obdobia
iatrochémie a starej metalurgie. Zakladateľ mineralógie a montanistiky. Opustil neplodné pokusy
alchymistov a venoval sa technickým problémom baníctva a hutníctva. Zbieral nerasty, rudy a
študoval všetky procesy pri ich spracúvaní, ako aj liečebné vlastnosti kovov a minerálov. Tým dal
alchýmii novú náplň a prispel k zmene jej zastaraných predstáv o látkach a ich premenách. Jeho
najznámejšie dielo je De re metallica libri XII (vyšlo aţ po smrti r. 1556) a De natura fossilium
(1546). Pôsobil v Jáchymove a Saskej Kamenici. Skúmal vplyv pracovných podmienok na zdravie.
®
Agrimek (Merck & Co.) akaricídum, insekticídum; →abamektín.
Agrimonia eupatoria (L. , Rosaceae) – repík lekársky
(řepík lékařský). Trváca, aţ 1 m vysoká bylina s krátkym
drevnatým podzemkom a drsnou chlpatou stonkou. Listy
sú nepárnoperovité, zloţené z podlhovasto vajcovitých,
pílkovitých, na opačnej strane sivo chlpatých lístkov.
Drobné ţlté kvety sú zloţené do jednoduchého, 100 –
300 mm dlhého klasovitého aţ strapcovitého súkvetia.
Adrimonia eupatoria
Rastie vo svetlých lesoch, na pasienkoch, v kríkoch, priekopách a na rúbvaniskách od níţin do hôd.
Zbiera sa kvtnúca nerodiaca vňať od júna do augusta a suší sa v tieni al. umele pri teplote do 40 °C.
Fytoterapeutikum, kt. obsahuje katechínové triesloviny, glykozidicky viazanú horčinu, minerálne soli,
kys. kremičitú (aţ 12 %), silice, kys. nikotínovú a jej amid, kys. askorbovú, cholín, flavonoid kvercitín
a menšie mnoţstvo saponínov. Z repíka sa pripravuje čajový nálev, pouţívaný vnútorne ako
adstringens (katechínové triesloviny), stomachikum, aromatické amarum, cholagogum, diuretikum a
antiflogistikum. Zápar a odvar (Infusum Herba agrimoniae, 10 – 25 g na 500 ml vody) sa pouţívajú
pri chorobách GIT a hepatobiliárneho sysému; zvonka sa pouţíva Decoctum Herbae agrimoniae (30
– 50 g sa po krátkom povarení v 500 ml vody nechá 15 min postáť), a to na kloktanie pri zápaloch
horných dýchacích ciest al. vo forme obkladov a kúpeľov na hnisavé koţné afekcie a zle sa hojace
rany, zapálené hemoroidy ap. Niekedy sa pridáva do kúpeľov, al. sa pouţíva na ošetrenie rán.
Vodným nálevom zmiešaným so zriedeným liehom sa čistí mastná pleť s rozšírenými pórmi
a uhrovitá pleť. Ako pleťovú masku moţno pouţiť repíkový nálev zmiešaný s rašelinou (potom sa
umyje tvár rumančekovým čajom). Pre veľmi suchúú a citlivú pleť sa ošetrenie repíkom nehodí,
môţe pôsobiť aţ alergizujúco (sčervenanie, vyráţky). Ako doplnkové drogy sa pouţívajú Herba
absinthii, Herba chelidonii, Folium menthae piperitae, Radix taraxaci a i. Od vodené prípravky:
®
®
®
Repík lekársky Spofa , Repík lekársky záparové vrecúška, Species cholagogae , Planta
®
®
®
®
®
®
®
Stomaran , Thé Salvat , Boldogran , Custian , Eugastrin , Hemoral , Herbadent masáţny rozt.,
®
®
®
Herbadent ústna voda, Nontusyl , Ungolen .
agrín – proteín glykovaný reťazcami heparánsulfátových glykozamínoglykánov. Motoneuró-ny
obsahujú 4 rozličné transkripty. Najviac agrínu sa nachádza na nervosvalovej junkcii (NSJ). Počas
synaptogenézy zhlukuje acetylcholínové receptory. Indukuje autofosforyláciu MuSK (muscle-specific
receptor tyrosine kinase, MuSK), viaţe sa na MuSK prostredníctvom MASC (MuSK-accessory
specificity component). Agrín sa viaţe na iné molekuly membrány, ako je MASC, kt. spája agrín s
MuSK, ďalej avb1-integrín (prostredníctvom C-terminálnej oblasti agrínu) a -dystroglykán v
Schwannových bunkách membrány. V lamina basalis s. viaţe -dystroglykán cestou C-terminálnej
oblasti agrínu, HB-GAM (heparin-binding proteins), N-CAM (neuronal cell adhesion molecule, NCAM), heparansulfátové proteoglykány cestou C-terminálnej oblasti a laminíny svojou Nterminálnou oblasťou. Komplex agrín–MASC–MuSK indukuje transkripciu špecifickú pre synapsie.
Interakciou s rapsynom utvára lokus na agregáciu molekúl špecifických pre synapsie. Nervový agrín
indukuje syntézu a agregáciu MuSK a receptorov ErbB. Myši, kt. nemajú agrín, nie sú schopné tvoriť
zhluky receptora acetylcholínu (AChR) na NSJ, preto hynú po narodení na neschopnosť pohybu
a re-spiračnú insuficienciu.
agrinín –
agriothymia, ae, f. – [l. ad gradior, gradi ísť proti niekomu g. thymos myseľ] choromyseľ-nosť
výhraţného aţ zúrivého rázu; →agresia.
Agriotymia ambitiosa – [l. ad gradior, gradi ísť proti niekomu g. thymos myseľ + l. ambitio
usilovanie] chorobné dobyvačné sklony al. bludné presvedčenie pacienta, ţe je veľký dobyvateľ;
→alexandrizmus.
®
Agripnaletten →fenobarbital.
agrippa – [l.] obsol. novorodenec, kt. prišiel na svet panvovým koncom.
agrippinus (partus) – [l.] obsol. pôrod panvovým koncom.
®
Agritan – kontaktné insekticídum; →DDT.
®
Agri-Strep (Merck & Co.) →streptomycín.
®
Agritox (M & B) – kys. chlórmetylfenoxyoctová, vysoko účinné pesticídum; →MCPA.
Agrocybe cylindracea – syn. A. aegerita, Pholiota aegerita, polnička topoľová jedlá huba z čeľade
hnojovcovitých (Bolbitiaceae).
Agrocybe pracox – polnička včasná.
agrocybín – 8-hydroxy-2,4,6-oktatriynamid, C8H5NO2, Mr 147,13, CH2OHC≡C–C≡C–C≡C–CONH2.
Látka s antibiotickým účinkom produkovaná bazídiomycétami (Agrocybe durum).
agrochémia – [l. ager pole + g. chemeiá chémia] chémia aplikovaná na rastlinnú výrobu, v uţšom
zmysle chémia výţivy rastlín a hnojenia.
agrochemikálie – [l. ager pole + g. chemeiá chémia] látky pouţívané proti škodcom (pesticídy) a na
výţivu rastlín (umelé a minerálne hnojivá). Podľa účinnej látky sa delia na 1. akaricídy (proti
zárodkom hmyzu), 2. algicídy (na ničenie neţiadúcich vodných rastlín), 3. arboricídy (na ničenie
neţelateľných drevín), 4. atraktanty (na lákanie hmyzu) 5. defolianty (vyvolávajúce odpadnutie
zelených listov), 6. desikanty (na vysušovanie rastlín), 7. feromóny (lákadlá), 8. fungicídy (proti
hubám a plesniam), 9. herbicídy (proti burine), 10. insekticídy (proti hmyzu), 11. limacídy
(moluskicídy) (proti slimákom), 12. moridlá osiva (proti zárodkom škodcov rastlín na osive), 13.
nematicídy (proti nematódam), 14. repelenciá (odpudzovacie prostriedky), 15. rodenticídy (proti
hlodavcom), 16. sterilanty (na sterilizáciu hmyzu), 17. zoocídy (insekticídy a rodenticídy).
Podľa chem. zloţenia sa a. delia na 1. chlórované uhľovodíky, 2. karbamáty a tiokarbamáty, 3.
kumarínové deriváty, 4. kvartérne amóniové bázy (dipyridyly, pyrazóliové soli), 5. deriváty močoviny,
6. nitrozlúčeniny fenolu, 7. org. zlúčeniny fosforu, 8. triazíny a 9. zlúčeniny kovov (Ba, Cu, Hg, Sn
ai.). Mnohé a. sú toxické, napr. organofosfáty a karbamáty sú inhibítormi cholinesterázy, chlórované
uhľovodíky sú kŕčové jedy, dinitrofenol je metabolický jed.
agroklavín – 8,9-didehydro-6,8-dimetylergolín, C16H18N2, Mr 238,32. Nepeptidový námeľový alkaloid z
kultúry huby parazitujúcej na Elymus mollis Trin. a Pennisetum typhoideum
Rich.
Agroklavín
agrománia – [l. ager pole + g. maniá vášeň] psych. chorobná potreba ţiť v otvorenej krajine al. v
opustenosti; chorobná túţba po samote al. túlaní sa v poliach.
®
Agromicina →tetracyklín.
Agropyron repens →Elytrigia repens.
agrostemín – saponín nachádzajúci sa v kúkoli (→Agrostemma Githago).
Agrostemma Githago – kúkoľ. Semená sú čierne, jedovaté, obsahujú
okrem iného →saponíny, napr. agrostemín C17H28O11.6 H2O, kt. pôsobí
emeticky a drasticky preháňavo, po vstrebaní sliznicou tráviacej rúry ako hemolyzujúci jed.
Agrostemma Githago
®
Agrothrin (Sumitomo) – insekticídum; →cypermetrín.
®
Agroxone (ICI) – kys. 4-chloro-2-metylfenoxyoctová; selektívne herbicídum; →MCPA.
®
Agrozyme – baktériová →-amyláza.
agrumen [l.], agrumi – [tal.] nakyslé juţné ovocie (citróny, pomaranče).
agrypnia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. hypnos spánok] agrypnia, nespavosť, insomnia; nepokojný
→spánok.
®
Agrypnal →fenobarbital.
AGS skr. pre →adrenogenitálny syndróm.
Ag-systém – osobitná sérová skupina. Ide o gen. polymorfizmus sérových lipoproeínov, kt. patria k lipoproteínom (frakcia LDL), opísaný r. 1961 ako osobitná sérová skupina). Jestvuje 15 variantov
proteínov, z kt. sa väčšina dedí autozómovo dominantne. A. s. má význam pre určovanie paternity a
populačné gen. štúdie. Po opakovaných transfúziách sa zisťujú protilátky proti A. s., kt. pp. nemajú
klin. význam. Uvádza sa súvislosť medzi typom Ag(x) a dispozíciou k vzniku aterosklerózy (zvýšené
hodnoty cholesterolu a triacylglycerolov); →sérové skupiny.
®
Agurin – ekvimolárna zmes sodnej soli a octanu sodného →teobromínu.
agyria, ae, f. – [g. alfa priv. + g. gyros kruh] agýria úplné al. častočné vrodené nevyvinutie mozgových
závitov; lisencefália.
AH – skr. abdominálna hystereaktómia.
AH 4 a AH 5 testy – psychol. skupinové testy všeobecnej inteligencie pre 10 – 13-r. deti.
AH26 – samopolymerizujúci materiál na vyplňovanie koreňových kanálov na báze pasta–prášok.
Základnou zloţkou je oxid bizmutitý, striebro, bisfenol.
AHA – 1. angl. skr. American Heart Association Americká kardiologická spoločnosť; 2. autoimunitná
hemolytická anémia.
ahaptoglobulinémia – [g. alfa priv. + g. haptein chytať, haptoglobinum + g. haima krv]
anhaptoglobulinémia; výrazné zníţenie →haptoglobínu v sére. Zriedkavá gen. podmienená (alela
0
Hp ), častejšie získaná porucha (sek. haptoglobinémia), napr. pri vystupňovanej hemolýze al.
hepatopatiách.
ahasverizmus – blud eternity (večnosti), pri kt. je pacient presvedčený o tom, ţe bude večne ţiť
a trpieť.
Ahasverov syndróm →syndrómy.
AHC – 1. skr. pre antihemofilický faktor C; →koagulačné faktor IX (F. IX); 2. angl. skr. acute
hemorrhagic conjunctivitis akútnu hemoragickú konjunktivitídu, krvácavý zápal spojoviek.
ahereditarius, a, um – [g. alfa priv. + l. hereditas dedičnosť] ahereditárny, nededičný.
AHF – skr. pre antihemofilický faktor; →koagulačný faktor VIII (F. VIII).
AHG – 1. skr. pre antihemofilický globulín; 2. skr. pre antihuman globulin; →antiglobulínový test.
ahistan
–
10(dimetylamino)-acetyl-10H-fenotiazín,
®
(Hisantin Richter).
C16H16N2OS,
Mr
284,40;
antihistaminikum
Ahistan
Ahlfeld, Friedrich – (1843 aţ 1929) nem. gynekológ. Pôsobil v Leipzigu, Giessene a Marburgu. Je
autorom viacerých diel (Entstehung der Stirn- und Gesichtslagen; Die Ernährung des Säuglings an
der Mutterbrust; Berichte und Arbeiten aus der geburtshülflich-gynäkologischen Klinik zu Giessen u.
aus Marburg; Die Missbildungen des Menschen; Abwartende Methode oder Crede,scher Handgriff;
Lehrbuch der Gebrtshülfe, 1898 a i.).
Ahlfeldova metóda – [Ahlfeld, Friedrich, 1843 – 1929, nem. gynekológ] dezinfekcia rúk horúcou
vodou a liehom pred operáciou.
Ahlfeldov syndróm →syndrómy.
AHOP syndróm →syndrómy.
Ahornsirup-Krankheit →Menkesov sy. II.
AHP – skr. akútna hemoragická pankreatitída.
Ahumnadov-del Castillov syndróm →syndrómy.
®
A-hydroCort (Abbott) – glukokortikoid; →hydrokortizónnátriumsukcinát.
ahypnia →agrypnia.
ACh – skr. acetylcholín.
achalasia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. chalasis ochabnutie, uvoľnenie] →achlázia.
achalázia – [achalasia] neschopnosť hladkého svalstva prerušiť napätie.
Achalázia paţeráka – megaezofágus, motorická porucha paţeráka, charakterizovaná stratou
peristaltiky, dysfágiou, príp. odynofágiou a dilatáciou, malnutríciou, v pokročilých štádiách sa
pridruţujú aspiračné pneumónie. Je najčastejšie následkom neuromuskulárnej poruchy paţeráka
následkom neuromuskulárnej poruchy paţeráka (integrácie parasympatikovej stimulácie), pri kt.
nenastáva ochabnutie pokojového tonusu zvierača v terminálnom ezofágu po prehltnutí potravy.
Pasáţ poptravy do paţeráka je sťaţená, paţerák je dilatovaný mestnajúcim obsahom. Môţe byť
následkom funkčnej al. org. poruchy inervácie n. vagus v rôznych úsekoch počnúc terminálnym
paţerákom a končiac kôrovým kmeňom n. vagus. Dysfágia býva spočiatku variabilná čo do intenzity
a trvania, neskôr je trvalá a intenzívna. Dostavuje sa najmä po poţití tuhej potravy a studených
nápojov. Postihuje kaţdý vek, ale najčastejšie muţov vo veku 30 – 50 r.
Rozoznávajú sa 2 formy a. Pri prvej (75 %) ide o zúţenie distálnych 5 cm paţeráka, proximál-ne
úseky sú dilatované a sigmoidovo deformované. Stáza intraluminálneho obsahu vyvoláva
ezofagitídu. Bolesti na hrudníku nebývajú, častá je však regurgitácia, kt. môţe vyvolať aspiráciu s
následnou pneumóniou, bronchiektáziami, abscesom pľúc al. pľúcnou fibrózou. Typic-ký je
Swensonov príznak: zvyšky potravy na poduške pod hlavou pacienta. Druhú formu charakterizuje
hypertrofia cirkulárnej svaloviny distálneho úseku paţeráka bez výraznejšej dilatácia jeho
proximálneho úseku. Včas sa dostavujú retrosternálne bolesti vyvolané spazmami ezofágu.
A. sa vyskytuje aj pri niekt. toxicko-infekčných poškodeniach neuromuskulárneho aparátu (napr. pri
digestívnej forme Chagasovej choroby vyvolanej pôsobením neurotoxínu Trypanosoma cruzi na
gangliové splete v stene paţeráka al. pri zníţenom počte a
degeneratívnych zmenách na gangliových bunkách Auerbachovej
myoenterickej spleti a i.).
Dg. – rtg, ezofagoskopia s manometriou, biopsia.
Obr. Štádiá achalázie. A – začiatočné; B – pokročilé; C –
dekompenzované štádium
Dfdg. – 1. karcinóm paţeráka; 2. kardiospazmus; 3. ezofagitídy
(napr. refluxná); 4. sklerodermia; 5. krikofaryngová a. pri obrne dolného hltanového zvierača pri lézii
n. laryngealis inf. (napr. po strumektómii).
Th. – konzervatívna (diéta, nitroglycerín, amylnitrit, prokaínové ţelé – osvedčujú sa skôr pri
kardiospazme, blokátory vápnikových kanálov, endoskopická aplikácia botulotoxínu do sfinktera).
Chir. th. spočíva v mechanickej dilatácii a pri jej neúspechu Hellerova extramukózna pozdĺţna
myotómia dolného zvierača paţeráka doplnená fundoplastikou podľa Nissena na zabránenie
refluxnej ezofagitídy.
achalikóza – choroba s dekalcifikáciou kostí (rachitída, osteomalácia, hyperparatyreóza a i.).
Achard, Emile Charles – (1860 – 1944) franc. lekár. Zaviedol jeden z prvých testov funkcie obličiek
(čas medzi inj. a výskytom farbiva v moči). R. 1919 sa stal prof. klin. lekárstva. Jeho ţiakom bol aj
Joseph Thiers, neskorší prezident Francúzskej neurologickej spoločnosti.
Achardov-Marfanov syndróm – [Achard, Emile Charles, 1860 – 1944, franc. lekár] →Marfanov sy.
(→syndrómy).
Achardov-Thiersov syndróm – [Achard, Joseph Th., franc. klinik] endokrinopatia s hirzutizmom,
androgénnom alopeciou, obezitou, diabetes mellitus, hypertenziou, amenoreou (diabète des
femmes à barbe – diabetes fúzatých ţien). Príčinou je bazofilný adenóm hypofýzy al. nádor
nadobličiek (nadprodukcia nadobličkových androgénov). Vyskytuje sa u ţien po menopauze.
Achatina fulica – veľký africký slimák s veľkou migračnou schopnosťou, dravosťou a vnímavosťou na
parazity, kt. prenáša →angiostrongylózu. Jeho ulita meria 20 cm. Postupne sa rozšíril z vých. Afriky
do oblasti Tichého oceána. Môţe hostiť tisíce lariev Človek sa nakazí angiostrongylom jedením
slimákov (,alakogágia)
AChE – skr. acetylcholínesteráza.
ACHEI – skr. inhibítory acetylcholínesterázy.
ache(i)lia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. cheilos pera] vrodené nevyvinutie jednej al. obidvoch pier.
ach(e)iria, ae, f. – [g. alfa priv. + g. cheir ruka] vrodené nevyvinutie hornej kočatiny.
ach(e)iropodia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. cheir ruka + g. pús-podos noha] acheiropódia, nevyvinutie
rúk a nôh.
Achenbachov syndróm – [Achenbach, Walter A., *1921, súčasný nem. internista pôsobiaci v Kolíne
n. Rýnom] apoplexia prstov, paroxyzmálny hematóm prstov (ruky). Náhle sa zjavujúce hematómy na
palmárnej strane prstov (príp. v dlani) spojené s opuchom a silnými bolesťami. Sy. sa vyskytuje
väčšinou u ţien, niekedy po námahe, etiológiu nepoznáme. Ustupuje po niekoľkých d, časté sú
recidívy.
Achillea millefolium agg. (Asteraceae) – rebríček obyčajný (čes. řebříček obecný) fytoterapeutikum.
Obsahuje glykozidické horčiny, silice a ich zloţky (seskviterpény, cineol, tujón,
pinén, borneol, gáfor), azulénové látky (M1 – M2- a C-prozulény, napr. achilín,
modrý chamazulén), alkaloidy, betonicín, cholín, flavóny (glykozidy, apigeníny a
luteolíny), triesloviny, kumarín, aldehydy a org. kys. (kys. mravčia, kys. octová, kys.
propiónová, kys. salicylová, kys. steárová, kys. akonitínová), asparagín, glykozid
odštiepujúci kyanovodík a benzal-dehyd a i.
Achillea millefolium
Pouţíva sa ako amarum, stomachikum, tonikum, stimulans, karminatívum,
hemostyptikum, diuretikum, choleretikum, antireumatikum, expektorans, sedatívum,
antiseptikum, antihistaminikum, antiastmatikum. Pripravuje sa z nej zápar z kvetu
(Infusum Herbae millefolii z 10 g na 200 ml vody) na výplachy úst, kloktanie,
omývanie koţe.
®
®
®
®
®
®
Odvodené prípravky – Betulan , Cutisan , Hemoral , Planta , Species urologicae , Stomatosan ,
®
Ungolen . Podobné zloţenie silice a účinky má Flos chamomillae.
achillo- – prvá časť zloţených slov, kt. vyjadruje súvislosť s →Achillovou šľachou.
achillobursitis, itidis, f. – [achillo- + l. bursa vrecko + -itis zápal] achilloburzitída, syn.
tend(ovagin)itída, akút. al. chron. zápal burzy (bursa subtendinea et subcutanea m. tricipitis) medzi
Achilovou šľachou a kosťou s jej zhrubnutím (→Albertov sy.). Jej príčinou bývajú úrazy, preťaţenie,
tlak tesnej obuvi, artritídy. Prejavuje sa vretenovitým zdurením Achillovej šľachy, opuchom,
bolestiým pri chôdzi, státí a tlaku. Pri pohyboch moţno počuť vŕzgavý zvuk (a. crepitans). Dfdg.
→Haglundova šľacha, natrhnutie Achillovej šľachy (typický športový úraz), ruptúra Achillovej šľachy,
kalcinóza, periostitída pätovej kosti, ganglión ap.; →Thompsonov test.
achillodynia, ae, f. – [achillo- + g. odyné bolesť] achillodýnia, syn. Swediaurova choroba, bolestivá
Achillova šľacha, vyvolaná najčastejšie →paratendinitídou, tendovaginitídou, →achilloburzitídou,
zápalovými afekciami kalkanea, pes valgus a i.
achillorrhaphia, ae, f. – [achillo- + g. rhafé šev] achillorafia, chir. zošitie Achillovej šľachy so
súčasným skrátením šľachy. Metóda podľa Bayera spočíva z pozdĺţneho rezu nad dolnou časťou
Achillovej šľachy, obnaţení ~ 7 – 8 cm, jejn bajonetového preťatia, predĺţenia na vhodnú dĺţku a jej
zošitia jemným hodvábom.
achillotend(ovagin)itis, itidis, f. – zápal Achillovej šľachy väčšinou ako následok chron.
preťazţovania a poškodzovania. Prejavuje sa achillodýniou, trecím šelestom pri pohybe. Ak sa
neimobilizuje a pokračuje preťaţovanie, hrozí ruptúra Achillovej šľacy; por. →achillobursitis.
achillotenotomia, ae, f. – [achillo- + g. tenón šľacha + g. tomé rez] achillotenotómia, chir. preťatie
Achillovej šľachy.
Achillova šľacha – [Achilles bol zraniteľný len v tomto mieste] tendo calcaneus Achillis,
najmohutnejšia šľacha v tele. Vzniká z úponových šliach m. gastrocnemius a m. solei. Skladá sa z 2
listov, ventrálneho (m. soleus) a dorzálneho (m. gastrocnemius). Upína sa na tuber calcanei.
Vnútorná šľacha kĺţe v šľachovej pošve (vagina tendinis Achillis), rozdelenej na ventrálnu a
dorzálnu časť. Vnútorná časť pošvy al. burzy býva postihnutá zápalom; →achillobursitis. Reflex
Achillovej šľachy →reflexy.
achiria →acheiria.
achlorhydria, ae, f. – [g. alfa priv. + ac. hydrochloricum kys. chlorovodíková] achlórhydria, nedostatok
kys. chlorovodíkovej (soľnej) v ţalúdkovej šťave, nespr. anacidita. Pri a. sú v ţalúdkovej šťave
prítomné kys. s výnikou HCl. Stav pri kt. sa za bazálnych podmienok ani po max. stimulácii sekrécie
ţalúdkovej šťavy (pentagastrín 6 mg/kg tel. hmot.) netvorí HCl a pH ţalúdkovej šťavy je < 6,0. Je
prejavom zániku parietálnych buniek ţalúdkovej sliznice. A. sa zisťuje ~ v 4 % inak zdravých
jedincov (> 60-r. aţ v 25 %). Ak ide aj o deficit pepsínu, hovoríme o achýlii. A. je následkom atrofie
ţalúdkovej sliznice, napr. pri atrofickej gastritíde a karcinóme ţalúdka. Následkom a. býva
maldigescia, nechuť do jedenia, dyspepsia (následkom rozmnoţenia baktériovej flóry v orálnych
úsekoch GIT a nedostatočnej humorálnej stimulácie pankreatickej sekrécie), niekedy hnačka,
sideropenická anémia (nedostatočná ionizácia ţeleza, a tým jeho nedostatočná resorpcia). A. sa
pokladá za perekancerózu. Atrofické zmeny postihujú najprv krycie bunky tvoriace HCl, neskôr aj
bunky produkujúce proteázy a nakoniec klesá aj tvorba vnútorného činiteľa. Paralelne s morfol.
zmenami sa mení ţalúdková sekrécia a zloţenie ţalúdkovej šťavy.
Dg. – stanovuje sa poriamo analýzou ţalúdkovej šťavy al. intragastrickým meraním pH, príp.
nepriamo pomocou ionexov (→Acidotest), stanovením pepsinogénov v sére. Heidelbergská
rádiometrická pH-metria sa neujala.
Th. →acidá; →digestíva.
achloroblepsia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. chloros zelený + g. blepsis videnie] porucha farbocitu,
→deuteranopia.
achloropsia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. chloros zelený + g. óps-opsis videnie] neschopnosť rozoznať
zelenú farbu; →deuteranopia..
achlys – [g.] hmla, zákal, obsol. →nubecula; jemný zákal rohovky.
achol- – prvá časť zloţených slov z g. alfa priv. + g. cholé ţlč.
acholia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. cholé ţlč + -ia stav] achólia, nedostatočná tvorba ţlče.
acholický – [acholicus] bez ţlče, napr. acholická stolica pri obštrukčnom iktere (obštrukcii ţlčovodov).
acholicus, a, um – [g. alfa priv. + g. cholé ţlč + -ia stav] →acholický.
acholuria, ae, f. – [g. alfa priv. + g. cholé ţlč + -ia stav] acholúria, neprítomnosť ţlčových farbív v
moči.
acholurický – [acholuricus] bez zistiteľnej prítomnosti ţlčových farbív v moči; acholurický ikterus pri
nadmernej hemolýze.
acholuricus, a, um – [g. alfa priv. + g. cholé ţlč + -ia stav] →acholurický.
achondrogenesis, is, f. – [g. alfa priv. + g. chondros chrupka + g. genesis vznik, zrod]
achondrogenéza, autozómovo recesívne dedičná choroba s ťaţkou poruchou osifikácie celej kostry.
Charakterizuje ju makrocefália, chýbanie krku, kýpťovité končatiny, hydropické presiaknutie
mäkkých tkanív. Prenatálnu dg. umoţňuje sonografia.
achondroplasia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. chondros chrupka + g. plassein tvoriť, formovať]
achondroplázia, väčšinou autozómovo dominantne dedičná porucha rastu dlhých kostí a lebky
z chrupiek v epifýzach. Prejavuje sa predčasnou osifikáciou, trpasličím rastom charakterizovaným
makrocefáliou, protrúziou čela, vpáčeným nosom, krátkym krkom, krátkymi a hrubými končatinami
(mikromélia) pri trupe normálnej veľkosti, lordózou. Intelekt býva zachovaný. Ide o najčastejší typ
nanizmu; →Conradov sy,; →Ellisov Creveldov sy.; →Parrotov sy.; (→syndrómy).
Achondroplasia atypica →Silfverskiöldov sy.; (→syndrómy).
Achondroplasia fetalis – chondrodystrophia fetalis, chondrodystrofia plodu, podmienená mutáciou
génu pre receptor fibroblastového rastového faktora (FGFR3), homozygotná mutácia je letálna.
Väčšinou ide o novú mutáciu (obidvaja rodičia sú zdraví), ako rizikový faktor sa uvádza vfyšší vek
otvca. Útlmová porucha enchondárlnej osifikácie ovplyvní rast kosti do dĺţky, tie sú nápadne
kreátke, zakrivené, avšak normálne široké. Najčastejšie sú postihnuté kosti končatín (porušený je
rast kosti do dĺţky, najmä v ich proximálnych častiach). Habitus plodu je charakteristický
mikroméliou, chrbtica je často kyfotická, prsty sú brachydaktylické. Útlm rastu sfenookcipitálnej
synchondrózy vyvoláva hruškovitý tvar lebky, vyklenutie čela. Krk je krátky, takmer nerozpoznateľný.
V detstve sú riziká cervikomedulárnej kompresie, môţu byť poruchy sluchu, spánku. A. je
najčastejšou formou disproporcionálneho transslíctva, dosiahnutá výška je 120 – 130 cm. Jedinci
majú skôr nadmernú inteligenciu, často vynikajú sovjím zmyslom pre humor. Pohlavný vývoj je
normálny, sexualita často zvýšená. Th. sa skúša rastový hormón. V minulosti slúţili často títo jedinci
pri kráľovských dvoroch ako šasovia a pre svoj vtip a inteligenciu boli nielen obľúbení, ale aj
obávaní.
achorion – [g. achor svrab] druh parazitických húb, kt. vyvolávajú zákoţku.
AChR – skr. angl. Acetylcholine Receptor receptor acetylcholínu.
achresticus, a, um – [g. alfa priv. + g. chresis úţitok; achrestos bez úţitku] vyvolaný neschopnosťou
vyuţiť ponúkaný substrát (achréziou). Por. sideroachrestická anémia.
achrézia – [achresia] neschopnosť vyuţiť poknúkaný substrát; por. sideroachrestická anémia.
achrom- – prvá časť zloţenýchn slov z g. alfa priv. + chroma farba.
achroma, tis, n. – [g. alfa priv. + g. chroma farba] nedostatok farbiva na ohraničených miestach koţe;
leukoderma.
achromasia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. chroma farba] →achromázia.
achromát – achromatická šošovka, optická sústava s korigovanou otvorovou a farebnou chybou
(dosahuje sa to vhodnou kombináciou šošoviek s rôznym indexom lomu a disperziou tak, aby
ohnisková vzdialenosť bola pre dve farby rovnaká; tým sa čiastočne odstraňuje farebná vada).
Vyuţívá sa na konštrukciu objektivov.
achromatický – [achromaticus] 1. histol. nefarbiteľný (pri spracovaní histologického al. cytologickéhjo
preparátu); 2. v optike: lámajúci svetlo bez rozkladu (napr. a. šošovky); 3. odstraňujúci chromatickú
chybu.
Achromatická šošovka →achromát.
Achromatické teliesko – štruktúra tvorená mikrotubulami usporiadanými do podoby vretena,
zabezpečuje rozchod chromozómov k pólom pri jadrovom delení. Tvorbu a. v. blokuje alkaloid
kolchicín, čo má za následok zastavenie delenia jadier (môţe vzniknúť polyploidizácia) bunky;
vyuţíva sa aj v cytogenetike.
achromatín – časť bunkového jadra, kt. sa pri špecifickom farbení chromozómov nefarbí.
achrom(at)ocyt – [achrom(at)ocytus] syn. franc. corps delumine, nem. Halbmondkörper,
chromatoretikulocyt; pp. následok mechanického poškodenia erytrocytu al. retikulocytu s vylúhovanej strómy a vyplavením hemoglobínu. V krvnom roztere, intenzívne ofarbenom Giemsovým
farbením, sa javia erytrocyty ako pomerne veľké polmesiačikovité tiene. Za normálnych okolnosté sú
len ojedinelé, pri anémiách všetkých druhov časté.
achromatismus, i, m. – [g. alfa priv. + g. chroma farba] achromatizmus; 1. bezfarebnosť; 2.
schopnosť niekt. optických skiel odstrániť chromatickú chybu.
achromatocytus, i, m. – [g. alfa priv. + g. chroma farba + g. kytos bunka] →achromatocyt.
achromatodermia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. chroma farba + g. derma koţa] nedostatočné sfarbenie
koţe, bezfarebná koţa.
achromatofília – [achromatophilia] neschopnosť sa farbiť, neschopnosť viazať farbivo.
achromatopsia, ae, f. – [achromat- + g. opsis videnie] achromázia, úplná farbosplepota. Oko
nevníma nijakú farbu (videnie je čiernobiele s intermediárnymi odtieňmi). Príčinou môţe byť
nefunkčnosť čapíkov (dedičná čapíková slepota), niekt. choroby sietnice, býva aj pri albinizme.
achromatosis, is, f. – [g. alfa priv. + g. chroma farba + -osis stav] →achromatóza.
achromatóza – [achromatosis] 1. achromázia, achrómia, nedostatok pigmentu v koţu, vlasoch; 2.
achromatopsia.
achromatotrichia, ae, , achromatotrichosis, is, f. – [g. alfa priv. + g. chroma farba + g. thríx-trichos
vlas] achromatotrichóza, vrodené alebo získané chýbanie vlasového pigmentu; nedostatočne
sfarbenie vlasov; por. canities.
achromaturia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. chroma farba + g. úron moč] achromatúria, nedostatočne
sfarbený moč.
achromázia – 1. achrómia; 2. achromatopsia.
achromia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. chroma farba + -ia stav] achrómia, bezfarebnosť; 1. zníţená aţ
chýbajúca farbiteľnosť buniek (pri príprave histol. preparátu); 2. vrodené al. získané chýbanie
kioţného pigmentu; albinizmus; stav, pri kt. v koţi, dúhovke a ďalších tkanivách chýba melanín.
Achromobacter xylosoxidans – gramnegat. pohyblivá baktéria, kt. vyvoláva napr. meningitídy al.
sepsy Často je rezistentná proti aminoglykozidom, cefalosporínom 1. aţ 3. generácie a proti
fluorchinolónom; →Alcaligenes.
achromocyt →achromatocyt; achromoretikulocyt.
achromoderma, tis, n. – leukoderma.
achromoreticulocytus, i, m. – achromoretikulocyt, erytrocyt obsahujúci len veľmi málo hemoglobínu,
príp. neobsahuje nijaký. Skladá sa len z membrány a strómy, v nátere sa javí ako tiene.
achromotrichia, ae, f. – achromatotrichia.
achylia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. chýlos šťava] achýlia, chýbanie sekrécie obvykle tráviacich štiav
(ţalúdkovej, pankreatickej).
achylicus, a, um – [g. alfa priv. + g. chýlos šťava] vzťahujúci sa na chýliu, vyvolôaný nedostatkom
tráviacich štiav.
achymosis, is, f. – [g. alfa priv. + g. chýmos šťava, trávenina + -osis stav] →achymóza.
achymóza – [achymosis] chýbanie chýmu.
AI – skr. 1. aortálna insuficiencia; 2. angl. artificial insemination umelé oplodnenie.
AIA – skr. angl. aspirin induced asthma astma vyvolaná aspirínom.
®
Aicamin (Crinos) – hepatoprotektívum; →orazamid.
AICAR – skr. pre 5-amino-1-(5-O-fosfono--D-ribofuranozyl)-1H-imidazol-4-karboxamid; 5-amino-1,
ribofuranozylimidazol-4-karboxamid 5 -fosfát, C9H15N4O8P, Mr 338,22, syntetizu-je sa z →AIR;
→puríny.
AICAR
Aicardiho syndróm – dedičná choroba s väzbou na chromozóm X. Vyskytuje sa výlučne u detí
(chlapci umierajú v priebehu fetálneho vývoja). Prejavuje sa agenézou corpus callosum, poruchou
vývoja stavcov (hemivertebra), abnormalitami sietnice a i. orgánov. V popredí je epilepsia
manifestujúca sa po 1. ,es. Ţivota (do 1. mes. je vzhľadom na nezrelosť CNS nemá), nereaguje na
antikonvulzíva a prítomná je ťaţká psychomotorická retardácia; →syndrómy.
®
Aicorat (Mack, Illert) –hepatoprotektívum; →orazamid.
AID – 1. angl. skr. artificial insemination by donor umelé olodnenie (inseminácia) spermiou darcu.
Vykonáva sa v prípade, ţe manţel má spermie schopné oplodnenia (por. AIH). Dôleţitý je výber
darcov s ohľadom na ichj celkové zdravie, mentálny stav, výskyt dôleţitých dedičných chorôb
v rodine a príp. prítomnosť prenosných infekcií; 2. psychol. stupnica na posudzovanie techník
terapeuta; 49 otázok o technike terapeuta, kt. boli faktorované; faktor A (analytický) je odvodený z
psychoanalytického prístupu, faktor I (impersonal) charakterizuje neosobnosť al. osobnú
angaţovanosť v th. prístupe a faktor D stupeň direktívnosti.
®
Aida (Paraphar) – depigmentačný prostriedok; →hydrochinón.
aidiorytmia – patologická monorytmia na EEG, plynule sa zjavujúca abnormálna rytmizácia, napr.
alfa, théta, delta.
aidoiomania, ae, f. –[g. aidoiá ohanbie + g, maniá vášeň] edománia, chorobný,zvrátený smer
pohlavného pudu; →erotománia.
AIDS – skr. z angl. acquired immunodeficiency syndrome, sy. získanej imunodeficiencie. Perzistujúca
a progredujúca choroba vyvolaná neurotropnými a lymfotropnými retrovírusmi. Charakterizuje ju
porucha celulárnej imunity, Kaposiho sarkómom a i. špecif. malignómami a pozit. nálezom vírusu al.
protivírusových protilátok v krvi. O imunodeficiencii svedčí prítomnosť infekcií vyvolaných
oportúnnymi baktériami al. parazitmi, refraktérnymi na th., resp. letálnych (cytomegalovírusmi, k
pneumónii vyvolanej pneumocystis carinii, toxoplazmózou, kandidou, vírusom herpes simplex,
herpes zoster, tuberkulózou a atypickými mykobaktériami), rôznych malígnych nádorov RES
(Kaposiho sarkóm, karcinóm jazyka a rekta a non-Hodgkinov B-lymfóm a i.), autoimunitných a
neurol. ochorení.
Vývoj infekcie HIV väčšinou prechádza niekoľkými štádiami. Priemerné inkubačné obdobie je 10 r. V
priebehu prvých niekoľkých týţd. infekcie sa u rozvinie akút. ochorenie podobné mononukleóze, kt.
väčšinou odznie v priebehu 2–3 týţd. V priebehu tohoto obdobia môţu byť prítomné rôzne príznak,
ako je celková únava, nauzea, bolestivosť kĺbov a svalov, horúčka, vyráţka, bolesti hrdla, hnačka,
stuhnutosť, zväčšenie lymfatických uzlín (lymfadenopatia), demencia a nevysvetliteľný hmotnostný
úbytok. Po tomto štádiu môţe byť infikovaný jedinec niekoľko r. bez príznakov.
Malé % infikovaných HIV preţíva > 10 r. bez toho, aby nastal rozvoj AIDS. Mnohí z nich nemajú
prejavy progresie choroby. Ide o silnejšiu imunitu al. infekciu oslabeným typom vírusu.
Etiológia AIDS – AIDS vyvolávajú retrovírusy HIV-1 (human immunodeficiency vírus typ 1, kt. bol
objavený r. 1983 ( predtým sa označoval LAV /HTLV III) a HIV-2, kt. bol prvýkrát opísaný r. 1986 u
pacientov v stred. Afrike. HIV sa vyznačuje výrazným gen. polymorfizmom (variabilita antigénov).
Pôvod HIV nie je známy (nie je pp., ţe spočiatku šlo o neškodnú kontamináciu očkovacích látok
vyrábaných zo zvieracieho materiálu, hoci vírusy vnikli do nových druhov s letálnym koncom a pri
vývoji ţivej orálnej poliomyelitickej vakcíny sa na propagáciu pouţili africké zelené opice).
HIV podlieha mutačným skokom a evolučným zmenám. Po objave opičieho vírusu imunodeficiencie
(simian immunodeficiency virus SIVmac) nasledoval objav HIV-2, kt. sa napr. nenašiel u divoko
ţijúcich makakov. Ľudia sa mohli nakaziť od opíc pohryzením, poškriabaním, poţitím opičieho mäsa
al. pri rituáloch, pri kt. sa pouţívajú časti opičieho tela. Niekt. SIV nevyvolávajú ochorenie
prirodzeného hostiteľa, avšak môţu ho vyvolať u iných hostiteľov. HIV-2 a SIV získané z čiernych
opíc (Sooty Mangabey monkey SIVsmm) sú veľmi podobné a aj geografická distribúcia obidvoch
vírusov je podobná. SIVsmm sa podobá aj SIVmac, takţe sa predpokladá, ţe SIVsmm je
predchodcom HIV-2 al. SIVmac, príp. je neidentifikovaným predchodcom všetkých troch. Odhaduje
sa, ţe evolúcia rozdielov medzi HIV-1, HIV-2 a SIVmac netrvá viac ako 40 r. Zo divoko ţijúcich
šimpanzov sa izoloval retrovírus SIVcp2, kt. sa podobá pôvodcovi ľudského AIDS – HIV-1.
HIV izolovaný z tkanív al. telových tekutín moţno kultivovať in vitro ad libitum napr. zaloţením
kontinuálnej línie ľudských lymfocytov (Ly) CD4 (H9Ly). Kultivácia HIV (napr. vysoko infekčného
kmeňa HIV- NDK a HIV-1-LAV) umoţnila štúdium cyklu replikácie HIV a funkcie a expresie génov
HIV, a tým patogenézy AIDS na bunkovej úrovni, vypracovanie rutínnych virologických dg. Otvorila
aj perspektívnej génoterapie AIDS. Kultúry makrofágov objasnili ich úlohu ako rezervoárov –
,,tovární“ HIV.
Sú známe dva hlavné typy vírusov, HIV-1 a HIV-2. Ich gen. výbava je ~ v 60 % zhodná. HIV-2 je
častejší v záp. Afrike. HIV-2 vyvoláva chorobu s oveľa pomalšou progresiou. Obidva typy majú majú
niekoľko podtypov, kt. sú len málo gen. odlišné, čo je následom ich veľkej rýchlosti mutácií, a to
najmä v géne kódujúcom proteín gp120. Tieto mutácie môţu meniť štruktúru proteínu. Nepretrţité
zmeny v štruktúre hlavného povrchového proteínu sťaţuje rozpoznanie vírusu imunitným systémom.
Prvé testy na prítomnosť protilátok proti HIV sa vyvinulki r. 1985. Je tu riziko pre zdravotníkov, ţe sa
porania ihlou s potenciálne infikovanou krvou. U hemofilikov a ľudí uţívajúcich antikoagulanciá
moţno vykonať testy v slinách al. moči. Vzorky krvi (slín, moču) moţno odobrať doma.
Prvé prípady AIDS boli identifikované v Los Angeles v Kalifornii v roku 1981. Spočiatku bola väčšina
prípadov AIDS v Spojených štátoch diagnostikovaná u homosexuálnych muţov, ktorí sa nakazili
vírusom primárne pri sexuálnom kontakte a u narkomanov pouţívajúcich intravenózne drogy, ktorí
sa infikovali predovšetkým pri spoločnom uţívaní kontaminovaných podkoţných ihiel. HIV, agens
zodpovedný za ochorenie, bol izolovaný r. 1983 a r. 1985 boli vyvinuté sérol. testy na detekciu
vírusu.
HIV je prenášaný predovšetkým krvou, spermiami a ostatnými pohlavnými sekrétmi a materským
mliekom. Napriek tomu, ţe ide o prenosný vírus, neprenáša sa napr. pri kašli, kýchaní al. beţnom
fyzickom kontakte. Hlavným spôsobom prenosu, kt. má za následok 70 % všetkých infekcií HIV, je
heterosexuálny pohlavný styk. Ostatné sexuálne prenosné choroby, ako kandidóza a vírus herpes
simplex, zvyšujú riziko nákazy AIDS pri sexuálnom kontakte pp. prostredníctvom lézií na genitáliách,
kt. vyvolávajú. Vírus sa môţe preniesť aj z matky na dieťa cez placentu al. materským mliekom.
Nákaza sa prenáša aj kontaminovanou krvou a krvnými derivátmi. Tento spôsob sa uplatňoval pred
zavedením skríningu darcov krvi na konci 80 r.
Na povrchu HIV sa nachádza glykoproteínový antigén gp 129, kt. vykazuje istú analógiu s HLA II.
triedy a má vysokú afinitu k molekule CD4 (membránový antigénový glykoproteín na povrchu
pomocných Ly, T-helper – TH/l). Objavenie epitopov tohto povrchového glykoproteínového obalu
HIV, kt. indukuje tvorbu striktne neutrálnych protilátok poskytuje moţnosti vypracovania vakcín. Prvé
pokusy s očkovaním šimpanzov sú sľubné, no u ľudí stoja v ceste ešte značné prekáţky.
Epidemiológia AIDS – AIDS predstavuje pandémiu, kt. rozsah prekračuje doterajšie epidémie.
Prvé prípady u dospe-lých osôb sa opísali r. 1981 v Los Angeles, u detí r. 1983. Do apríla 1992 SZO
vykazovalo asi 1/2 milióna osôb chorých na AIDS na svete. Nakazených bolona svete asi 10 – 20
miliónov osôb (z toho v Európe >1/2 milióna v USA >1 milión a v Afrike asi 8 miliónov). Do r. 2001
sa vírusom HIV infikovalo > 23 miliónov ľudí (z toho ~ 1 milión detí); denne sa infikuje 8500 ľudí (z
toho ~ 100 detí, väčšina z nich prenosom z matky; u nás nie sa zatiaľ dieťa neinfikovalo). R. 1996 sa
pandémia začala akcelerovať.
V ČSFR bolo do r. konca r. 1991 1500 infikovaných; v SR sa registrovalo 34 séropozitívnych
pacientov (20 z domácej populácie). R. 2001 bolo na svete 3 – 5 miliónov chorých a 30 – 50
miliónov infikovaných osôb, u nás bolo zistených HIV pozit. 92 osôb, z toho 62 občanov SR (51
muţov a 11 ţien) a 30 cudzincov. Ochorení AIDS bolo 16, dosiaľ zomrelo 13 osôb. Kvalifikovaný
odhad reálneho počtu HIV pozitív. u nás bolo ~ 250 – 300 (z toho vo veku 20 – 24 r. 9, 25 – 29 16
a 30 – 34 r. 12 prípadov). Najvyšší výskyt bol v Bratislave (61,5 %), Trnave (7,3 %) a Košiciach (6,6
%).
U nás sa surveillance nákazy HIV/AIDS zaviedol uţ r. 1985. Skríningovo sa vyšetrujú gravidné ţeny,
darcovia krvi, tkanív a orgánov. K 30. 9. 2005 sa vykonalo vyše 3 800 000 vyšetrení a infekcia HIV
sa dg. u 153 osôb, z toho počtu bolo 124 muţov a 29 ţien. Klin. sa prejavil u 38 infikovaných osôb
(u 31 muţov a 7 ţien), zomrelo 25 osôb, najčastejšou príčinou úmrtia boli oportúnne infekcie.
Zdrojom nákazy je chorý al. asymptomatický nosič vírusu. Prenos choroby je výlučne paren-terálnou
inokuláciou telovými tekutinami obsahujúcimi HIV, krvou al. jej zloţkami, resp. derivátmi, napr. pri
pohlavnom styku – lézie slizníc (v Európe z 80 %, v Afrike aţ 100 %), ale aj pri umelej inseminácii,
ďalej injekciami, resp. transfúziami. HIV sa však dokázal aj v plo-dovej vode, v cervikálnom sekréte
infikovaných ţien a v bezbunkovom filtráte materského mlieka. Infekciozita HIV je niţšia ako pri
víruse hepatitídy B. HIV sa rýchlo inaktivujú beţnými dezinfekčnými opatreniami.
U detí sa uskutočňuje prenos nákazy aj vertikálne – z infikovanej matky na plod al. novoro-denca:
prenatálne (transplacentárne), perinatálne (u séropozit. matiek 50 – 65 % riziko preno-su) al.
postnatáne (pri dojčení materským mliekom).
AIDS postihuje ľudí najmä z tzv. rizikových skupín: narkomanov, kt. uţívajú drogy pomocou
nesterilných ihiel a striekačiek (asi 90 % prípadov), osoby odkázané na transfúzie krvi (hemofilici),
deti nakazených matiek, jedincov s promiskuitným pohlavným stykom, prostitútky a homosexuálov.
Vysoký výskyt AIDS je v hyperendemických oblastiach (subsaharská Afrika a karibská oblasť). V
súčasnosti sa zastavuje incidencia AIDS získaný homosexuálnym pohlavným kontaktom, prudko
však stúpa výskyt prenosu HIV heterosexuálnym pohlavným stykom.
U nás najčastejším spôsobom prenosu (62 % prípadov) bol homosexuálny/bisexuálny styk u muţov,
v 28 % prípadov išlo o heterosexuálny styk, v 1 % prípadov sa pacienti nakazili injekčnou aplikáciou
drog, v 1 prípade transfúziou, kt. bola podaná mimo územia SR, v 8 % prípadov sa spôsob prenosu
nezistil.
Patogenéza AIDS – po vniknutí HIV do org. sa infikujú najprv Langerhansove bunky koţe a slizníc,
kt. migrujú do lymfatických uzlín, kde nastáva infekcia dendritických folikulárnych buniek a
diseminácia HIV. Cieľovými bunkami HIV sú pomocné lymfocyty (TH/l, T4-lymfocyty), ako aj bunky
monocytomakrofágového systému; ako receptor retrovírusu HIV-1 sa tu uplatňuje glykoproteín
CD4+ (OKT4), na kt. sa HIV viaţe prostredníctrvom svojho povrchového glykoproteínu gp 120. Na
makrofágy a monocyty sa HIV viaţe aj prostredníctvom Fc-fragmentu imunoglo-bulínov.
Disemináciu HIV v tele uľahčujú protilátky proti antigénom HIV, pretoţe tvoria s ni-mi
imunokomplexy, kt. sa viaţu na makrofágy a monocyty prostredníctvom Fc-fragmentu (vstup
imunokopmplexov do buniek).
Poškodenie nervového systému nie je výsledkom infekcie gangliových buniek. Tie HIV neinfikuje.
Do CNS sa vírusy dostávajú prostredníctvom infikovaných monocytov, kt. sa usadia v mikroglii
mozgu. Poškodenie nervových buniek je výsledkom toxického vplyvu gp120 a pôsobenia IL-1, IL-6 a
tumor nekrotizujúceho faktoru a, kt. uvoľňuje infikovaná mikroglia.
Fázy replikačného cyklu HIV→replikácia HIV.
Následkom vniknutia HIV do bunky nastáva jeho interakcia s bunkou. Najprv vznikajú funkčné
poruchy infikovaných buniek. TH/l sa stávajú neschopné rozpoznávať nové cudzie antigény a
eliminovať ich pomocou cytotoxických CD8+-lymfocytov. Nastáva vírusová al. nádorová
transformácia buniek. Infikované plazmatické bunky strácajú schopnosť obrany proti baktériovým
infekciám a makrofágy proti intracelulárnym parazitom.
V imunokompetentných bunkách sa neutlmuje neadekvátna tvorba protilátok, s kt. sa organizmus
stretol pred AIDS, CD8+-supresorové T-lymfocyty neutlmia polyklonovú aktivitu B-lymfocytov,
vyvolanú najmä súčasnou infekciou Epsteinovým-Barrovej vírusom. Neutlmia sa ani autoimunitné
fenomény, kt. sú za fyziol. okolností tlmené inou subpopuláciou supresoro-vých CD8+-T-Ly.
Vírus sa v TH/l-bunkách nielen rozmnoţuje a vyvoláva ich funkčné poruchy, ale ich nakoniec ničí;
kostná dreň a týmus strácajú schopnosť regenerovať TH/l v dôsledku dysmorfogenézy, vyvolanej
infekciou prekurzorových buniek.
HIV ničí aj CD4+-TH/l v kostnej dreni, a to buď priamo – mechanicky (vyvoláva pučanie buniek a
ruptúra ich membrán) al. nepriamo – toxickým pôsobením nahromadených molekúl DNA, RNA a
komplexov gp 120–CD4. V bunkách vznikajú syncytia pozostávajúce aţ z 500 buniek. Tým nastáva
spojenie infikovaných a neinfikovaných buniek. Infikované TH/l exprimujú na svojom povrchu
vírusový antigén gp 120, kt. je schopný sa viazať s molekulou TH4 na povrchu neinfikovaných TH/l.
Tvorbu syncytií podporuje faktor nekrotizujúce nádory (tumor necrotizing factor – TNF), kt. stimuluje
transláciu génov kódujúcich niekt. enzýmy tukového metabolizmu, napr. lipoproteínovú lipázu.
Následkom toho je hyperlipoproteinémia so zvšenými hodnotami triacylglycerolov.
Cytotoxické CD8+-Ly priamo ničia infikované bunky (skríţená imunitná reakcia pôvodne namierená
proti iným mikróbom). Uplatňuje sa tu aj cytotoxicita sprostredkovaná bunkami a závislá od
protilátok (ADCC). Tieto protilátky môţu mať charakter 1. autoprotilátok (majú spoločný antigénový
determinant pre gp 120 a HLA I. triedy a môţu vyvolávať autoagresívne ochorenia), 2. protilátok
proti reverznej transkriptáze, kt. aktivuje reverznú transkripciu a i.
Týmito dejmi sa úplne rozrušuje imunitná homeostáza organizmu a vzniká panergia, stav
charakterizovaný týmito následkami: 1. Porucha fyziol. mechanizmov prezentácie antigénov TH/l v
dôsledku väzby gp 120 HIV na CD4, kt. normálne – v neprítomnosti HIV viaţe HLA II. triedy. 2.
Expresia gp 120 na mnohých bunkách, kt. imituje situáciu pri autoagresívnych chorobách
(zmnoţenie HLA II. triedy v napadnutých tkanivách a následná masívna prezentácia aj takých
antigénov, kt. by sa za normálnych okolností neprezentovali). 3. Permanentná generalizovaná
aktivácia TH/l, s ich funkčným preťaţením v dôsledku zvýšenej trvalej odpovede na všetky antigény
prítomné v organizme. Za normálnych okolností sú TH/l raz aktivované ,,svojím“ antigénom
refraktérne na ďalšiu stimuláciu iniciovanú sledom obranných reakcií. To má za následok elimináciu
nositeľov antigénov, kt. opúšťajú loţisko infekcie a prechádzajú do pokojového štádia. Pri AIDS však
majú naďalej schopnosť opakovať svoju funkciu po stretnutí sa s uţ známym antigénom, najmä ak
je aktivovačný signál, napr. interleukínom-1, trvalý, TH/l sa vyčerpajú a hynú. Klesá ich počet a
neskôr aj počet supresorových buniek – OKT8+, CD8+, T8-Ly (norm. pomer OKT4+/ OKT8+ je 2,13
ţ 0,92).
Nadprodukcia abnormálnych imunoglobulínov v B-Ly dôsledku poklesu TH/l-buniek má za následok
oslabenie aj špecifickej humorálnej imunity. Na rozdiel od TH/l-buniek sú mononukleárne bunky
rezistentné na cytotoxické pôsobenie HIV; sú pp. rezervoárom HIV v tele, zodpovedným za
transport HIV do CNS. Infekcia vyvoláva trvalú antigénnu stimuláciu a celulárne zápalové procesy v
CNS, napr. v neuroglii. HIV sa zistil v lymfatickom tkanive, v krvi, sperme, vaginálnej tekutine,
slinách, slzách, materskom mlieku ai. telových tekutinách infikovaných pacientov (ascites,
synoviálna tekutina mozgomiechový mok a i.).
Typické sú hist. nálezy folikulárnej hyperplázie s lymfopéniou v lymfatických uzlinách a totálnej
atrofie týmusu s chýbaním Hassalových teliesok.
Klinický obraz AIDS – iIkubačné obdobie môţe trvať 6 mes. aţ niekoľko (aţ 8 i viac) r. U detí sa
vertikálne získaná nákaza prejaví v polovici prípadov do 1 r. (najčastejšie do 4 – 7 mes.), asi v 80 %
detí do konca 3. r. ţivota. Ochorenie vzniká len asi v 5 – 10 % nakazených osôb. V priebehu AIDS
moţno rozlíšiť 4 štádiá.
Akútne štádium sa prejaví príznakmi, kt. vznikajú ~ v 50 – 70 % infikovaných osôb 6 d – 6 týţd. po
infekcii. Klin. obraz sa podobá infekčnej mononukleóze: horúčka, zväčšenie lymfatických uzlín,
splenomegália, príp. exantém, zriedka meningoencephalitída. HIV protilátky sa ešte nezisťujú. Test
na HIV protilátky sa stáva pozit. aţ 1 – 3 mes. po infekcii. Ak sa protilátky nezistia do 6 mes. po
expozícii, dá sa AIDS s veľkou pravdepodobnosťou vylúčiť.
Asymptomatické štádium (obdobie latencie) môţe trvať > 10 r. Pacient je bez symptómov, príp.
pretrváva lymfadenopatia (v lymfatickom tkanive nastáva rozmnoţovanie HIV).
HIV protilátky sú pozit. 1 – 3 (6) mes. po infekcii. Protilátky sú namierené proti látkam z vnútra vírusu
a vírus neinhibujú (neneutralizujúce protilátky); väčšina infikovaných je nákazlivá. Úbytok CD 4+
buniek kompenzuje zvýšená proliferácia T-buniek. Cytotoxické CD8+ bunky ničia infikované Tpomocné bunky pred ukončením replikácie vírusu, ale zároveň produkujú chemokíny, kt. obsadia
chemokínové receptory a bránia vstupu HIV do bunky. Asi v 1/2 asymptomatickej fázy sa začne
výrazne zniţovať počet CD4+ T- lymfocytov v krvi. Klin. príznaky rozvinutého AIDS sa začnú
3
zjavovať, keď klesnú hodnoty pod 200/ mm .
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Tab. Štádiá AIDS (podľa Centers for Disease Control, CDC, Atlanta/USA)
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Štádium
Príznaky a ochorenia
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
1
I. Akútna infekcia HIV
Symptomatológia podobná mononukleóze trvá niekoľko d aţ týţdne
2
II. Asymptomatická infekcia HIV
III. Perzistujúca generalizovaná
Postihuje > 2 rôzne oblasti tela a trvá > 3 mes.
2
lymafadenopatia
IV. Iné ochorenia spojené
A. Celkové príznaky (AIDS-related complex, ARC): nočné potenie, horúčky,
s infekciou AIDS
hnačky (bez kultivačného nálezu), anorexia, chudnutie, koţné zmeny, pruritus, vypadávanie vlasov
B. Neurologické príznaky: HIV-encefalopatia
C. Sek. infekčné choroby: Pneumocystová pneumónia, chron. kryptosporidióza, extraintestinálna strongyloidóza, niekt. formy toxoplazmózy,
kryptokokóza, kandidóza, mykobaktériové infekcie, vrátane tbc, nokardióza, recidivujúce salmonelové bakteriémie, herpes zoster postihujúci
viaceré dermatómy, cytomegalia, vlasová leukoplakia, progresívna leukoencefalopatia a i.
D. Malígne ochorenia: ne-Hodgkinove lymfómy, Burkittov lymfóm, Kaposiho sarkóm, prim. lymfóm CNS
E. iné choroby: trombocytopénia, intersticiálna pneumónia a i.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
1
Po odznení akút. príznakov sa zaraďujú všetci pacienti skupiny I do niektorej z nasledujúcich skupín
2
Pacienti II. a III. skupiny sa dajú subklasifikovať podľa imunologických ukazovateľov
Vzniku klin.prejavovpredchádza obdobie asymptomatického nosičstva vírusu, kt. môţe trvať
niekoľko týţd. aţ niekoľko r. Asi v 1/3 prípadov sa ochorenie manifestuje neuropsychickými
zmenami: depresívnym sy., org. psychosyndrómom al. demenciou. Súčasné postihnutie CNS (asi v
40 – 50 %) môţe byť vyvolané priamym pôsobením HIV (subakútna encefalitída, vakuolárna
myelopatia) al. oportúnnymi infekciami a nádormi CNS. Postihnutie periférnych nervov sa prejavuje
najmä distálnou symetrickou polyneuropatiou, ako aj mononeuritídami a polyneuritídami. Prítomné
sú aj myozitídy a polymyozitídy. V gravidite je zvýšené riziko ochorení sprevádzajúcich HIV. U
infikovaných novorodencov vzniká manifestné ochorenie aţ v 80 – 90 % v priebehu 18 mes.
AIDS sa začína pozvoľne subfebrilitami, malátnosťou, chudnutím, hnačkami a lymfadenopatiou
(lymfómy). V časti pacientov sa zjavuje Kaposiho sarkóm, príp. iné nádory. Ľahký priebeh (tzv. ARC
– AIDS related complex) býva asi v 1/5 prípadov, 5-r. mortalita je v 60 aţ 90 %. V prevaţnej väčšine
nakazených je priebeh asymptomaticky; takíto jedinci môţu byť nosičmi vírusu.
Imunodeficientný organizmus pacientov s AIDS je výborným ,,kultivačným médiom“ pre všetky
druhy patogénov. Charakteristické pre AIDS sú preto početné oportúnne infekcie, a to ťaţké
pneumónie vyvolané aj málo patogénnymi mikróbmi, ako je Pneumocystis carinii, vírus cytomegalie
al. herpes simplex, baktérie, huby (kandidy, kryptokokus, aspergilus), parazity (Toxoplasma gondii,
lamblia). Pomerne častá je tbc infekcia al. reaktivácia tbc. Opisuje sa aj bacilárna angiomatóza s
proliferáciou malých ciev koţe a útrob, vyvolaná mikróbmi podobnými Rickettsia quintana.
U detí v porovnaní s dospelými vykazuje klin. obraz isté osobitosti: 1. inkubačné obdobie je kratšie;
2. chýba akút. štádium; 3. včasné a častejšie baktériové nákazy (pneumónie, sinusitídy, otitídy,
uroinfekcie, dermatitídy, meningitída), vyvolané grampozit. mikróbmi (najčastejšie stafylokokmi,
streptokokmi a pneumokokmi) al. gramnegat mikróbmi (najčastejšie E. coli, Pseudomonas,
Enterobacter, Klebsiella a Haemophilus influenzae); pomerne často sa izolujú aj Acinetobacter a
Branhamella catarrhalis a pri črevných nákazách salmonely; 4. oportúnne nákazy sa dostavujú
neskôr (pneumocystóza, kandidová ezofagitída, pneumónie, meningitídy, cytomegalovírusová
pneumónia, hepatitída al. enterokolitída; Kaposiho sarkóm je vzácny; 5. častá je lymfoidná
intersticiálna pneumónia (pneumocystóza, adenoviróza amykobakteriózy); 6. skoro vzniká
poškodenie nervového systému, na kt. sa podieľajú oportúnne infekcie, moz-gové lymfómy a
krvácanie pri trombocytopénii (spomalenie aţ zastavenie neuropsychomotorického vývoja, strata
sociálnych návykov a poruchy reči, mikrocefalia a postupné zhoršovanie motoriky, pyramidové
príznaky, spastické parézy, ataxia, kŕče, pseudobulbárny sy. a extrapyramidová rigidita); v
mozgomiechovom moku, kt. môţe byť cytochemicky normál-ny, sa zisťujú nielen protilátky proti HIV,
ale aj antigén HIV a reverzná transkriptáza tohto vírusu; pri CT sa zistí atrofia mozgu s rozšírením
komôr a niekedy kalcifikácie v oblasti bazálnych ganglií; 7. častejšie sú vrodené chyby (mikrocefalia,
hypertelorizmus, plochý nos); 8. častá je parotitída vyvolaná pp. cytomegalovírusovou infekciou; 9.
lymfopénia je zriedkavá, výrazná je však polyklonová hypergamaglobulinémia.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Klasifikácia nákazy HIV u detí (CDC, 1987)
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Skupina P-0 Indeterminovaná nákaza
Skupina P-1 Asymptomatická nákaza
trieda A – imunitná funkcia normálna
trieda B – porušená imunitná funkcia
trieda C – nevyšetrená imunitná funkcia
Skupina 2-P Symptomatická nákaza
trieda A – nešpecifické príznaky
trieda B – nervové príznaky
trieda C – lymfoidná intersticiálna pneumonitída
trieda D – sekundárna infekcia
trieda E – sekundárne nádory
trieda F – iné príznaky
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Diagnostika AIDS – na AIDS treba myslieť, ak patrí jedinec do niektorej z rizikových skupín. K
signálnym prí-znakom patria tvz. malé oportúnne infekcie, ako je recidivujúca hyperalgická forma
hepers zoster, najmä na tvári a krku, recidivujúca kandidóza dutiny ústnej, chlpatá leukoplakia na
okrajoch jazyka (IVA). Z celkových príznakov to sú protrahované horúčky, chudnutie a chron.
hnačka.
Podozrenie z nákazy sa musí doplniť virol. a imunol. vyšetrením:
Virologické vyšetrenia: a) skríningovou metódou na dôkaz špecifických protilátok triedy IgG v sére
proti povrchovým proteínom kultivovaných vírusov HIV-1 (LAV/HTLV III) je →ELISA; b) protilátky
proti vírusovým proteínom sa dajú dokázať aj gélovou elektroforézou.; c) overovací test sa vykonáva
pomocou súpravy Immunoblot-test; c) dôkaz cirkulujúcich vírusových proteínov metódou západných
odtlačkov (→Werstern Blot); d) dôkaz protilátok v tkanivách sa dá vykonať pomocou nepriamej
imunofluorescencie; e) izolácia vírusu z lymfocytov a telových tekutín je veľmi ťaţká.
Dg. AIDS sa opiera o izoláciu vírusu, príp. jeho genómového materiálu pomocou polymerázovej
reťazovej reakcie (PCR), al. pozitivitu sérol. testami. Kaţdé pozit. sérum sa vyšetrí opakovane a ak
je opäť pozit., potvrdí sa Western blotom, kt. umoţní určiť prítomné protilátky proti konkrétnym
antigénom HIV.
V začiatočných fázach sa replikuje vírus pomaly. Zisťuje sa postupné zniţovanie počtu CD4+ buniek
v periférnej krvi. Uţ o 5 – 10 d po infekcii sa v sére zjavuje rozp. proteín p24, kt. pochádza z
vírusovej nukleokapsidy. V rovnakom čase (s vrcholom po 10 – 20 d) moţno z krvi izolovať infekčné
vírusové častice. Tie sa tu nachádzajú dovtedy, kým sa v sére neobjavia anti-HIV protilátky. Táto
zmena sa označuje ako sérokonverzia ( 3 – 8 týţdňov po infekcii).
Po sérokonverzii ostávajú pacienti rôzne dlho asymptomatickí (aj >10 r.). V sére sa dokazujú
protilátky proti kapsidovému antigénu p24 a proti vírusovým obalovým proteínom gp120 a gp41. V
3
období klin. príznakov klesá hodnota CD4+ buniek pod 200/mm , súčasne miznú protilátky anti-p24
a znova sa zjavuje antigén p24 a vírus.
Medzi infekciou HIV a sérokonverziou je 35-mes. latentné obdobie, o čom svedčí dôkaz malých
mnoţstievHIV-DNA (provírusu DNA) v telových bunkách (metódou PCR). Pretoţe medzi protilátkami
proti HIV-1 a HIV-2 je skríţená reaktivita, kt. sa týka len jadrových zloţiek vírusov, nedajú sa
pomocou skríningového testu na HIV-1 zachytiť infekcie HIV-2.
Stupeň imunodeficiencie sa určuje na základe ukazovateľovbunkovej a látkovej imunity.
Spoľahlivým testom poklesu bunkovej imunity je i. c. test pomocou súpravy Imunoskintest al.
Multitest, kt. obsahujú početné antigény; býva pozit. v 1/3 prípadov. Dôkaz anergie poskytuje aj
negat. tuberkulínová reakcia. Normálna reakcia s veľkou pravdepodobnosťou vylučuje včasné
štádium ochorenia. V pokročilých štádiách sa zisťuje zníţený absol. počet lymfocytov: absol. počet
3
3
CD4+-TH/l (norma = 1000/mm , ľahký stupeň = pokles <500/mm , stredný 200 – 500 a ťaţký stupeň
3
<200/mm ). Tzv. imnoregulačný index CD4/CD8 (klesá < 1,0). V 90 – 100 % prípadov býva < 1,0 –
9
1,5.10 /l), najmä TH/l (< 200/ml), zníţený pomer T4/T8 (v 100 % prípadov <1,0 – 1,5). Pozit. býva in
vitro lymfocytový test. O stave humorálnej imunity nás informujú sérové imunoglobulíny (IgG > 18 g/l
v 50 – 60 % a IgA > 3 – 4 g/l v 50 – 60 % prípadov), cirkulujúce imunokomplexy (prítomné v 70 – 80
%).
Z výsledkov ostatných laborat. vyšetrení sa v dg. AIDS vyuţíva zrýchlenie FW, leukopénia,
trombocytopénia a mierna anémia, zvýšená hodnota C-reaktívneho proteínu v sére (v 70 – 80 %
>20 mg/l), 2-mikroglobulínu (v 100 % > 2,5 mg/l), neopterínu (metódou RIA), 1-tymozínu (zvýšené
hodnoty), lyzozýmu, acidolabilného interferónu (zvýšené hodnoty). S progresiou ochorenia koreluje
počet CRI-receptorov pre C3b zloţku komplementu (napr. na povrchu erytrocytov. Hustota týchto
receptorov je gen. regulovaná (asi 5 % populácie má zníţený počet CRI-receptorov). Pri AIDS a
(ako aj lupus erythematosus) postupne klesá.
Dg. kritériom rozvinutého AIDS u HIV-pozit. pacienta sa zistí > 1 z týchto klinických príznakov: 1.
oportúnne infekcie*; 2. progresívny únavový sy. u dospelých al. neprospievanie u detí; 3. špecifické
neoplastické choroby ako Kaposiho sarkóm, ne-Hodgkinov lymfóm, invazívny cervikálny karcinóm;
4. encefalopatia (demencia) al. progresívna multifokálna leukoencefalopatia; 5. lymfocytová
intersticiálna pneumonitída u detí a novorodencov; 6. zníţenie počtu pomocných CD4+ T-lymfocytov
3
< 200/ mm .
–––––––
* K ,,veľkým“ oportúnnym infekciám patria: 1. protozoárne infekcie (pneumocystová pneumónia
vyvolaná Pneumocystis carinii); 2. hubové infekcie (kandidové infekcie, ako je kandidová
ezofagitída, orálna kandidóza, ďalej kryptokokóza, kt. postihuje pľúca al. sa prejaví ako
meningoencephalitída, toxoplazmový absces mozgu, kryptokoková meningitída, aspergilóza,
3
histoplazmóza); hodnoty CD4+/TH/l pri nich klesajú <200/mm ; 3. vírusové infekcie
(cytomegalovírus, herpes vírus); pri cytomegálovírusovej infekcii (retinitída, kolitída, encefalitída,
3
pneumonitída) klesá počet CD4-TH/l <100/mm ); 4. baktériové infekcie (atypické mykobakteriózy,
tuberkulóza, salmonelová sepsa).
Komplex príbuzný AIDS (AIDS Related Complex, ARC) charakterizuje mierne zvýšená teplota, kt.
trva > 1 mes., úbytok hmotnosti > 10 %, hnačka trvajúca > 1 mes. Nezisťujú sa však infekcie ani
malignity typické pre AIDS.
Diferenciálna diagnostika AIDS – dfdg. problémny sú s odlíšením Nezeloffovej choroby,
diGeorgeho sy., Wiskottovho–Aldrichovho sy., Louisovho–Barrého sy. a i. dysproteinémií. U detí
prichádzajú do úvahy vrodené imunodeficiencie a niekt. vrodené infekcie (cytomegalovírusová
infekcia, toxoplazmóza).
Terapia AIDS – špecifickú th. AIDS t. č nepoznáme. Th. sa preto zameriava na 1. bazálnu
antiretrovírusovú th., 2. včasné zvládnutie ţivot ohrozujúcich oportúnnych infekcií a nádorov.
Infekcia HIV vyvoláva chron. chorobu. V neliečených prípadoch sa v priebehu 10 r. dostavujú ťaţké,
ţivot ohrozujúce komplikácie, kt. zapríčiňujú napriek prechodnému th. úspechu exitus do 2 r. Len ~
2 – 5 % sa stabilizuje replikácia HIV na veľmi nízkej úrovni, pričom sa počet CD4-buniek upravuje
na normu aj > 12 r. U ostatných pacientov sa dá progresívna imunodfeiciencia dlho-dobo udrţovať
len antiretrovírusovou th. (ART).
Naše znalosti dynamiky replikácie, patogenézy infekcie HIV a jej funkčných následkov sa podstatne
rozšírili v 90. r. Infekcia HIV sa pokladá aj v pokojovom štádiu klin. latencie za proliferatívnu. Aby sa
infekcia udrţovala na uzde, musí dosahovať denný obrat CD4-T-Ly ~ 1 miliardu.
Pred r. 1987 vládol v th. AIDS th. nihilizmus. Ţivot pacienta sa dal predĺţiť len th. oportunistických
infekcií. Prvé moţnosti kauzálnej antiretrovírusovej th. poskytovala monoterapia inhibítormi
reverznej transkriptázy (IRT – AZT, DDI a DDC) v r. 1987 – 1990. Začiatočná eufória však trvala len
krátko, pretoţe sa uţ v priebehu niekoľkých týţd. selektovali rezistentné kmene vírusov. Táto th.
umoţnila efektívne predĺţenie ţivota v priemere o 6 mes.
R. 1991 – 1993 sa začala podávať kombinácia IRT a r. 1994 inhibítory proteázy (IP), kt. sa do praxe
zaviedli r. 1996. Táto th. umoţnila prvýkrát zabrániť progresii choroby. Kombinácia IP s 2 IRT
zniţuje virémiu (negat. RNA-test) a upravuje počet CD4-T-Ly. Aj bez profylaxie sa tým podstatne
zniţuje incidencia oportunistických infekcií (kryptosporidióza, Kaposiho sarkóm). Úplné vyničenie
HIV sa však dosiahnuť nedá. Aj po 30-mes. th. sa totiţ dajú ešte dokázať HIV v pokojových CD4-TLy. aj v prípadoch negat. výsledku testu na HIV v krvi.
V súčasnosti sa pouţívajú antiretrovirotiká nukleozidové (NRTI) a nenukleozidové (NNRTI), príp.
nukleotidové (NtRTI) inhibítory reverznej traskriptázy, inhibítory proteinázy a inhibítory fúzie HIV. Th.
je kombinovaná , dlhodobá (trvalá), nemá za následok vyliečenie. Jej ciele sú: 1. predĺţenie ţivota;
2. udrţanie kjvality ţivota asymptomatických pacientov; 3. zlepšenie kvality ţivota symptomatických
pacientov; 4. zabránenie vzniku chorôb asociovaných s HIV; 5. minimalizácia nákladov na th.; 6.
eliminácia nákazlivosti pacientov. Nepriamym cieľom th. je trvalá supresia replikácie HIV, pretoţe tá
je zodpovedná za progresívne zničenie imunitného systému. Stupeň replikácie HIV sa odráţa v
stupni virémie. Čím je zníţenie replôikácie vírusov, tým niţšia je pravdepodobnosť, ţe sa
vyselektujú rezistentné mutanty vírusov.
Na meranie virémie sa pouţívali testy schopné detegovať 400 – 500 kópií RNN HIV/ml plazmy, v
súčasnosti sa pouţívajú citlivejšie testy, zachytávajúce 20 – 50 kópií/ml.
Za ideálnych okolností (neliečené prípady a dobrá spolupráca s pacientom) sa zisťuje pokles kópií
RNA HIV pod 400 – 500 kópií RNA/ml aj po > 2 r. Beţne sa však takýto pokles dosahuje aj pri
kombinovanej th. len asi v polovici prípadov.
Antivírusová th. neznamená absol. ochranu pred infekciou ani v prípade dlhodobého negat. nálezu
HIV v sére. Pokles virémie < 20 kópií/ml je nevyhnutnou, avšak nie dostaučujúcou podmienkou
dlhodobej supresie replikácie HIV. V 30 % prípadov sa virémia v priebehu 1 r. zvýši na 500 kópií/ml.
Príčinou toho je pp. zlá kompliancia a vývoj rezistencie
Indikácie antivírusovej terapie AIDS
Naliehavé indikácie: 1. pacienti s AIDS; 2. pacienti s príznakmi asociovanými s HIV (ARC al.
príznaky B podľa CDC 1993), resp. s imunotrombocytopéniou; 3. pacienti s virémiou > 30 000
kópií/ml plazmy; 4. pacienti s počtom CD4-T-Ly < 350/ml; 5. pacienti s relevantným prírastkom
virémie (napr. > 1 log); 6. pacienti s relevantným prírastkom CD-T-Ly (napr. > 25 %).
Fakultatívne indikácie: 1. pacienti s virémiou 10 000 aţ 30 000 kópií/ml; 2. pacienti s 350 – 500
CD4-T-Ly/ml.
Experimentálne indikácie: 1. pacienti s virémiou < 10 000 kópií/ml; 2. pacienti s CD4-bunkami <
500/ml.; 3. pacienti s akút. sérokonverziou.
Odporúča sa vţdy s th. počkať, kým sa nedostavia príznaky asociované s HIV, neklesne počet CD4buniek < 400/ml al. sa nezvýši virémia > 30 000/ml. Ide o 6 – 8 r., v priebehu kt. má imunitný systém
infekciu HIV pod kontrolou, zabráni sa selekcii rezistentných kmeňov a pacient nie je vystavený
riziku neţiaducich účinkov. liekov. Rozhodne nie je účinná antiretrovírusová monoterapia, kt. sa
odporúčala v minulosti aj u asymptomatických pacientov s počtom CD4-T-Ly < 500/ml.
Antiretrovírusové lieky – antivirotiká majú nielen imunomodulačný, ale aj imunostimulačný účinok
– aktivujú imunokompetentné bunky a zvyšujú replikáciu HIV blokujúc reverznú transkriptázu a
proteinázy. Antibiotiká a chemoterapeutiká pôsobia proti baktériám a parazitom, sú málo toxické,
pretoţe vlastnosti buniek mikróbu a ľudských tkanív sú úplne odlišné. Vírusy však nemajú vlastnú
stenu a nemôţu sa preto samé rozmnoţovať. V napadnutej bunke menia jej gen. vlastnosti na
vlastnú reprodukciu, takţe je ťaţké zasiahnuť proti vírusu, aby sa súčasne nezasiahla hostiteľská
bunka. Preto treba sledovať celý cyklus mnoţenia vírusu a za-siahnuť ho v tých úsekoch, kde je
najmenšie riziko poškodenia hostiteľských buniek.
K dispozícii sú lieky, kt. sa dajú rozdeliť na 3 skupiny: 1. nukleozidové inhibítory reverznej
transkriptázy (NIRT); 2. nenukleozidové inhibítory reverznej transkriptázy (NNIRT); 3. inhibítory
proteázy (IP). Novým terčom antivírusovej th. je integráza. Ich miestom účinku je membrána buniek
hostiteľa, ako aj rôzne štádia replikačného cyklu HIV; →antivirotiká.
Th. HIV-pozit. pacientov sa riadi stupňom imunodeficitu. Podáva sa kombinácia 2 – 4 druhy
®
®
®
antiretrovirotík a inhibítorov proteáz (napr. Retrovir + Crixivan + Epivir ), kt. sa po zistení
rezistencie obmieňajú. Th. je doţivotná.
Preventívne (postexpozične) sa odporúča osobám evidentne poraneným pri ošetrovaní HIV pozit.
pacientov al. pri manipulácii s ich biol. materiálom po lokálnom ošetrení rany čo najskôr profylakticky
®
®
®
podať Epivir v dávke 150 mg kaţdých 12 hod + Crixivan v dávke 800 mg á 8 hod + Retrovir v
dávke 250 mg kaţdých 6 hod p. o. počas 1 mes. Zároveň sa do 24 h odoberie krv na stanovenie
anti-HIV protilátok, čo sa zopakuje o 3, 6 a 12 mes.
V th. AIDS skúšajú rôzne imunomodulátory a imunostimulátory. Nepôsobia priamo na HIV, ale
®
®
ovplyvňujú funkciu imunitného systému – Isoprinozin (Motida Pharmaceutical), Intron (Schering
®
®
Plough), Wellferon (Welcome), interferón  (Roferon A Hoffmann-La Roche), interleukín-2 a i.
Ďalej sem patrí HE-2000, interleukin-2; aldesleukin, tukarezol (589C80) a WF10.
Modulátory metabolizmu – väčšina liekov zasahuje do ţivotného vyklu HIV, a to jeho vstup do
bunky, ovplyvňujú aktivitu špecifických enzýmov HIV ( reverznú transkriptázu, integrázu a proteázu),
príp. časti buniek hostiteľa , v kt. sa usídľuje HIV. HIV netvoria energiu ani vlastné stavebné zloţky;
nemajú vlastný metabolizmus. Vírus sa zasahuje nepriamo tým, ţe sa zabráni utilizácii produktov
metabolizmu buniek hostiteľa – jeho vyhladovaním. K modulátorom metabolizmu patrí hydroxyurea
®
(Hydrea ), kt. je v III. štádiu klin. skúšania. Hydroxyurea inhibuje tvorbu nukleozidov, kt. sú
stavebnými súčasťami DNA, takţe vírus nie je schopný tvoriť vlastnú DNA. V th. sa obyčajne
kombinuje s nukleozidovými inhibítormi reverznej transkriptázy – falošnými nukleozidmi (NIRT).
Kombinácia hydroxyurey, kt. zniţuje zásoby normálnych nukleozidov v bunkách s NIRT, kt. sú
falošnými nukleozidmi, má za následok, ţe vírus nie je schopný produkovať funkčnú DNA. Podobne
®
pôsobí mykofenolát mofetil (Cellcept ), kt. zvyšuje účinok NIRT. K neţiaducim účinkom modulátorov
metabolizmu patrí deprivácia nielen vírusovej DNA, ale aj DNA v bunkách hostiteľa. Hydroxyurea
môţe vyvolať cytopéniu a pankreatitídu.
®
V štádiu klin. štúdia sú aj iné modulátory metabolizmu, napr. HE2000 a VX497 (Flavopiridol ).
Inhibítory proteázy (IP) – inhibujú proteázu HIV, kt. úlohou je štiepenie polyproteínov vzni-kajúcich
počas replikácie transkripciou vírusového genómu na funkčné koncové produkty. Tento proces
prebieha pp. počas odbaľovania vírusu al. tesne po ňom. Inhibujú teda proces dozrievania vírusu aj
v uţ infikovaných bunkách. Pôsobením sa môţu exprimovať len nezrelé, neinfekčné vírusové obaly.
Vývoj IP sa uberá troma smermi: hľadanie menších foriem liečiv na pouţitie p. o. raz/d, vývoj PI
účinných proti rezistentým kmeňom HIV a minimalizácia neţiaducich účinkov. Ritonavir v kombinácii
®
®
inými IP (napr. lopinavirom je prípravok Kaletra , starší názov ABT-378 ) má booster-efekt; podáva
sa 2-krát 3 tbl./d. Amprenavir, indinavir a saquinavir moţno podávať v menších dávkach a dlhších
intervaloch, napr. 2-krát 4 tbl. V kombinácii s inými IP sa podáva aj BMS 232632 (atazanavir, CGP73547) a L-756,424. Amprenavir i Kaletra pôsobia aj na niekt. rezistentné kmene. Novší GW433908 sa v tele metabolizuje na amprenavir a lepšie sa znáša. Tipranavir je experimentálny IP
účinný aj proti rezistentným kmeňom. Zle sa však resorbuje a vykazuje interakcie s inými liekmi proti
HIV. Vo vývoji je CGP61755 a AG1776 (KNI-764, JE-2147).
®
K ďalším IP patria: BEA, DPC 681, DPC 684, GW-433908 (VX-175), KNI-272 (Kynostatin ), LB71350,LB-71148, M-163, mozenavir (DMP-450), PD-178390, TMC126, tipranavir (PNU-140690, U140690) a XR835.IP nepriaznivo pôsobia na metabolizmus cholesterolu a lipidov a zvyšujú
kardiovaskulárne riziko.
Podstatne účinnejšia ako monoterapia je kombinácia, napr. IP, 3TC a ďalšieho NIRT, ako je AZT a
d4T, ako aj kombinácia ritonaviru (600 mg 2-krát/d) a saquinaviru (400 mg 2-krát/d) a kombinácia
saquinaviru a indinaviru.
Odhaduje sa ţe th. jedného pacienta s AIDS stojí asi 1,2 milióna Sk ročne.
Neţiaduce účinky antiretrovírusových liekov – niekt. neţiaduce účinky sú špecifické (napr.
exantém pre NNIRT, iné sú častejšie pri IP). Najvýznamnejším z neţiaducich účinkov je sy.
lipodystrofie (→syndrómy), koronárna choroba a distálna symetrická periférna polyneuropatia.
Alternatívou antiretrovírusovej th. AIDS, kt. je v 10 – 20 % prípadov neúčinná, je génová th. Lyonskí
autori aplikovali myšiam dva ľudské gény kódujúce dva proteíny zabraňujúce vírusu penetrovaťdo
terčových buniek, lymfocytov, a to rozp. formu proteínovej molekuly CD4 (na povrchu lymfocytov sa
tento proteín nachádza v nerozp. forme) a protilátku namierenú proti proteínu obalu vírusu gp41.
Jeden týţd. po prenose génov sa inj. vírus HIV myšiam. Vírusy, kt. unikli rozp. CD4 zachytili
protilátky zameraná proti proteínu gp41. Myšlienka inj. rozp. receptory CD4 na neutralizáciu vírusu
nie je nová. Doterajšie snahy však stroskotali, pretoţe CD4 nie je vtele nepretrţite prítomný. Tri
týţd. po génovej th. HIV z krvi vymizol. Nie je však známe, či nepretrvávajú v mozgu a mieche.
Problém je vhodný prenášač (inaktivované adenovírusy, koţné bunky implantované do peritonea.
Transdukcia hemopoetických kmeňových buniek pomocou lentivírusových vektorov. Cieľom je
presnos antivírusových génov do prekurzorov CD4 lymfocytov, kt. sa tak stanú rezistentné voči HIV.
Očkovanie proti AIDS – nie je pp., ţe sa v dohľadnom čase objaví liek, schopný ruzrušiť al.
odstrániť všetky stopy HIV, ak sa raz retrovírus inkorporoval do nukleových kys. buniek hostiteľa.
Vývoj očkovacej látky komplikuje veľká schopnosť mutácií HIV a moţnosť prenosu HIV nielen
voľnými vírusmi, ale aj bunkami infikovanými vírusmi. Vakcína proti AIDS by sa však mohla uplatniť
jednak v prevencii vzniku nákazy a ochorenia (pred expozíciou a po nej) a jednak pri stimulácii
imunitných mechanizmov. Nijaká vakcína však neposkytne 100 % ochranu, najmä pri masívnej
infekcii vniknutej viacerými cestami. Na zhodnotenie účinnosti vakcíny, najmä pri miernych, a preto
nedetegovateľných infekciách budú navyše potrebné dlhodobé skúsenosti. Hromadné očkovanie sa
musí uskutočniť pred dosiahnutím veku pohlavnej aktivity, resp. pred abúzom drog, ani tak sa však
nezníţi význam individuálnej prevencie. Očakáva sa, ţe vakcína môţe účinne potláčať HIV len u
nakazených jedincov, u kt. ešte vírus neporušil imunitnú reaktivitu hostiteľa. Ďalším problémom je
skutočnosť, ţe HIV mení svoje antigénne vlastnosti. Sú známe prípady, keď sa od jedného pacienta
po sebe izolovali štyri vírusy s rozdielnymi biol. vlastnosťami a nie je pritom známe, či pritom nejde o
rezistenciu na protivírusové lieky.
Profylaxia AIDS – dispozícia k infekciám si vyţaduje doţivotnú profylaxiu, a to najmä u pacientov,
1. pri th. AZT (zidovudín), 2. po pneumocystovej pneumónii; 3. po ťaţšej infekcii herpes simplex; 4.
kde sa demencia zlepšuje po th.; 5. po progresívnej cytomegalovírusovej retinitíde; 6. po invazívnej
kandidóze (napr. ezofágu); 7. pri iných infekciách, najmä prenosné na iné imunodeficientné osoby;
8. po toxoplazmóze CNS. Pri refraktérnosti voči th., a neţiaducich toxických účinkoch, ťaţkej
demencii a u pacientov v agónii sa od tejto profylaxie upúšťa. Najdôleţitejším preventívnym
opatrením je zabránenie vniknutiu nákazy stykom s krvou a krvnými derivátmi, spermou a i. telovými
tekutinami. Nákaze pri pohlavnom styku moţno do značnej miery predísť tým, ţe sa zabráni výmene
tel. tekutín a pouţívaním prezervatívov. Pri náhodnej inokulácii materiálu obsahujúceho HIV (napr.
kontaminovanými ihlami ap.) treba ranu okamţite umyť vodou a dezinfikovať ju.
Prevencia proti AIDS u nás sa vykonáva v súlade s plnením Národného programu prevencie nákazy
HIV/AIDS na roky 2004 – 2007, kt. koordinátorom je hlavný hygienik SR.
AIF – angl. skr. apoptosis inducing factor proteín uvoľňovaný z mitochondrií pri zmenách ich
permeability v priebehu apoptózy.
®
Aiglonyl (Fumouze) –antidepresívum, antipsychoticum, digestívum; →sulpirid.
AIH – 1. skr. angl. American Institute of Homeopathy Americký ústav homeopatie; 2. skr. angl. artificial
insemination homologic homologická inseminácia; 3. skr. autoimunitná hepatitída; 4. skr. angl.
artificial insemination by husband umelé oplodnenie (inseminácia) spermiou manţela, vykonáva sa
v prípade, ţe manţel produkuje spermie, ale z rôznych dôvodov nie je moţný ich prienik do
pohlavného ústroja ţeny (hypospádia, poruchy ejakulácie a i.).
AIHA – 1. skr. angl. American Industrial Hygiene Association Americká spoločnosť priemyselnej
hygieny; 2. skr. autoimunitná hemolytická anémia.
aichmofóbia – psychol. →aichmophobia.
aichmophobia, ae, f. – [g. aichmé hrot, ostrie, + g. fobos strach] aichmofóbia, strach z ostrých,
špicatých predmetov.
AILD – skr. angl. angioimmunoblastic lymphadenpathy with dysproteinemia angioimunoblastická
lymfadenopatia s .dysproteinémiou.
ailurophobia, ae, f. – [g. ailuros mačka + g. fobos strach] ailurofóbia, chorobný strach z mačiek.
AIM – 1. skr. akútny infarkt myokardu; 2. psychol. anticipačne-invigoračný mechanizmus; →invigorácia,
arousal.
Aimalinum – ČSL 4, (17R)-Ajmalan-diol, ajmalín, rauwolfín; C20H26N2O2, Mr 326,42, alkaloid z
koreňa →rauvolfie hadovitej (Rauwolfia serpentina L.).
Antiarytmikum a antihypertenzívum. Alkaloid, kt. môţe byť
bezvodý al. monohydrát, príp. monoetanolát. Je to biely aţ naţltlý
kryštalický al. mikrokryštalický prášok, bez zápachu, prakticky
nerozp. vo vode, ľahko rozp. v 95 % liehu a v chloroforme.
Rozpúšťa sa v kys. octovej.
Aimalinum
Dôkaz
a) Ku kryštáliku sa pridá niekoľko kv. konc. kys. dusičnej; vznikne červené sfarbenie.
b) Ku kryštáliku látky v skúmavke sa pridajú 3,0 ml xanthydrolového skúmadla a 0,5 g/l a zmes sa
zahreje vo vodnom kúpeli; vznikne zelené sfarbenie, kt. postupne prechádza do modrého.
c) Na tenkú vrstvu silikagélu so sádrou sa nanesie na štart:
5 ml stanovovanej látky v metanole (10 mg/l).
Vyvíja sa zmesou chloroform–dietylamín (9 + 1 obj.). Po vybratí z komory a vyprchaní rozpúšťadiel
sa vrstva rovnomerne postrieka rozt. xanthydrolu v zmesi 20,0 ml konc. kys. octovej, 4,0 ml dymovej
kys. chlorovodíkovej a 2,0 ml konc. kys. fosforečnej a vloţí sa na 5 min do sušiarne vyhriatej na 120
°C. Na chromatograme je v polohe zodpovedajúcej RF 0,37 – 0,47 viditeľná modrá škvrna.
Chromatogram sa pouţije aj na detekciu iných alkaloidov.
Stanovenie obsahu
Asi 0,0500 g sa v odmernej banke na 100 ml rozpustí v 25,0 ml konc. kys. octovej a doplní sa vodou
po značku. 5,00 ml tohto rozt. sa v odmernej banke na 100 ml doplní vodou po značku a zmeria sa
absorbancia výsledného rozt. v maxime 245 nm v 10 mm vrstve proti kontrolnému rozt. (= 2,50 ml
konc. kys. octovej a voda do 200 ml).
Dávkovanie – th. dávka jednotlivá per os 0,05 – 0,1 g; i. m. a i. v. 0,05 g; denná per os 0,15 – 0,4
g/d, i. m. a i. v. 0,05 – 0,15 g/d; dms per os 0,15 g, i. m. a i. v. 0,1 g; dmd per os 0,5 g/d, i. m. a i. v.
0,2 g/d.
®
®
®
®
Prípravky – Cardiorythymine , Gilurytmal , Ritmos , Tachmalin ; kombináckia s antazolínom,
®
sparteínom a fenobarbitalom Pulsnorma .
®
Aimax (Ayerot) –aktivátor adenohypofýzy; →metalibur.
AIMS – psychol. Abnormal Involuntary Movement Scale, stupnica zachycujúca dyskinézy po
psychofarmakách.
ainhum syndróm – choroba černochov v Afrijke a latinskej Amerike charakterizovaná nbezbolestným
kruhovitým zaškrcovaním a odpadávaním prstov rúk a nôh. Najčastejšie býva postihnutý malíček.
Príčinu choroby nepoznáme; →syndrómy.
AIO – skr. angl. all-in-one.
AIP – skr. akútna intermitentná porfýria; 2. akútna intersticiálna pneumónia, forma KFA s akútnym
začiatkom a progresiou do syndrómu dychovej tiesne (ARDS) a vysokou mortalitou, zodpovedá
Hammanovmu-Richovmu sy.
–
AIR
skr.
pre
1-(5-O-fosfono--D-ribofuranozyl)-1H-imidazol-5-amín; 5-aminoimidazolribotid;
aminoimidazolribonukleotid, C8H14N3O7P, Mr 295,19. Intermediárny
produkt metabolizmu →purínov.
AIR
®
Airbrasive – prístroj na preparáciu dutiny v zube al. odstraňovanie zubného kameňa pomocou
karbidu kremíka al. oxidu hlinitého stlačeným vzduchom; prášok pouţívaný v tomto prístroji.
®
Airbron (BDH) – mukolytikum, prostriedok pouţívaný pri poraneniach rohovky, antidótum pri
otravách acetaminofénom; →acetylcysteín.
air-trapping – angl. termín označujúci stav, pri kt. sa pri výdychu zadrţí (uväzní) časť vzduchu
v alveoloch. Vzniká pri obštrukčných chorobách pľúc (napr. astme). Počas výdycu, kt. kvôli
obštrukcii v dolných dýchacích cestách musí byť usilovný, nastáva zvýšenie vnútrohrudného tlaku
a tým uzavretie (stlačenie) bronchiolov ešte pred vydýchnutím celého nadýchnutého objemu
vzduchu.
®
Airol crm., lot. der. (Pierre Fabre Médivament) – Tretinoinum 0,5 mg v 1 g krému al. 1 ml rozt.
Dermatologikum, kt. sa pouţíva v th. acne vulgaris, najmä s prevahou komedónov a mikrocýst;
→tretinoín.
®
Airomir sus. inh. (3M Medica) – Salbutamoli sulfas 0,12 mg na 1 vstreknutie/30 mg inh. suspenzie;
selektívny agnista 2-adrenergických receptorov, antiastmatikum, bronchodilatátor. Pouţíva sa pri
chron. obštrukčnej chorobe dýchacích ciest (asthma bronchiale, bronchitída, emfyzém pľúc), na
prevenciu dýchavice pri astme, kt. môţe vyvolať exogénne alergény al. námaha; →salbutamol.
®
Airum (Promeco) – bronchodilatans, tokolytikum; →fenoterol.
AIS – skr. adenocarcinoma in situ.
AIT psychol. Analytischer Intelligenztest, analytický test inteligencie, 6 nonverbálnych testov pre
poradenstvo v škole a zamestnaní vo veku 10 – 11 a 15 – 16 rokov.
AITD – angl. skr. autoimmune thyroid disease autoimunitná tereoiditída (tyreopatia).
Aitken, William sir – (1825–1892) angl. chirurg a prosektor. Pôsobil na univerzite v Glasgowe, na
vojenskej akadémii v Netley a v britskej vojenskej lekárskej škole v Indii; zúčastnil sa na krymskej
vojne (1855). Je autorom viacerých diel (On the pathology of the diseases of the army in the east,
1856; Handbook of the science and practice of medicine, 1858; On the growth of the recruit and
younger soldier, 1862; Outlines of the science and practice of medicine, 1874; The doctrine of
evolution in its application to pathology, 1885 a i.). Utvoril klasifikáciu detských zlomenín s
epifyzeolýzou.
Obr. Aitkenove formy fraktúr: klasifikácia fraktúr blízko
kĺbov. Pri type 0 (jednoduchá →epifyzeolýza) stačí
repozícia podobne, ako pri type I (epifyzeolýza s fraktúrou,
kt. ešte nepostihuje stratum germinativum epifýzovej
štrbiny), pri type II – III je uţ väčšinou nutný chir. zákrok. Pri
type IV (kompresívne fraktúry) navyše často ortopedické
korektúry (osteotómia, epifýzové svorky).
AIUM – skr. angl. American Institute of Ultrasound in Medicine Americký ústav pre ultra-zvuk v med.
AIX – skr. angl. operačný systém fy IBM zaloţený na UNIXe.
AJ – skr. angl. ankle jerk reflex Achillovej šľachy.
ajacín –4-[[[2-acetylamino)benzoyl]oxy]metyl]-20-etyl-1; 6,14,16-tetrametoxyakonitan-7,8-diol; ester
kys. N-acetylantranilovej a lykoktonínu, C34H48N2O9, Mr 628,74. Nachádza sa v semenách stračej
nôţky (Delphinium ajacis L., Ranunculaceae).
ajakonín – C22H33NO3, Mr 359,49, látka nachádzajúca sa v stračej nôţke (Delphinium ajacis L.,
Ranunculaceae).
Ajakonín
®
Ajan (Kettelhack) sladidlo; →5-nitro-O-fenetidín.
®
Ajatin sol. der., tct. (Profarma-Produkt) – Benzododecinii bromidum (benzododecinium bromatum)
10 g v 100 ml vodného rozt., resp. 4,7 g v 50 ml tct, resp. 94,5 g v 1000 ml tct. Antiseptikum a
dezinficiens zo skupiny kvartérnych amóniových solí s fenolovým koeficientom 20 – 30;
→benzododecíniumbromid.
Ajellomyces – rod pravých húb čeľade Gymnoascaceae, radu Eurotiales.
Ajellomyces capsulatum – pravá forma huby Histoplasma capsulatum (→mykózy).
Ajellomyces dermatitidis – pravá forma huby Blastomyces dermatitidis (→blastomykózy).
®
Ajicef (Ajinomoto) – injekčné cefalosporínové antibiotikum tretej generácie; →cefpimizol.
ajmalín →Aimalinum.
ajoén –2-propenyl 3-(2-propenylsulfinyl)-1-propenyldisulfid; 4,5,9-tritiadodeka-1,6,11-trién 9-oxid,
C9H14OS3, Mr 234,39. Antitrombotická látka, nachádza sa v cesnaku (Allium sativutm L., Liliaceae).
Vzniká z alicínu. (Z)-izomér je účinnejší.
(Z)-ajoén (hore) a €-ajoén (dole)
ajowanový olej – ptychotisový olej, kt. sa získava zo semien Carum copticum (DC.) Benth. & Hook
(Ptychotis ajowan DC., Umbelliferae). Pozostáva z tymolu, -pinénu, p-cyménu, dipenténu, terpinénu; štandardizovaný olej obsahuje kys. petrselénovú, olejovú, linolénovú, ţivicové kys. a kys.
palmitovú. Je toxický pre daţďovky, kým alkoholický extrakt pre stafylokoky a E. coli. Zriedené
extrakty sa pouţívajú ako expektorans.
ajugaríny – diterpény izolované z listov Ajuga remota (Labiatae). Známych je päť ajugarínov I – V,
niekt. z nich majú insekticídny účinok.
Ajugaríny I
ajurveda – ayurveda [ind. aju ţivot + ved vedomosť] staroindická med. spájajúca náboţenstvo,
filozofiu, antropológiu a empirickú th. do jednotného učenia o ţivote, kt. sa vyučuje na indických
univerzitách. Čerpá zo sanskrtových spisov véd (okolo r. 1500 aţ 500 pr. n. l.).
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––akacetín – 5,7-dihydroxy-3-(4-metoxyfenyl)-4-H-1-benzopyrán-4-ón, C16H12O5, Mr 284,26. Aglykón
linarínu a akaciínu.
Akacetín
akácia senegalská →Acacia senegal.
akaciín – 7-ramnoglukozid, C28H16O7, izolovaný z rastliny Robinia pseudoacacia L. (Leguminosae).
akadezín –
akairia – psychol. iterácia otázky, napriek správnej odpovedi.
akalceróza →acalcerosis.
akalkúlia – strata schopnosti vykonávať jednoduché výpočtové úkony, často kombinovaná s ďalšími
poruchami (napr. →alexiou); Vzniká pri poruche v temennom laloku. Por. dyskalkúlia; →acalculia;
→Gerstmannov sy., →afázia.
akalorický – bez obsahu energie („kalórií“). Pouţíva sa napr. pre zloţky potravy, kt. neobsahujú
energiu.
akamprozát – Acamprosatum, liek pouţívaný na udrţiavanie absencie u pacientov závislých od
®
alkoholu (Campral ).
akampsia →acapmsia.
akant- – prvá časť zloţených slov z g. akantos tŕň, osteň.
akantaméba – organizmu, kt. patrí k amébam (Acantamoeba). Vyvoláva chorobu rohovky u ľudí
pouţívajúcich kontaktné šošovky a granulomatóznu encefalitídu u chronicky chorých pacientov.
akantamebóza →acanthamoebiasis.
akantézia – [akant- + g. aisthésis vnímanie] druh parestézie, keď má pacient pocit pichania
špendlíkom.
akantocytóza – [akanto- + g. kytos bunka] dystrophia papillaris et pigmentosa, zriedkavá dysplázia
koţe s hyperkeratózou aţ papilomatóznymi a bradavčitými výrastkami a sivohnedou aţ
hnedočervenou pigmentáciou. Postihuje najmä axilárnu oblasť, pod prsníkmi, v slabinách a
genitoanálnej krajine, ale aj na krku, v pupku, podkolenovej a laketnej jamke, na chrbte rúk a nôh a
inde; hyperkeratúza (bez pigmentácie) niekedy postihuje aj sliznice GIT.
Rozlišujú sa tieto formy: 1. Zriedkavá benígna forma (dominantne dedičná). 2. Zriedkavý sy.
s extrémnou rezistenciou proti inzulínu. Delí sa na typA a B. Typ A sa vyskytuje u mladších ţien
s androgenizáciou (hirsutizmus, amenorea, polycystické ováriá). Typ B postihuje väčšinou staršie
ţeny, pri kt. ide o poruchu imunity, o čom svedčí prítomnosť anti-DNA protilátok a cirkulujúcich
imunokomplexov, kt. sa viaţu na inzulínové receptory a zniţujú ich afinitu k inzulínu. 3. Tzv.
pseudoacanthosis nigricans pri obezite, akromealii a gigantizme na podklade potenia, trenia a
macerácie koţe. 4. A. n. ako súčasť rôznych sy. →Bloomov sy., →Crouzonov sy., →Seipov sy.,
→Rudov sy., pri degeneratívnych zmenách pyramidových dráh a pri hluchote. 5. Malígna a. n. sa
vyskytuje pri malígnych nádoroch (adenokarcinóm ţalúdka a i.). A. sa vyskytuje aj pri
→abetalipoprotenémii, pečeňovej cirhóze, hemolytických anémiách a niekedy aj po podaní
heparínu.
akantocheilonemóza – [acanthocheilonemosis] filarióza rozšírená v trópoch a subtrópoch. Pôvodcom
sú dva druhy vlasovcov, Acanthocheilonema (Dipetalonema) perstans a A. strep-tocerca. A.
perstans sa vyskytuje v trópoch Afriky a Ameriky. Dospelé červy ţijú vo väzive telových dutín;
samičky dosahujú dĺţky 80 mm, samci 45 mm. Prenášačom je pakomár Culi-coides austeni a
C.grahami, snáď aj blcha piesočná (Tunga penetrans).
Klin. málo významné ochorenie sa niekedy kombinuje s nákazou W. bancrofti (v Afrike) a nákazou
Mansonella Ozzardi (v tropickej Amerike). Môţe vyvolávať alergické reakcie. A. streptocerca sa
vyskytuje v západnej a strednej Afrike (aţ 100 % zamorenosť obyvateľstva). Prírodným rezervoárom
sú niekt. primáti (Pan satyrus, Pan panicus), vektorom pakomár Culicoides grahami. Mikrofilárie
moţno dokázať vo vzorkách excidovanej koţe. Nákaza prebieha väčinou asymptomaticky.
akantokeratóm →acanthokeratoma.
akantolýza – [akantho + g. lysis] rozrušenie epidermálnych medzibunkových spojov v stratum
spinosum v nátere pripravenom z bázy búl a ofarbernom Giemsovým farbivom (Tzanckov test, pozit.
napr. pri pemfigu). Podstatou je autoimunitné poškodenie oblasti medzbunkových spojov
(dezmozómov).
akantóm – [akant- + -oma bujnenie] spinocelulárny karcinóm; →acanthoma.
akantopelvis →acanthopelvis.
akantopódia – pseudopódie ostnatého tvaru typické pre akantaméby; →acantopodia.
akantopodotvaré – rad voľne ţijúcich améb z triedy lobopodiovcov (Lobosea); →Acanthopodida.
akantóza – rozšírenie pokoţky v dôsledku zhrubnutia jednej z jej vrstiev (stratum spinosum);
→acanthosis, syn. epithelioma spinocellulare.
akanturéza – [acant- + g. úron moč] →acanthuresis.
AKAP9 – proteín 9, kt. ukotvuje A-kinázu (A-Kinase anchor protein 9, yotiao), je klastrova-ný na
nervosvalovej junkcii. Viaţe sa na regulačnú podjednotku cAMP-dependentnej proteín-kinázy typu II
(PKA) a proteínfosfatázu typu 1 (PP1); v mozgu interaguje s receptormi N-metyl-D-aspartátu
(NMDA); →sval.
akapnia – chýbanie oxidu uhličitého v krvi, nepresné označenie pre →hypokapniu; →acapnia.
akarbia →acarbia.
akarbóza – O-4,6-dideoxy-4-[[[[1S-(1,4,5,6)]-4,5,6-trihydroxy-3-(hydroxymetyl)-2-cyklohexen-1yl]-amino]--D-glukopyranozyl-(1→4)-D-glukopyranozyl(1→4)-D-glukóza; C25H43NO18, Mr 645,63;
pseudotetrasacharid obsahujúci nenasýtený cyklitol; inhibítor črevných -glukozidáz (enzýmov
uvoľňujúcich glukózu z disacharidov a polysacharidov), kt. zniţuje resorpciu sacharidov v GIT;
perorálne antidiabetikum. Uvoľnenie glukózy v čreve, jej vstrebanie i postúprandiálny vzostup jej
koncentrácie sa spomalí. Príp.
hypoglykémiu
vzniknutú
pri
kombinácii s inými látkami (a.
sama ju nevyvolá) nemoţno
perorálône liečiť beţným cukrom
(sacharózou), ale len čistou
®
glukózou
(Bay-g-5421 ,
®
Glucobay ).
Akarbóza
akardia – [l. alfa priv. + g. kardia srdce] chýbanie srdca, vrodená chyba nezlučiteľná so ţivotom;
acardia.
akaricídy →agrochemikálie.
akarofóbia – chorobný strach z roztočov, resp. ochorenia roztočmi; →acarophobia.
akarológia – náuka o roztočoch. Lekárska akarológia je súčasťou lekárskej entomológie al.
lekárskej →arachnoentomológie, vedného odboru parazitológie, kt. sa zaoberá parazitickými
článkonoţcami a článkonoţcami ako prenášačmi rôyznych závaţných ochorení.
akaryocyt – [acaryocytus] nejadrová bunka, napr. erytrocyt.
akaryomastigont – [acaryomastigont] stav charakteristický pre niekt. bičíkovce, pri kt. mastigontový
systém (bičíky) nie spojený s jadrom.
akaryonta – starý názov prokaryotických organizmov, pôvodne pokladných za bezjadrové. Patria sem
baktérie a sinice. Ich jadro nie je oddelené membránou od cytoplazmy.
akatafázia – [acataphasis] porucha reči, keď pacient buď nenachádza vhodný výraz pre svoje
myšlienky a pouţíva podobne znejúci výraz (paralogické vytesňovanie), al. keď reč prejde na iný
mser (paralogické sklznutie); por. →agramatizmus.
akatagrafia →agrafia.
akatalazémia – [acatalas(aem)ia] akatalázia, syn. anenzymia catalasea, morbus Takahara.
Autozomóvo recesívne (niekedy pp. aj dominantne) al. úplne dominantne dedičné metabolické
choroby peroxizómov podmienené deficitom enzýmu katalázy (EC 1.1.11.6) a lyzylprotokolagénhydrolázy. Je pp. následkom rôznych alelických mutácií. Gén katalázy sa nachádza na
chromozóme 11p13. Jeho dĺţka je 34 kb a má 12 intrónov a 13 exónov. Gén kóduje proteín, kt.
pozostáva z 526 aminokyselín, ale erytrocytová kataláza sa skladá z 517 aminokyselín, čo svedčí o
jej istej posttranslačnej úprave.Prvéprípady opísané v Japonsku a vo Švajčiarsku. Incidencia je ~ 1 :
250 000.
3+
Kataláza je tetramér, kt. obsahuje hémové ţelezo (Fe ) reagujúce s hydrogénperoxidom. Jej
hlavnou funkciou je konverzia hydorgénoperoxidu na vodu a kyslík. Kataláza je časťou klastra
antioxidačných enzýmov (superoxiddismutáza, peroxidázy), kt. pôsobia spoločne ako ochrana
buniek proti aktivovaným druhom kyslíka (produkovaným neutrofilmi). Chránia aj hemoglobín proti
oxidácii hydrogénperoxidom a peroxidom sprostredkovaným poškodením DNA. Za normálnych
okolností štiepi peroxid vodíka produkovaný v ústnej dutine viridujúcimi streptokokmi. Choroba má 2
varianty:
• Japonský variant (Takaharova choroba) podmienený mutáciou regulačnej časti génu; deficit
katalázy vzniká následkom syntézy enzému s nízkou špecifickosťou al. syntézy menšieho mnoţstva
enzýmu. BV polovici prípadov sa prejavuje ulceráciami al. gangrénami v ústnej dutine, vyvolanými
streptokokmi a pneumokokmi, kt. sa môţu začínať ako malé lézie na okraji ďasien al. na mandliach
a môţu vyústiť do fulminantného zápalového procesu s roz-siahlou deštrukciou tkanív (gumy). Inak
ide o relat. benígnu chorobu, kt. nemusí mať iné manifestácie.
• Švajčiarsky variant je vyvolaný mutáciou štruktúrnej časti génu; deficit katalázy vzniká následkom produkcie nestabilnej formy enzýmu. Býva asymptomatic ký. Deficit katalázy predisponuje
pacientov k infekciám vyvolaným baktériami produkujúcimi peroxid, ako sú streptokoky a
pneumokoky; erytrocytová katalýáza tu nie je schopná chrániť heterológne tkanivá pred poškodením
exogénnym peroxidom vodíka. Hromadenie hydrogénperoxidu v mieste infekcie môţe zapríčiniť
dysfunkciu neutrofilov. Heterozygoti sa manifestujú hypokatalazémiou a ne-bývajú chorí.
Pacienti trpia od detstva recidivujúcimi infekciami dutiny ústnej, spočiatku alveolárnou pyoreou,
neskôr s gangrenóznym charakterom a putridným rozpadom periodoncia následkom poruchy
štiepenia peroxidu vodíka utvoreného
s gangrenóznymi procesmi v tonzilách.
viridujúcimi
streptokokmi
v
ústnej
dutine,
príp.
Dg. test spočíva v redukcii erytrocytovej katalázy sérom, čo sa prerjaví vznikom hnedého sfarbenia,
pričom sa netvoria bublinky. kyslíka. Po aplikácii H2O2 na slizničné membrány vznikajú u
postihnutých viditeľné bublinky O2. Po pridaní H2O2 ku krvi sa táto nespení a nastáva jej sfarbenie
do čiernohneda. Po pridaní hemolyzátu erytrocytov ku KMnO 4 nastáva jeho odfarbenie. A. moţno
dg. aj prenatálne.
Th. je podporná, kauzálna th. nepoznáme. Radikálne treba liečiť streptokokové a pneumokokové
infekcie, ţiaduca je zvýšená starostlivosť o chrup a príp. chir. afekcie. Odporúča sa odstrániť chrup.
akatalázia →acatalasia.
akatalepsia →acatalepsia.
akataméza →acathamesis.
akatafáza →acataphasis.
akatastáza →acatastasis.
akatexia →actahexia.
akatízia →acathisis.
akcelerácia – [acceleratio] →zrýchlenie.
Sekulárna akcelerácia – zrýchlené dospievanie, jklesajúci vek začiatku puberty )vývojopvá a.)
i dosahovanie väčšej koncovej výšky tela v posledných dvoch storočiach v úpriemyselne vyspelých
okrajionách (sekulárna a.). Zistilo sa, ţe vek puberty nastupuje skôr ako pred 100 – 150 r. Napr.
priemerný nástup puberty u detí v USA, Číne, Švédsku a i. bol o 1 – 2 r. skorší ako
v predchádzajúcich rokoch. Vysvetľuje sa to faktorom výţivy, dedičnej predispozícii a účinku
environmentálnych chemikálií, rasovými a etnickými vplyvmi. Príčinu a. vidia niekt. autori
v civilizačnom strese (tlak kolektívu, konkurenčné prostredie od raného detstva, erotické podnety,
hluk a i.), umelom predlţení svetlej fázy dňa, zmene stravovacích návykov (zvýšený energetický a
proteínový prívod) a i. Zvýšenie sa odhaduje na 5 –10 cm v priebehu 20. stor. Urýchlenie puberty
u imigrantov do USA sa pripisovalo zlepšeniu výţivy a celkového blahobytu. Afroamerické dievčatá
v USA napr. dosahujú telarche o 1 – 2 r. skôr ako hispánske biele deti. Podobné trendy sa zistili
u chlapcov. Vznikom rakoviny prsníka a obezity. Včasný nástup puberty súvisí s účinkami
organochlórovaných chemikálií (napr. polybrómovaných bienylov, PBB, kt. absorbujú teplo
s vysokým účinkom na hasenie ohňa a pouţívaným ako hasice prostriedky). Zistil sa včasný vývoj
telarche u dievčat s vysokými hodnotami ftalátov, kt. sa pouţívajú pri výrobe plastov (tzv.
endokrinné disruptory). Vplyv na vývoj gonád a pohlavných znakov majú aj polychlórované bifenyly
(PCB). Významnú úlohu na postnatálny vývoj gonád majú vplyvy pôsobiace prenatálne a na včasné
postnatálné obdobie vrátane dojčenia (oranochloráty, olovo, polutanty s estrogénovou aktivitou
počas gestácie, ako je bisfenol A. oktylfenol, ako aj fytoestrogénnov /genisteín) a i.
Akcelerácia mesačného pohybu – Halley r. 1693 prvý vypočítal, ţe pohyb mesiaca okolo Zeme
sa uskutočňuje s malým zrýchlením, t. j. ţe rotácia Zeme sa stále spomaľuje.
akcelerátor – [accelarator] 1. látka, kt. urýchľuje che. reakciu; 2. zariadenie, kt. udeľuje veľkú rýchlosť
častiaiam s elekt. nábojom.
akcelerátorglobulín – [acceleratorglobulinum] proakcelerín, činiteľ zráţavosti krvi, urýchľuje premenu
protrombínu na trombín.
akcelerín – [accelerinum] aktívna forma koagulačného faktora V (→proakcelerínu).
akcelerometer – [accelerometrum] prístroj na meranie zrýchlenia, na detekciu a meranie vibrácií.
akcent →accentus.
akcentácia – [accentatio] zvýraznenie, zdôraznenie. A. príznakov choroby vplyvom ďalších okolností
(starnutím, inou chorobu ap.).
akceptor – [acceptor] príjemca; op. donor.
akcesórny – [accessorius] prídavný, vedľajší. Pouţíva sa pre útvary, kt. sa tele beţne nevyskytujú.
Napr. a. zväzok v myokarde (Jamesov zväzok, Kentov zväzok); →nervus accessorius.
Akcesórne Krauseho ţľazy – rozvetvené tubulárne ţliazky, kt. spolu s orbitálnou a akcesórnymi
palpebrálnymi ţľazami tvoria slzný systém. Sú uloţené pohromade v malých skupinkách v spojovke
mihalníc sčasti na konvexnom okraji tarzu pri Meibomových ţľazách a medzi nimi, sčasti vo fornixe.
Ich počet kolíše medzi 8 – 10; viac ich býva v hornej mihalnici; →slzy.
Akcesórny prsník – mamma accessoria, syn. polymastia, nadpočetná mliečna ţľaza s vyvinutým
prsníkom a bradavkou. Vyskytuje sa v priebehu mliečnej lišty, najčastejšie v pazuche. Ide o druh
atavizmu a môţe upozorniť na prítomnosť ďalšáích vrodených anomálií. Por. polytelia.
akcia – [actio z ago, actum poháňať] činnosť, často v zmysle srdcovej a.
akcidentálny – [accidentalis] náhodný, nepodstatný; 1. bez priameho vzťahu k chorobe, náhodný;
napr. akcidentálne šelesty detí – funkčné šelesty; →auskultácia; 2. náhodný, nechcený; napr. a.
intoxikácia, otrava v dôsledku zámeny tekutiny, lesného plodu, huby ap.
akčný potenciál – prechodná zmena napätia na membráne dráţdivej bunky (svalovej, srdcovej,
nervovej). Umoţňuje vedenie a šírenie impulzu príslušnými iónovými kanálmi. A. p. sa začína
depolarizáiou a končí sa repolarizáciou (resp. následnou krátkou hyperpolarizáciou). Za normálnych
okolností je vnútro bunky oproti jej okoliu záporne nabité (polarizácia), pri depolarizácii prúdia kladne
nabité ióny do bunky, čo má za následok vyrovnanie nábojov na obidvoch stranách, príp. sa vnútro
bunky stáva na okamih kladné (transpolarizácia). Hlavným katiónom prúdiacim do bunky je sodík (v
membráne takýchto buniek jestvujú sodíkové kanály, vzniká rýchly sodíkový prúd). Počas
depolarizácie naopak vstupujú iony draslíka, potom sa pomocou sodíkovej pumpy obidva ióny
vymieňajú. Priebeh a. p. v rôznych bunkách má odlišný charakter. Medzi nervovými a srdcovými
bunkami je rozdiel v trvaní a výraznom vstupe vápnika do buniek (v kardiomyocytoch má vplyv na
kontrakciu); rozdiely existujú aj medzi bunkami v srdci (najm,ä v jednotlivých oddieloch prevodového
systému). A. p. vo svalôe a myokarde vyvolá ich kontrakciu, nervová bunka je schopná a. p.
prenášať na veľké vzdialenosti a príp. ich odovzdávať na synapsiu inej nervovej bunke, ţľaze al.
svalu); →potenciál.
Akčný membránový potenciál –
zmena akčného potenciálu v priebehu
srdcovej akcie. V myokarde sa
rozlišuje päť fáz – fáza 0 s rýchlou
depolarizáciou
vyvolanou
najmä
rýcghlym sodíkovým kanálom, fáza 1
s krátkym prekmitom do pozitivity
(transpolarizácie), fáza 2 plató
s prúdením váopnika do buniek (od
jeho vstupu závisí vlastná kontrakcia
svalu),
fáza
3
s postupnou
repolarizáciou a fáza 4 s natolením
pokojového potenciálu (po prechodnej
hyperpolarizácie). Počas a. p. od fázy
1 začínajú prúdiť draslíkové ióny von
z buniek, vo fáze 4 sa draslík spätne
vymieňa sodíkovou pumpu za sodík
(draslík do vnútra bunky, sodík von).
Srdcové bunky sú počas a. p.
refraktérne,
najprv
absolútbne,
v priebehu fázy 3 začínajú byť
refraktérne len relatívne. Z hľadiska
charakteru a. p. sa odlišujú bunky
s pacemakerovou
aktivitou
(sínusovoatriálny a atrioventrikulárny
uzol), v kt. chýba rýchly sodíkový
kanál. Vo fáze 4 nastáva spontánna
diastolická depolarizácia spúšťajúca
a. p., v kt. nie je výárazná fáza plató.
®
Ak-Dex – fosforečnan sodný dexametazónu.
akee – ovocie stromu Blighia sapida. Kon. Sapindaceae. Semená obsahujú jedovatú aminokyselinu
hypoglycín A a B a aril nezrelého ovocia obsahuje hypoglycín A. Belavé zrelé plody sa varia a
konzumujú ako pochúťka. Poţitie nezrelých plodov vyvoláva otravu s úporným vracaním (Jamaican
vomiting sickness).
akeratosis, is, f. – [g. alfa priv. + g. keras-keratos roh + -osis stav] →akeratóza.
akeratóza – [akeratotis] nedostatok rohového tkaniva.
Åkerlundova deformita – [Åkerlund, Ake Olof, 1885 – 1958, švéd. röntgenológ] deformácia
dvanástnikovej ampuly pri vrede, pozostáva okrem výklenku (niky) aj zo zárezu.
aketoplastický – [aketoplasticus] netvoriaci ketolátky; op. ketoplastický.
AKG – skr. angiokardiografia.
akinaesth(es)ia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. kínesis pohyb + g. aisthésis vnímanie] akinest(éz)ia, strata
vnímania pohybu, neschopnosť vnímať pohyb.
akinesia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. kínein pohyb + -ia stav] →akinézia.
Akinsia algera – syn. apraxia algera, neschopnosť pohybu pri veľkej bolesti; pohybový deficit,
bolestivosť pri pohyboch, napr. funkčného (,,hysterického“) rázu, psychalgia, vôľová porucha,
nedostatok pohybu pri boelstiach al. ako prejav psychickej poruchy.
Akinesia amnestica – neschopnosť pohybu určitej časti tela po dlhej imobilizácii.
,
Akinesia O Brieni – obrna m. orbicularis oculi vyvolaná inj. anestetika priamo do očnicovej vetvy n.
VII po jeho výstupe za uchom smerujúcej do oblasti očnice pozdĺţ sánky, kt. umoţňuje lepšiu
expozíciu očnej gule.
Akinesia intermittens angiosclerotica – súhrnné označenie rozličných druhov porúch v dôsledku
ischémie; zahrňuje aj claudicatio intermittens.
akinetické záchvaty – syn. akinetický petit mal, astatické záchvaty, atonické záchvaty, myoklonickoastatický peit mal, prostatívne záchvaty, Lennoxov sy., angl. drop seizures. Forma malých
záchvatov →epilepsie, kt. postihuje deti medzi 1. a 3. r. ţivota. Po rôzne intenzívnych a
extenzívnych zášklboch sa dostavujú zmeny svalového tonusu s prípadným pádom. Po 10 aţ 30 s
sa tonus svalstva upravuje.
akinetický – [akineticus] nepohyblivý.
akinetický freezing – [angl. freezing zmrazenie, stuhnutie] náhly pohybový záraz, vziká napr. pri
Parkinsovej chorobe pri chôdzi.
akinetický mutizmus – sy. hypokinézy a zníţená vokálna produkcia pri rôzných typoch klézie CNS,
často ako súčasť niekt. klin. sy. Môţe ísť o následok deštrukcie kritického mnoţstva aferentácie: 1.
po deštrukcii lemniskového aktivačného systému al. medzimozgovej sivej hmoty; 2. rostrálneho
retikulárneho aktivačného systému, čo vyvoláva zlyhanie aktivácie príslušných integratívnych
mechanizmov; 3. niekt. eferentných mechanizmov.
akineticko-abulický syndróm →syndrómy.
®
Akineton sol. inj., tbl. (Knoll) – Biperideni lactas 4 mg v 1 ml inj. rozt., resp. 2 mg v 1 tbl.;
antiparkinsonikum; anticholínergikum, antiparkinsonikum; pouţíva sa najmä na potlačenie svalovej
rigidity a trasu, v th. stavov s extrapyramídovými príznakmi, ako je akút. dystónia, akatízia,
pseudoparkinsoovský sy. vyvolaný neuroleptikami, Meigeho sy., blefarospazmus al. spastická šija;
→biperidén.
®
Akineton SR 4 mg tbl. plg. (Knoll) – Biperideni hydrochloridum 4 mg v 1 tbl. s predĺţeným
uvoľňovaním; anticholínergikum, antiparkinsonikum; pouţíva sa najmä na potlačenie svalovej rigidity
a trasu, v th. stavov s extrapyramídovými príznakmi, ako je akút. dystónia, akatízia,
pseudoparkinsoovský sy. vyvolaný neuroleptikami, Meigeho sy., blefarospazmus al. spastická šija;
→biperidén.
akinéz(i)a – [l. akinesis] – neurol. stav extrémneho zníţenia vôľovej a automatickej hybnosti. Ide o
funkčnú stratu pohyblivosti (napr. chýbanie pohybov rúk pri chôdzi, zmenšená frekvencia ţmurkania,
maskovitá tvár aţ úplné chýbanie pohybov, vrátane pohybu hltacích a rečových svalov, pri
zachovaní pohybov očí; akinetický →mutizmus).
A. a bradykinézia patria k skupine psychomotorických sy., kt. môţu byť vyvolané: a) neurogénnou
poruchou (léziami CNS vo frontálnej, hypotalamickej, rinencefalickej, mezencefalickej lézie, napr.
parkinsonský sy., sy. hepatolentikulárnej degenerácie, hypokineticko-rigidná forma Huntingtonovej
chorey, Shyov–Draegerov sy., olivo-ponto-cerebelárna atrofia), b) psychogénnou poruchou
(stupor pri melanchólii, tzv. melancholia atonita al. katatónický sy. pri schizofrénii), c) →akinetickoabulickým sy., d) antipsychotickou th. (býva spojená s extrapyramidovými javmi, sníţenou
spontaneitou, chudobnou gestikuláciou, zníţenou produkciou reči a apatiou; dfdg. ju treba odlíšiť od
depresie a reziduálnej schizofrénie). A. môţe byť podmienená rôznymi. Jestvuje korelácia medzi a.
a deficitom dopamínu v mimokôrovom sivom tkanive spojeným s presunom -eferentnej aktivity a
následnou rigiditou. A. vzniká pri klesajúcej aktivite -vlákien. Pri postencefalickom parkinsonizme a
po th. L-DOPA sa zisťuje tzv. paradoxná a.
Fetálna akinézia – nepohyblivosť plodu v dôsledku porušenia spinálnych štruktúr al. svalopvého
oparátu, pri chromozónových aberáciách, príp. pôsobení teratogénnych látok.
Srdcová akinézia – chýbanie systolického pohybu steny komory pri rádionuklidovej
→ventrikulografii. Na echokardiografii je viditeľná na nekrotickej infarktovej al. väzivovo zmenenej
oblastyi myokardu.
akinospermia, ae, f. – [g. alfa priv. + g. kínein pohybovať + g. sperma semeno + -ia stav]
akinospermia, nepohyblivosť spermií pri vyšetrení spermiogramu.
Akinova operácia →operácia.
aklacinomycíny – komplex protinádorových antibiotík antracyklínovej skupiny produkovaný
Streptomysces galilaeus. Identifikovalo sa 13 ţltých (A)
a 7 červených zloţiek (B).
®
Aklacinomycín A – C42H53NO15, aklarubicín (Jaclacin ),
®
Actaplastin ); jeho aglykónom je aklavinón.
Aklacinomycín B – C42H51NO15.
alkarubicín –
aklastický – [g. alfa priv. + g. klasis lámanie] nonrefrakčný, nelámajúci svetlo.
aklatóniumnapadisilát
–
2-[2-(acetyloxy)-1-oxopropoxy]-N,N,N-trimetylamínium,
1,5-naftaléndisulfonát (2:1); acetyllaktoylcholín 1,5naftaléndisulfonát, C30H46N2O14S2, Mr 722,83.
®
Cholínergikum (Abovis ).
Aklatóniumnapadisilát
akleistokardia →aclestocardia.
aklimatizácia – [acclimatisatio] privyknutie (na okolité podmienky). A. na zmeny úpodnebia zahrňuje
napr. prispôsobenie termoregulácie.
®
aklomid – 2-chlór-4-nitrobenzol, C7H5ClN2O3, Mr 200,60. Koncidiostatikum (Aklomix , zloţka
®
preparátu Novastat ).
Aklomid
®
Aklomix (Salsbury) →aklomid.
aklúzia →acclusio.
akmé – [g. vrchol] vyvrcholenie (choroby, tel. teploty, v psychoanalýze syn. orgazmu).
®
Ak-Mycin (Akorn) →erytromycín.
akne – [acne] zápalová afekcia vlasovomazovej jednotky; →acne.
®
Aknecolor krémpasta pst. der., light krémpasta pst. Der. (Spirig Eastern) – Clotrimazolum 10 mg v 1
g krémpasty; dermatologikum; pouţíva sa najmä v th. acne vulgaris; →klotrimazol.
®
Aknefug-EL sol. der. (Dr. A. Wolff & Co., Arzneimittel) – Erythromycinum 1 g v 100 g rozt.;
dermatologikum; pouţíva sa v th. acne vulgaris, najmä papulóznej a pustulóznej zápalovej formy;
→erytromycín.
®
Aknefug-oxid →benzoylperoxid.
aknegénny – [acnegenes] pôsobiaci vznik akne, napr. účinky niekt. olejov, brómu, chlóru, jódu dechtu
a i.
akneiformný – [acneiformis] podobná akne. A. koţná erupcia pri dlhodobom uţívaní kortikoidov;
→acneiformis.
aknekeloid – [acnecheloidum] koţná choroba vyskytujúca sa u muţov (druh folikulárne pyodermie)
charakterizovaná chron. výsevmi zápalových pupencov viazaných na vlasové folikuly s neskorším
vznikom keloidu. Vzniká na šiji (folliculitis sclerotisans nuchae).
aknémia →acnemia.
®
Aknemycin 2000 ung. der., sol. der.– Erythromycinum 4 mg v 100 ml rozt., resp. 1 g masti;
dermatologikum; →erytromycín.
®
Aknemycin PLUS sol. der.– Erythromycinum 4 mg + Tretinoinum 0,025 g v 100 ml rozt.;
dermatologikum; pouţíva sa v th. acne vulgaris, najmä s veľmi mastnou seboroickou koţou;
→erytromycín; →tretinoín.
®
Ak-Nefrin (Akorn) – mydriatikum, s dekongescenčným účinkom; →fenylefrín.
®
Aknenormin 10 a 20 cps. mol. (Hermal Kurt Herrmann) – Izotretinoinum 10 al. 20 mg v 1 mäkkej
cps.; dermatologikum, retinoid na systémovú th. acne vulgaris (najmä acne nodularis al. conglobata)
s rizikom trvalého zjazvenia, kt. sú rezistentné proti primeraným postupom štandardnej th.
systémovými antibiotikami a lokálnej liečbe; →retinoidy.
®
Aknepur pulv. adsp. (Léčiva) – Sulfur colloidale 1,5 g, Magnesia stereas 1,5 g, Zinci stereas 1,5 g,
Titanii dioxidum 3,0 g, Talcum ad 30, g. Kombinované dermatologikum, tk. obsahuje síru s
antiseboroickým účinkom. Zásyp v polyetylénovom balení. Indikácie: acne vulgaris comedonica et
pustulosa. Neţiaduce účinky: môţe vzniknúť kontaktná precitlivenosť na síru v zásype. Aplikuje sa v
primeranom mnoţstve na vopred umyté postihnuté miesta, príp. opakovane.
®
Akneroxid – 5 a 10 gel. der. (Hermal Kurt Herrmann) – Benzoylis operoxidum 5 al. 10 g v 100 g
gélu; pouţíva sa v th. acne vulgaris; →benzoylperoxid.
®
Aknin (Schwarzhaupt) →erytromycín.
®
Aknoten (Krka) keratolytikum; →kys. retínová.
akoazma – [acoasma] elementárna sluchová halucinácia, napr. šelest, pískanie; →acoasma.
akognózia →acognosia.
akológia →acologia.
akómia →acomia.
akomodácia – [accomodatio] prispôsobenie oka pohľadu na blízke al. vzdialené predmet.
Uskutočňuje sa rôznym oploštením al. vyklenutím šošovky pomocou svalu (m. cviliaris)
nachádzajúceho sa vo vráskovci (corpus ciliare).
akomodačná šírka – rozdiel medzi optickou lámavosťou oka pri akomodácii do diaľky a do blízka.
V mladosti je to asi 10 dioptrií.
akonín
–
(1,3,6,14,15,16)-20-etyl-1,6,16-trimetoxy-4-(metoxymetyl)-akonitan-3,8,13,14,15®
pentol, C25H41NO9, Mr 499,59. Antipyretikum (Aconitysat ).
Akonín
akonit →Aconitum napellus.
akonitát – anión kys. akonitovej, nenasýtenej trikarboxylovej kys. Vyskytuje sa väčšinou v cis-forme.
Vo voľnej forme sa nachádza v prilbici modrej (Aconitum napellus). Aniónová forma (kys. propéncis-1,2,3-triová) je dôleţitým intermediátom pri izomerizácii citrátu na izocitrát v →Krebsovom cykle.
akonitáthydratáza – akonitáza (EC 4.2.1.3) hydratáza, kt. katalyzuje jeden stupeň →Krebsovho
cyklu, a to vzájomnú premenu citrátu a izocitrátu. Reakcia prebieha prostredníctvom intermediátu
viazaného na enzým, cis-akoniátu. V rovnováţnom stave je prevaha citrátu (90 %) nad cisakonitátom (4%) a izocitrátom (6 %). V dýchacích tkanivách však reakcia prebieha od citrátu k
izocitrátu, pričom sa izocitrát oxiduje pôsobením izocitrátdehydrogenázy. Enzým obsahuje Fe(II) a
vyţaduje tiol, napr. z cysteínu al. redukovaného glutatiónu. Ión Fe(II) tvorí s kys. citrónovou stabilný
chelát. A. inhibuje fluorocitrát. V ţivočíšnych bunkách sa vyskytujú dva izoenzýmy, cytozolový
(identická s IRPI) a mitochondriový.
akonitáza →akonitáthydratáza.
akonitín – (1,3,6,16)-20-etyl-1,6,16-trimetoxy-4-(metoxymetyl)akonitát-3,8,13,14,15-pento-18acetát-14-benzoát, C34H47NO11, Mr 645,72. Esterifikovaný
alkaloid z koreňa prilbice modrej (Aconitum napellus)
(→alkaloidy) a i. druhov Aconitum a Delphinum. Je mimoriadne
toxický a vyvoláva exitus uţ v dávkach 1 – 2 mg obrnou srdca a
dýchania. Produkty hydrolýzy a. sú len málo toxické. A. sa
pouţíval vo forme tct. pri reumatizme a neuralgiách a zvonka vo
forme mastí. V staroveku ho Gréci a Indiáni pouţívali ako šípový
jed.
Akonitín
Otrava a. sa prejavuje najprv parestézioami v oblasti trigeminu s pocitom ťahu a tlaku v tvári, stratou
citlivosti, kt. sa šíri do celého tela; nakoniec vzniká obrna končatín. Zmyslové vnímanie býva
porušené, dostavuje sa však zelené videnie, závraty a hučanie v ušiach, pokles telesnej teploty,
arytmia a obrna dýchacieho centra. Letálna dávka je 0,002 – 0,004 g (2 ml akonitínovej tct. al. 10 g
koreňovej drogy Radix aconitii, syn. Tuber aconiti, ČsL 4). V th. sa majú pokiaľ moţno odstrániť
zvyšky drogy z tela a započať ihneď s resuscitáciou. Odporúča sa podať atropín, adrenalín al.
strychnín a i. analeptiká; negat. pôsobenie na myokard sa potláča strofantínom.
akorea →acorea.
akormus →acormus.
akornea →acornea.
AKP – skr. adenokarcinóm prostaty.
®
Ak-Pentolate (Akorn) – mydriatikum; →cyklopentolát.
®
Ak-Pred – glukokortikoid; →prednizolón nátriumsulfát.
akrálny – okrajový. A. časti tela sú prstý, ušnice, nos, brada; →acralis.
akránia →acrania.
akranil
–
1-[(6-chlór-2-metoxy-9-altinidyl)-amino]-3-(dietyl-amino)-2-[propanoldihydrochlorid,
C21H28Cl3N3O2, Mr 460,82. Má antiprotozoidné účinky (pôsobí
proti lambliám).
Akranil
akránius →acranius.
akrazín – atraktant secernovaný agregačnými centrami ,,sociálnych améb“, kt. stimuluje jednobunkové améby k agregácii a utváraniu oplodňovacích teliesok. A. z Polysphondium violaceum je
dipeptid zvaný glorín:
Akrazín (glorín)
Propionyl
Etylglutamyl
Cykloortinín
akraturéza →acraturesis.
akrecia – nabaľovanie hmoty; spôsob zväčšovania kozmických telies priťahovaním okolitej hmoty.
akrencefalón →telencefalón.
akribofóbia →acriphobia.
akridín – dibenzo[b,e]pyridín, 10-azaantracén, C13H9N, Mr 179,21; org. zlúč. Nachádza sa v malom
mnoţstve v antracénovom oleji a kryštalizuje vo forme bezfarebných ihiel; pouţíva sa na výrobu
®
farieb, kt. majú protistocídne účinky; silne dráţdi koţu a sliznice (→akriflavín, proflavín, Trypaflavin ;
®
®
→etakridín, Rivanol ; →mepakrín, →Atebrín ).
Akridín
akridínová oranž – zásadité farbivo odvodené z akridínu, pouţívané o. i. na farbenie nukleových
kyselín.
akridíny – aroamtické zlúč., kt. patria k účinným mutagénom. Vmedzerujú sa (interkaláciou) do
dvojskrutkovnice DNA, čím vyvolávajú jej zlomy a následne delécie al. inzercie nukleotidov.
akriflavín – syn. proflavín, zmes 3,6-diamino-10-metylakridíndiamíniumchloridua 3,6-akridíndiamínu,
neutrálny atriflavín, trypaflavín, gonakrín. Ţlté akridínové farbivo, na základe kt. sa pripravujú
oranţové aţ červenohnedé práškové zmesi s proflavínom; majú protistocídny účinok (syntetizované
r. 1910). Pouţíva sa vo forme chloridu ako dezinficiencs rán a slizníc vo forme rozt., zásypou, masti
®
®
(Panflavin , Trypaflavín ).
akrichín – farm. →antimalarikum.
®
Akrinol (Schering) – antimykotikum; →akrizorcín.
akrivastín – kys. (E,E)-3-[6-[1-(4-metylfenyl)-3-)1-pyrolidinyl-1-propenyl]-2-propénová, C22H24N2O2, Mr
384,44. Nesedatívne antihistaminikum, antagonista H1-receptorov,
®
analóg triprolidínu (kombinácia s pseudoefedrínom je Duact ).
Akrivastín
akrizorcín – zmes 4-hexyl-1,3-benzéndiolu a 9-akridín-amidu (1:1), C25H28N2O2, Mr 388,49. Sú to ţlté
®
kryštáliky. Antimykotikum (Acrinol ).
Akrizorcín
akro- – prvá časť zloţených slov z g. akros horný, krajný, koncový.
akroagnózia – [acroagnosia] neschopnosť rozlišovať ostré a tupé predmety. Vyskytuje sa pri
poruchách miechy al. periférnych nervov.
akroanestézia →acroanasthaesia.
akroangiotrombóza →acroangiothrombosis.
akroasfyxia →acroasphyxia.
akroblast →acroblastos.
akrobrachycefalodaktýlia →acrobrachyocephalodactylia.
akrobrachycefalus →acrobrachycephalus.
akrocefalopolysyndaktýlia – [acrocephalopolysyndactylia]
s akrocefalomn a polysyndaktýliou. Napr. Carpenterov sy.
skupina vrodených vývojových chýb
akrocefalosyndaktýlia – [acrocephalosyndactylia] skupina vrodených vývojových chýb s akrocefalom
a syndaktýliou. Napr. Apertov sy., Pfeifferov sy., Saethreov-Chotzenov sy.
akrocefalus →acrocephalus.
akrocentrický chromozóm – chromozóm, kt. má umiestnenú centroméru asymetricky, bliţšie
k jednému z okrajov (napr. 5. chromozóm)
akrocyanóza – [acrocyanosis] modravé sfarbenie koţe rúk vznikajúce v chlade a spojené s výraznou
potivosti. Končatiny bývajú chladné, postihnutie býva symetrické, je nebolestivé, závisí aj od polohy.
Nemá záchvatovitý charakter a nenastáva úplné zastavenie prietoku. Na vyšetrenie moţno pouţiť
kapilaroskopiu. Ide v podstate o neškodnú cievnu poruchu (vazoneurózu) charakteru funkčnej
mikroangiopatie
s početnejšími
artériovenóznymi
anastomózami;
→acrocyanosis;
por.
→erytrocyanóza.
akrodermatitída – [acrodermatitis] choroba koţe akrálnych častí tela, najmä v distálnych oblastiach;
→acrodermatitis.
Acrodermatitis chronica atrophicans – chronická koţná choroba charakterizovaná výraznou
atriofiou (stenčením) koţe. Jeden z neskorých koţných prejavov lymsklej boreliózy.
akrodýnia – [acrodynia] 1. všeobecná bolesť akrálnych častí tela; 2. Feerova-Selterova-Swiftova
choroba; →acrodynia.
akroerytróza – [acroerythrosis] chronicky sa vyskytujúce červené sfarbenie koţe končatín;
→acroerythrosis.
akrofóbia – [acrophobia] strach z výšky; →acrophobia.
akrognózia – [acrognosia] schopnosť rozlišovať ostré a tupé predmety. Je porušená, príp.
neprítomná (akroagnózia) pri poruchách miechy al. periférnych nervov.
akrohyperhidróza – [acrohyperhidrosis]
zvýšené potenie na okrajových častiach tela (por.
hyperhidróza), najmä v rámci vegetatívnej nerovnováhy; →acrohyperhidrosis.
akrohypotermia – [acrohypothermia] chladné periférne časti tela; →acrohypothermia.
akrohysterosalpingektómia [acrohysterosalpingectomia] →acrohysterosalpingectomia.
®
Akrochem ETU-22 (Akro Chem.) – degradačný produkt etylénbisditiokarbamátových fungicídov;
pokladá sa za karcinogén; →etyléntiomočovina.
akrokeratóza – [acrokeratosis] hyperkeratóza akrálných častí tela (prstov, ušníc, nosa).
Acrokeratosis paraneoplastica Bazex – paraneoplastický syndróm s akrálne lokalizovanými
erytematóznymi symetrickými hyperkeratózamiprsty, ušnice, nos). Postihnuté sú aj nechty. Spája sa
s karcinómami oblasti hltana, hrtana a paţeráka.
akrokontraktúra →acrocontractura.
akrokránia – acrocrania, anomália, pri kt. je lebka abnormálne vysoká v porovnaní s ostatnými
rozmermi. Tento stav je podkladom akrocefálie a turicefálie.
akroleín – [l. acerostrý + l. oleum olej] akryaldehyd, 2-propenal, C3H4O, CH2=CH–=O, Mr 56,06;
bezfarebná kvapalina, kt. vzniká z glycerolu pri vyšších teplotách. Je to toxická, silne horľavá látka,
jej rozt. sa pouţíva ako fixačné činidlo
v histológii (elektrónovej mikroskopii). Vzniká
napr. pri zahrievaní tukov a je príčinou
štipľavého
zápachu
pri
pálení
tukov.
V organizme vzniká ako metabolický produkt
cyklofosfamidu a ifosfamidu, svojím iritačným pôsobením na sliznicu močového mechúra sa
zúčastňuje na vzniku hemoragickej cystitídy. V prevencii jej vzniku sa podáva →mesna.
Je príčinou ostrého, štipľavého zapáchu spálených tukov; je toxická, dráţdi na slzenie. Pripravuje sa
zahrievaním glycerolu s KHSO4.Táto reakcia, pri kt. sa glycerol dehydratuje, sa uplatňuje aj pri
škvarení tukov. Na vzduchu sa a. oxiduje na kys. akrylovú.
akrolentiginózny melanóm – skr. ALM, melanóm vzniknutý na akrálnych častiach končatín (dlane,
stupaje, oblasť pod nechtami).
akromegália – [acro- + g. megalos veľký] hypersomatotropizmus, kt. postihol jedinca po ukončení
rastu tela, t. j. v čase uţ uzavretých epifýzových štrbín (por. →gigantizmus). Kosti potom môţu rásť
len enchondrálne a do šírky (apozíciou). Zväčšujú sa aj mäkké tkanivá a vnútorné orgány. Príčinou
je hormonálne aktívny adenóm hypofýzy produkujúci STH, kt. tvorí ~ 20 % nádorov hypofýzy.
Ochorenie sa začína koncom 2. a začiatkom 3. decénia, u ţien niekedy nadväzuje na graviditu al.
klimaktérium.
Klinicky sa a. prejavuje zhrubnutím koncových častí tváre (nosa, pier, jazyka, nadočnicových
oblúkov, prognáciou, diastémou zubov), zväčšením prstov rúk i nôh (tlačiace topánky, tesné
rukavice a prsteň), súdkovitým hrudníkom a kyfózou; zhrubnutá býva aj koţa a podkoţné väzivo,
býva aj visceromegália. Pacienti mávajú bolesti hlavy, akroparestézie, zvýšenú poti-vosť, únavu a
svalovú slabosť.
Komplikácie – 1. následky tlaku adenómu na okolie (deficit tropnych hormónov, najmä gonadotropínov – u muţov strata potencie, u ţien poruchy menštruácie, strata libida, galaktorea,
hirzutizmus, struma; poruchy perimetra v laterálnej časti zorného poľa, aţ bilaterálna hemianopsia,
väčšinou asymetrická); 2. poruchy tolerancie glukózy aţ diabetes mellitus; 3. artériová hypertenzia a
kardiomyopatia, príp. sa arytmiou; 4. osteoartropatia (hypertrofia chrupky, jej degenerácia, aţ
nahradenie kosťou; cervikokraniálny sy.); 5. neuropatia (následkom hypertrofie perineuria a
endoneuria a segmentovanej demyelinizácie nervových vláken s degeneráciou axónov) a myopatia
(napr. sy. karpálneho tunela v dôsledku kompresie n. medianus hypertrofickým mäkkým tkanivom a
kostí v distálnom predlaktí); 6. apoplexia hypofýzy (spontánne krvácanie do adenómu následkom
cievnych zmien s následnou nekrózou nádoru); 7. org. psychosyndróm (nespavosť, depresie).
A. môţe byť súčasťou pluriglandulárnej adenomatózy I. typu (+ adenóm prištítnych ţliaz
a pankreasu).
Dg. – umoţňuje porovnanie starších fotografií. Pretoţe hodnoty STH v plazme v priebehu dňa
značne kolíšu, treba vyšetriť diurnálny cyklus (spánkový vzostup pri a. chýba) a poţiť dynamické
testy. Bazálne hodnoty STH v sére (RIA) sú pri a. vyššie (> 3 mg/l, sekrečné pulzy > 5 aţ 10 mg/l) a
ich pokles po vypití rozt. glukózy (100 g) je menší ako u zdravých. Na rtg snímke je rozšírené
turecké sedlo (v 80 – 90 %). Výsledky orálneho glukózotolerančného testu svedčia o poruche
tolerancie glukózy, príp. diabetes mellitus.
Dfdg. – 1. gigantizmus, 2. pachydermoperiostitis (familiárna celková hyperostóza s pachydermiou),
3. leontiasis ossea pri Pagetovej deformujúcej dysostóze al. fibróznej osteodystrofii tvárových kostí.
4. hypertrofická osteoartropatia (osteopathia hypertrophicans toxica Pierre Marie), 5. osteoartróza,
6. endokranióza (hyperostosis frontalis interna, Morgagniho-Stewartov-Morelov sy.).
Th. – 1. neurochir. (transsfenoidálnou cestou, príp. kryohypofyzektómia, termokoagulácia hypofýzy,
rozrušenie hypofýzy ultrazvukom al. laserom; komplikáciou je diencefalický sy. (obezita, poruchy
termoregulácie, somnolencia, org. psychosyndróm), príp prechodný diabetes insipidus; 2.
implantácia rádionuklidov stereotaktickým spôsobom je zaťaţená komplikáciami (nekrózy okolitého
tkaniva a postiradiačná fibróza, poruchy sluchu avestibulárneho aparátu); 3. aktinoterapia. z
vysokonapäťového zdroja ako doplnok operačného zákroku; 4. u starších jedincov sa moţno
pokúsiť o farmakoterapiu (bromoergokryptín, lisurid). Neliečení pacienti majú dvojnásobnú úmrtnosť
ako ich vekoví rovesníci. Osteopatia a artropatia je nevratná.
akromegaloidný →acromegaloides.
akromelalgia →acromelalgia.
akromiálny →acromialis.
akromikria – spomalený vývoj kostry spojený so skrátením a stenčením periférnych kostí,
vypadávaním vlasov, občasnou mikrocefáliou; →acromicria.
akromion – [acromion] nadplecok, výbeţok lopatky.
akromioektómia – [acromionectomia] chir. odstránenie nadplecka.
akromiohumerálny – [acromiohumeralis] týkajúci sa nadplecka a ramennej kosti.
akromioklavikulárny – [acromioclavicularis] týkajúci sa nadplecka a kľúčnej kosti.
akromioskapulárny – [acromioscapularis] týkajúci sa nadplecka a lopatky.
akromiotorakálny – [acromiothoracalis] týkajúci sa nadplecka a hrudníka.
akromyotónia – [acromyotonia] tonické kŕče svalstva končatín, pretrvávanie sťahu, neschopnosť
uvoľnenia sťahu.
akroneuróza – [angioneurosis] angioneurotická porucha v akrálnej oblasti končatín, najmä rúk. Patrí
sem akrocyanóza, akroasfyxia, akroparestézie, akrotrofoneurózy, erytromelalgia a i.
akronizácia – g. potrav. konzervovanie (rýb) v rozt. antibiotík.
akroosteolýza – resoprcia kostí v akrálnych častiach, najmä na distálnych článkoch prstov; môţe sa
vyskytovať pri hyperparatyreoidnej osteodystrofii; →acroosteolysis.
akropachia – tĺčikovité prsty, obvykle ako syn. pachyakrie (niekedy sa tak označujú zmeny prstov pri
hypotyreóze); →acropachia.
akroparestézia →acroparesthaesia.
akroparestézia →acroparaesthesia.
akropigmentácia →acropigmentatio.
akropódium – [akros + g. pus-podos noha] anat., veter. koncová prstová časť končatiny.
akropostitída →acropostitis.
akrosfenosyndaktýlia – [acrosphenosyndactylia] →Apertov sy.; →syndrómy.
akroskleróza →acrosclerosis.
akrosklerodermia – [acroslerodermia] systém,ová sklerodermia začínajúca sa v akrálnych oblastiach
horných a dolných končatín al. tváre; →acrosclerosis.
akrosómový →acrosomalis.
akrospiróm – [acrospiroma] nádor z ekkrinných koţných ţliaz.
akrospóra– [acrospora] apikálna spóra.
akrosyndéza →acrosyndesis.
akroteriáza →acroteriasis.
akrotizmus →acrotismus.
akrotorakálny →acromiothoracalis.
akrotrichóm– [acrotrichoma] koţný nádor z vlasového folikula.
akrozín – proteáza nachádzajúca sa v akrozóme a umoţňujúca prienik spermie do oocytu cez zona
pellucida.
akrozóm– [acrosoma] akrozómové zrno, organela v prednej časti hlavičky spermie vznikajúca počas
spermatogenézy splynutím vačkov Golgiho aparátu. Ide o lyzozóm obsahujúci proteolytické enzýmy
(akrozín) a enzýmy štiepiace glykozaminoglykány (hyaluronidázu), kt. sa uplatňuje pri fertilizácii,
najmä pri prieniku cez zona pellucida.
akrozómová reakcia – druhá fáza oplodnenia, pri kt. spermie prostredníctvom enzýmov uvoľnených
z rozpadajúceho sa akrozómového vačku (akrozín, hyaluronidáza) prekonáva bariéru, ktorú tvorí
zona pellucida a dostáva sa tak do priameho kontaktu s bunkovou membránou vajíčka. S tou
následne splýva bunková membrána spermie, čo umoţní prienik hlavičky do vajíčka a vlastné
oplodnenie.
akrozómový vačok –čiapočkovitý útvar pokrývajúci prednú polovicu hlavičky spermi v podobe
plochého vačku (vzniká splynutí cisterien Golgiho komplexu), uloţený medzi jadrom spermie
a porchovou membránou. Je vyplnený enzýmami prevaţne lytického charakteru. Tie môţu utvárať
charakteristické tvarové nahromadenie – tzv. akrozóm (akrozómové zrno). Pri kapacitácii sa
rozpadá bunková blana spermie v oblasti a. v., ktorý svojou vonkajšou stenou preberá jej úlohu. Po
kontakte so zona pellucida sa membrána a. v. rozpadá a nastáva akrozómová reakcia.
akryladehyd – akroleín.
akrylamid – 2-propénamid, C3H5NO, Mr 71,08. Vysoko toxická a dráţdivá látka. Vyvoláva paralýzy
CNS, resorbuje sa aj nepoškodenou koţou. Je to východisková látka (monomér), kt. sa pouţíva na
tvorbu polyakrylamidového gélu na elektroforézu (PAGE).
akrylát – 1. soľ al. anión kys. akrylovej, 2-propénovej, CH2=CHCO2H, C3H4O2, Mr 72,06. Leptavá,
dymivá tekutina, štipľavého zápachu, silne dráţdi sliznice a koţu. Pouţíva sa na výrobu plastov; 2.
súhrnný triviálny názov pre skupinu polymérov na báze esterov kys. akrylovej).
akrylové živice – prevaţne termoplastické polyméry sklovitého charakteru vznikajúce pri polymerácii
akrylovej al. metakrylovej kyseliny (príp. ich derivátov, namjmä esterov), pouţívané v stomatológii.
akrylóza – reakcia organizmu (resp. jeho tkanív) na cudzie teleso obsahujúce akrylát. Napr. reakcia
na niekt. akrylátové protézy.
AKS – skr. akútny koronárny syndróm.
®
Ak-Sulf (Akorn) – antibiotikum; →sulfacetamid.
®
Ak-Taine (Akorn) –lokálne anestetikum; pouţíva sa v oftalmológii; →proparakaín.
aktaplaníny – komplex glykopeptidových antibiotík produkovaných kultúrou Actinoplanes
missouriensis. Známych je šesť a. (A, B1, B2, B3, C1 a G). Majú centrálne peptidové jadro
s aminosacharidomristozamínom a pripojené 4 neutrálne sacharidy. Pouţívajú sa vo veter. ako
®
stimulátory rastu (Kamoran ).
R1
Aktaplanín A:
B1:
B2:
B3:
C1:
manozylglukóza
ramnozylglukóza
glukóza
manozylglukóza
ramnozylglukóza
R2
manóza
manóza
manóza
H
H
G:
glukóza
H
®
Aktate (Akorn) – glukokortikoid; 21-acetát →prednizolónu.
aktifenol
–
4-[2-(2-hydroxy-3,5-dimetylfenyl)-2-oxoetyl]-2,6-piperidindión;
3-(2-hydroxy-3,5dimetylfenacyl)-glutarimid, C15H17NO4, Mr 257,29. Metabolit zistený vo filtráte kultúr aktinomycét, kt.
produkujú cykloheximid (Streptomyces albulus).
Aktifenol
®
Aktiferrin cps., gto. Por. (ratiopharm) – Ferrosi sulfas heptahydricus (síran ţeleznatý heptahydrát)
113,85 mg (= 34,5 mg ţeleza) + DL-serinum 129 mg v 1 cps., resp. 1068 mg síranu ţeleznatého
2+
heptahydrátu + 1068 mg DL-serínu v 30 ml (1 ml = 18 kv. obsahuje 9,48 mg Fe ), prípravok
obsahujúci →železo.
®
Aktiferrin Compositum cps. (ratiopharm) – Ferrosi sulfas hydricus (síran ţeleznatý sušený) 113,85
2+
mg (= 34,5 mg Fe ) + DL-serinum 129 mg v 1 cps. + Acidum folicum 0,5 mg + Cyanocobalaminum
0,3 mg v 1 cps., prípravok obsahujúci →železo, →kys. listovú a →vitamín B12. Podáva sa pri
latentnom i manifestnom nedostatku ţeleza a kys. listovej najmä v gravidite a počas dojčenia.
®
Aktil (Lek) antireumatikum; →auranofín.
aktin/o- – prvá časť zloţených slov z g. aktis-aktinos lúč.
aktín – [l. actus pohyb + -ín] skr. ACT, kontraktilná bielkovina prítomná v rôznych bunkách. Je to
významný proteín, kt. sa nachádza vo všetkých ţivých bunkách, potrebný na mnohé funkcie
spojené so zmenou tvaru, pohyb buniek a delenie buniek v priebehu mitózy. Je zloţkou spojení
medzi bunkami navzájom a medzi bunkami a nebunkovou substanciou. Spojenie medzi a. a
membránovou zloţkou cytoskeletu posilňujú a tvarujú plazmatickú membránu. Elektroforeticky a
pomocou sekvenčnej analýzy aminokyselín sa dá rozpoznať jeho 6 izoforiem.
Významnú úlohu má napr. a. v myocytoch, trombocytoch, mikroviloch (filopódiách) a stereocíliách
kochley ucha a i. Mikrofilamenty cytoplazmy obsahujú F- (polymerizovaný) a. (→cytoskeleton).
Monomérne G-a., Mr 41 720 (obr.), v F-a. utvárajú globulárne, špirálové filamenty s Ø 9 – 10 nm, sú
uloţené skoro kolmo na pozdĺţnu os filamentu.
Obr. Model aktínu. Hore – usporiadanie aktínových monomérov vo
forme splývajúcich guľovitých útvarov; dole – priečny rez dvoma po
sebe nasledujúcimi monomérmi; plnou a prerušovanou čiarou sú
znázornené dve rôzne projekcie (rozmer = 650 – 700 nm, vzdialenosť
~ 270 nm, rotácia okolo helixu ~ 176 ° (podľa DeRosiera a Tilneya).
Svalový aktín tvorí tenké mikrofilamenty v priemere 5 nm, z kt.
-helixovej dvojšpirály so závitmi dlhými ~
36 nm. Dá sa dokázať cytochemicky reakciou s jeho ťaţkým
meromyozínom. V priečne pruhovaných svaloch paralelne
smerujúce a. mikrofilamenty utvárajú charakteristický obraz pruhov myofibrily a predstavujú
ultraštruktúrny základ zasúvacie-ho mechanizmu kontrakcie. A. vlákna vystuţuje v strede Z-pruh a
tvorí I-pruh; zasúva sa do A-pruhov myozínových vláken do vzdialenosti úmernej stupňu kontrakcie
myofibrily. A. myofibrily sú početné v hladkom svale a malý počet sa ich nachádza aj
v myofibroblastoch. A. myofilamenty v iných bunkách tvoria tvoria napr. terminálnu membránu a
jadro mikrovi-lov v epitelových resorpčných bunkách, kontrakčné prstence, kt. konstringujú
cytoplazmu medzi deliacimi sa bunkami.
-aktíny sú prítomné v kostrovom a srdcovom svale, - a -aktín v hladkom svale, - a -aktín
prevaţujú v nesvalových bunkách. Jednotlivé izoformy sa dajú identifikovať imunohistochemicky. Na
trhu existujú protilátky proti aktínu pouţiteľné pre hlboko zmrazené bloky i parafínový materiál po
fixácii alkoholom i formalínom. Vyuţívajú sa v dg. nádorov a i.
Aktín v cytoplazme existuje v 2 stavoch: nepolymerizovaný aktín G a polymerizovaný aktín F. V
epitelových bunkách aktínové vlákna tvoria: 1. submemembránovú sieťovinu (subkortikálna sieť); 2.
periapikálne hustejšie zväzky paralelných vláken, kt. sú zakotvené v bunkových spojeniach a
adhéznych plakoch (stresové vlákna); 3. paralelné zväzky vláken, kt. multifokálne rozpínajú bunkovú
membránu navonok (os mikroklkov). Aktínový monomér je globulárny proteín, kt za účasti ATP
polymerizuje na vláknitú F-formu. In vivo je F-aktín viazaný na molekulu tropomyozínu. Vlákna a. sú
na jednom konci zakotvené v Z-líniach, druhý koniec je voľný.
Aktomyozínový komplex sa dá izolovať priamo zo svalu a dá sa utvoriť aj in vitro z jeho oddelených
zloţiek. Komplex pozostáva z 3 molekúl myozínu a 1 molekuly fibrilárneho a. (F-aktín) a má značnú
2+
2+
aktivitu ATPázy aktivovanej iónmi Mg a Ca . ATP vyvoláva disociáciu komplexu na a. a myozín,
kt. sa potom reasociuje, keď sa ATP úplne rozštiepi. Aktomyozínové vlákna sa po pridaní ATP in
vitro kontrahujú; tento jav, tzv. superprecipitácia, svedčí o kooperatívnej interakcii a. a myozínu.
Gen. deficit -aktínu (ACTA1) podmieňuje paličkovú (nemalínovú) myopatiu.
Proteíny, kt. sa viaţu na a. sú na rozdiel od vysoko konzervatívneho a. viariabilné a často tkanivovo
špecifické. Sú to: 1. profilín (zúčastňuje sa na prenose signálov) a tymozín 4; 2. proteíny príbuzné
2+
gelsolínu (v prítomnosti iónov Ca rozdeľujú siete filamentov na facilitáciu pohybu v cytoplazme); 3.
akumentín, kt. zakotvuje filament k ďalším proteínom a určuje smer jeho rastu; 4. -aktín, nesvalový
filamín, vilín a fimbrín, kt. sa viaţu laterálne na aktínové filamenty; 5. proteíny schopné oddeliť
aktínové filamenty medzi priľahlými F-aktínovými protomérmi.
Trombocytový (Tr) aktín je proteín (tvorí aţ 20 – 30 %), kt. sa zúčastňuje na kontrakcii
trombocytov: počas adhézie a zmeny tvaru Tr nastáva polymerizácia a., vzniká F-a., tvoriaci
pseudopódie. V pokojovom stave sa aktín udrţuje vo forme monoméru interakciou s profilínom. Tr.
obsahujú tzv. proteín viaţúci aktín, schopný tvoriť gély zosieťovaním aktínu. Na transformácii gélu
2+
sa zúčastňujú aj ióny Ca , proteín gelsolín a -aktinín.
aktinický – vzniknutý ţiarením, resp. jeho energiou.
Aktinická dermatitída – zápal koţe vzniknutý následok oţiarenia; →rádiodermatitída.
Aktinický keratóm – solárny keratón.
-aktinín – proteín viaţuci aktín, koncentruje sa v dendritických ostňoch. Tvorí podjednotku NR 1
receptora N-metyl-D-aspartátu (NMDA); →sval.
aktíniový rad – jeden zo 4 rádoaktívnych radov prvkov, syn. aktinoidy. Tvorí ich skupina 14
90
91
92
93
rádioaktívnych prvkov so Z = 90 – 103 (tórium Th, protaktínium Pa, urán U, neptúnium Np,
94
95
96
97
98
99
plutónium Pu, amerícium Am, curium Cm, berkélim Bk, kalifornium Cf, einsteinium Es,
100
101
102
103
fermium Fm, mendelevium Md, nobelium No a lawrencium Lr.
aktínium – Ac, striebristo biely rádioaktívny kovový prvok III. skupiny period. sústavy, homologický s
227
lantánom, od kt. sa ťaţko oddeľuje; Ar 227,0278, A 89, oxidačné č. +3. Naj-stálejší izotop je Ac
-ţiarič s asi 1,2 % -ţiarenia. Druhý izotop izolovaný
z prírodných zdrojov je
Ac (mezotórium II, MSTh2, t0,5 6,123 r.; -emisiou z neho vzniká tórium
228
Th. Nachádza sa v uránových rudách). Objavil ho r. 1899 Debrienne. Predstavuje radiačné riziko.
228
aktinobolín – [3R-[3,4(S*),4a,5,6]]-2-amino-N-3,4,4a,5,6,7-hexahydro-5,6,8-trihydroxy-3metyl-1-oxo-1H-2-benzopyrán-4-yl)propanamid, 4-(2-aminopropionamido)-3,4,4a,5,6,7-hexahydro5,6,8-trihydroxy-3-metylizokumarín, C13H20N2O6, Mr 300,31. Antibiotikum s protinádorovým účinkom
(inhibítor proteosyntézy), produkované Streptomyces griseofulvis var. atrofaciens.
Aktinobolín
aktinodafnín – 6,7,7a,8-tetrahydro-11-metoxy-5H-benzo[g]-1,3-benzodioxolo[6,5,4-de]chinolín-10-ol,
C18H17NO4, Mr 311,32; látka nachádzajúca sa v kôre stromu Actinodaphne hookeri Meissn.,
Lauraceae.
Aktinodafnín
aktinodermatitída →actinodermatitis.
aktinografia →actinographia.
aktinogram – staršie označenie pre rtg nímku.
aktinochinol – 8-etoxy-5-chinolínsulfónová, C11H11NO4S, Mr 253,29; sodná soľ C11H10NNaO4S
®
®
etochinol sodný – filter UV ţiarenia (Corodenin , Uviban ).
Aktinochinol
aktinoidy – skupina 14 prvkov s Z 90 – 103, správaním podobné aktíniu, kt. ich v periodickej sústave
bezprostredne predchádza, t. j. tórium, protaktínium, urán a transurány; →aktíniový rad.
aktinológia →actinologia.
aktinometria →actinometria.
aktinometer →actinometrum.
aktinometrie – štúdium procesov súvisiacich s radiačnou rovnováhou Zeme (dopadajúcí ţiarenie,
vysielané a odrasené ţiarenie).
aktinomycetín – bakteriologická bezbunková tekutina z filtrátu kultúr aktinomycét, produko-vaná
väčšinou druhov Strepotmyces.
aktinomycetóm – [actinomycetoma] syn. maduromykóza, madurská noha je ochorenie polyetiologické, podobné →nokardióze, kt. vyvoláva najčastejšie aktinomycétou Nocardia brasiliensis,
baktériami rodu Actinomandura (A. mandurae, A. Pelletieri) a i. mikroorganizmami. Vyskytuje sa v
teplých a vlhkých tropických a subtropických oblastiach. Pôvodcovia nákazy sa vyskytujú v horných
vrstvách pôdy, odkiaľ sa do ľudského organizmu dostávajú vdýchnutím kantaminovaného prachu al.
poranením kontaminovanou pôdou. Charakterizuje ho tvorba ohraničených granulómov koţe a
podkoţného tkaniva, šíria sa na periost a kosti, abscedujú a fistulujú.
Klinicky sa a. prejavuje ako chron. tumorózna afekcia koţe a podkoţia s tendenciou šíriť sa na
periost a kosť, kt. absceduje a fistuluje. Postihnutá noha je opuchnutá a má vzľad zdeformovanej
masy zničeného tkaniva s početnými fistulami. Vo vytekajúcom hnise moţno niekedy zistiť
granulómy podobné aktinomykotickým drúzam (Äaktinomykóza). Vývoj je pomalý, trvá mes. i roky,
striedajú sa obdobia zhoršenia a zlepšenia, zjavná je však tendencia k progresii; sek. infekcia môţe
byť letálna.
Dg. – opiera sa o dôkaz pôvodcu v hnise.
Th. – sulfadiazín (10 i viac g/d) i viac mesiacov, v prípade sek. infekcie antibiotiká podľa citlivosti;
často je potrebný chir. zákrok.
aktinomycíny – veľká skupina peptidových laktónových antibiotík produkovaných rôznými kmeňmi
Streptomyces. Vysoko toxická červená zlúč. obsahuje chromofór, kys. 2-amino-4,6-dimetyl-3ketofenazín--1,9-diovú (aktinocín) nadviazanú na dva 5-článkové laktóny aminoskupinami 2
treonínových zvyškov. Jednotlivé a. sa líšia navzájom len sekvenciou aminokys. laktónových
kruhov. In vivo a. inhibuje DNA-dependentnú syntézu RNA na úrovni transkripcie. Viaţe sa na
molekulu DNA a znemoţňuje transkripciu z DNA do RNA. Pri väzbe sa sa napr. a. D vsúva medzi
susediace páry báz guanínu a cytozínu, a tak bráni posunu RNA-polymerázy po reťazci DNA.
Koncentrácia potrebná na inhibíciu závisí od zloţenia báz DNA; vyššia je v prípade DNA s nízkym
obsahom guanínu.
A. sú farmakol. veľmi významné, pretoţe majú bakteriostatický a cytostatický účinok. Pomocou
jadrovej magnetickej rezistencie sa objasnila priestorová štruktúra A. D, kt. – ako to ukázali rtg
analýzy – špecificky interaguje s deoxyadenozínom. Pri väzbe na reťazec DNA sa vsúva medzi
susediace páry báz guanínu a cytidínu, a tak bráni
posunu
RNA-polymerázy
po
reťazci
DNA
(→proteosyntéza) A. D sa pouţíva ako cytostatikum
pri Hodgkinovej chorobe.
Aktinomycín
aktinomykóza – actinomycosis; subakút. al. chron. infekčné ochorenie vyvolané aktinomycétami. U
človeka ho prvý opísal r. 1878 Israel. Vyskytuje sa na celom svete. Prameň nákazy je sám človek,
pričom ide o zmiešanú infekciu, kt. sa neprenáša z človeka na človeka.
A. sa prejavuje ohraničeným granulomatóznym zápalom, najčastejšie v cervikotorakálnej,
hrudníkovej al. abdominálnej oblasti so sklonom k tvorbe abscesov a fistúl. V hnise abscesov vidno
makroskopicky drúzy veľkosti špendlíkovej hlavičky v podobe morušoviých útvarov, kt. pozostávajú
z jemných vlákien a na okraji granúl odstupujú od centrálne uloţenej masy jemné, na konci kyjovito
rozšírené aktinomycéty. Mikroskopicky sa zisťuje najprv polymorfonukleárna infiltrácia, kt. sa
obklopuje granulomatóznym tkanivom. Centrálne časti zvyčajne abscedujú a tvoria drobné dutiny,
kt. splývajú do nepravidelných chodbičiek, kt. po preniknutí navonok tvoria fistuly. Zápal môţe
preniknúť do krvných ciev a metastazovať do rôznych orgánov; lymfatické cesty nebývajú
postihnuté. Hojenie zápalu je spojené s roziahlou fibrózou s ukladaním vápnika do väziva. Hnis z
lézií a najmä tzv. syrové granuly obsahujú grampozit. rozvetvené vlákna aktinomycét.
Pôvodcom a. je asi v 9/10 prípadov A. israeli (odlišný od A. bovis), kt. sa nachádza aj za normálnych
okolností na sliznici ústnej dutiny, hltana, v tráviacej rúre a okolo genitálií. Asi v 93 % prípadov je
pôvodcom a. človeka, vo zvyšných prípadoch sa dokáţu iné druhy aktinomycét (Arachnia
propionica, A. naeslundii a i.). Na vyvolanie a. sú nevyhnutné ďalšie baktérie, kt. aktinomycétam
poskytujú potrebné enzýmy na ich rast (najmä Staphylococcus aureus a koagulázonegat.
stafylokoky, - a -hemolytické streptokoky). Ochorenie vzniká obyčajne v súvislosti s poranením
(extrakcia zuba ap.), s prítomnosťou cudzích telies. K lokálnej dispozícii prispieva aneróbne
prostredie a zmiešaná flóra.
Klin. prejavy – vznikajú pozvoľne, takţe inkubačné obdobie sa nedá presneurčiť. Asi 1/2 a. pripadá
na cervikofaciálnu formu; postihnuté sú mäkké a kostné časti sánky, zriedkavejšie čeľuť, mandle,
slinové ţľazy, časti tváre a krku. Ochorenie sa začína tuhým nebolestivým inflitrátom, kt. sa šíri na
okolie. Koţa nad loţiskom je opuchnutá, sčervenená, neskôr fialová a pevne fixovaná k tuhej
spodine. Neskôr sa tvoria abscesy, kt. fistulujú; cez početné fistuly vyteká ţltý hnis, kt. obsahuje
drúzy. Proces sa môţe šíriť do prinosových dutín, do lebkovej dutiny a vyvolať meningitídu a
encefalitídu. Z mandlí sa a. môţe šíriť smerom dopredu na krk al. do krčných stavcov. Tel. teplota
býva zvýšená, pacienti sa potia a chudnú.
Pľúcna aktinomykóza môţe vzniknúť z cervikofaciálnej al. aspiráciou aktinomycét. Moţno pri nej
rozlíšiť 3 štádiá. V bronchopulmonálnom štádiu sa zisťujú bronchitické zmeny s hlienohnisovou aţ
hemoragickou expektoráciou a rtg príznakmi podobnými chron. ulceróznej tbc, spravidla v dolných
partiách pľúc. Zriedka sa vyvinú aj kaverny. V ďalšom pleurotorakálnom štádiu vzniká suchá
pleuritída al. empyém, často okapsulovaný. V treťom, fistulovom štádiu sa proces prevalí cez stenu
hrudníka a z fistúl vyteká hnis s drúzami. Postihnuté bývajú aj rebrá v podobe periostitídy. Prítomné
bývajú horúčky, dyspnoe, anémia a kachektizácia.
Abdominálna forma aktinomykózy vychádza najĺastejšie z apendixu al. z hrudníka. V cekálnej
oblasti moţno nahmatať tuhé uzlovité masy. A. postihuje aj iné orgány (pečeň, slezina, GIT) a môţe
sa postihnúť aj stavce a miechu al. sa prevaliť navonok, napr. v análnej oblasti.
Zriedkavá koţná forma a. sa prejaví ohraničeným zápalom, vznikom uzlíkov a vredov.
Dg. – potvrdzuje sa: 1. mikroskopickým dôkazom drúz, 2. kultiváciou a. z hnisu, zo spúta, excízie
(nie z úst), 3. sérol. vyšetrením – nedáva spoľahlivé výsledky.
Th. – pri chemoterapii sa musí brať do úvahy citlivosť aktinomycét, ako aj sprievodnej flóry. Aktinomycéty sú citlivé na penicilínové antibiotiká, tetracyklín, klindamycín, cefalosporíny;
uprednostňuje sa z nich ampicilín (10 g/d počas 2 – 3 týţ., pri torakálnej a abdominálnej forme aţ 6
týţ.). Ako antibiotikum druhej voľby sa odporúča cefotoxín, tetracyklín a klindamycín. S úspechom
sa skúša heterovakcína a rtg oţiarenie. V indikovaných prípadoch sa vykoná chir. zákrok (ošetrenie
abscesov a fistúl).
aktinón – plynný rádioaktívny izotop radónu (
219
Rn), ktorého polčas rozpadu je 4 s.
aktinorodín – C32H26O14, Mr 634,56. Antibiotický pigment produkovaný Streptomyces coelicor, zistený
v drevinách v okolí Göttingenu.
Aktinorodín
aktinoskópia – [actinoscopia] vyšetrovanie pomocou rtg. lúčov.
aktinoterapia –[actinotherapia] liečenie pomocou rtg. lúčov.
aktinotoxémia – [aktino- + g. toxikon jed + g. haima krv] toxické poškodenie org. rtg. lúčmi.
aktivácia – 1. chem. proces, v dôsledku kt. je látka schopná reagovať (vzbudený stav). A. ovplyvňuje
najmä rýchlosť chem. reakcií. Pri predbeţnej a. molekuly vykazujú aktivačnú energiu, aby sa pri ich
vzájomnom priblíţení mohlo uskutočniť preskupenie elektrónov a utvorenie nových chem. väzieb A.
sa dá uskutočniť pomocou rôznych foriem energie al. rôznych látok (katalyzátorov). Účinkom
tepelnej energie al. fotónov nastáva disociácia molekúl za vzniku iónov, príp. voľných radikálov, kt.
môţu byť veľmi reaktívne. Podobný účinok má aj ţiarenie a a b, prúd protónov al. elekt. výboj.
2. Biochem. A. enzýmov nastáva pôsobením katalyzátorov. Aktivátormi sú nízkomolekulové látky,
–
2+
2+
2+
2+
2+
2+
napr. niekt. katióny a anióny (napr. Cl , Co , Cu , Fe , Mn , Ni , Zn ) al. nešpecifické redukčné
al. komplexotvorné látky. Niekt. z nich majú charakter koenzýmov, t. j. zúčastňujú sa priamo na
enzýmovej reakcii, iné odstraňujú z enzýmov prirodzený inhibítor, al. inak upravujú molekulu
enzýmu na reaktívnu formu. A. e. je aj premena neúčinných prekurzorov enzýmov, tzv. proenzýmov.
Alosterická a. e. sa uskutočňuje väzbou aktivátora na →alosterické centrum enzýmu.
3. Pri EEG – procedúra, pri kt. sa vyvoláva al. zvyšuje normálna al. abnormálna, najmä paroxyzmálna elekt. aktivita mozgu, napr. hyperventiláciou, zvukovými a zrakovými podnetmi,
prirodzeným spánkom, depriváciou spánku, farmakologickým navodením spánku. Vyuţíva sa pri dg.
rôznych mozgových porúch, vrátane nádorov a epilepsie. Z farmák sa na a pouţívajú leptazol,
bemegrid, chlóropromazín, imipramín a i. Niekedy pri takejto a. vznikajú kŕče, preto je indikovaná len
v prípadoch, ak sa uvaţuje o chir. zákroku. Označuje sa aj ako provokácia, evokácia.
Fotometrazolová a. pri EEG sa pouţíva na vyvolanie myoklonických zášklbov al. mnohopočetných
výbojov. I. v. sa v 30 s intervaloch podáva 50 mg leptazolu s nasledovnou fotostimuláciou s 15
blikotmi/s v priebehu 10 s, kým sa nedostavia bilaterálne myoklonické zášklby spojené s EEG
fenoménami.
Aktivácia aminokyselín – súčasť →proteosyntézy, proces, zahrňujúci sled chem. reakcií, kt.
výsledným produktom je →aminoacyl-tRNA.
Aktivácia enzýmov – prechod enzýmov do aktívneho stavu pôsobením aktivátorov. Aktivátormi sú
2+
2+
2+
2+
2+
2+
–
nízkomol. látky, napr. niekt. katióny (Ca , Co , Fe , Mg , Mn , Zn ), anióny (Cl ) al. nešpecif.
redukčné, resp. komplexotvorné látky. Niekt. z nich majú charakter koenzýmov, t. j. zúčastňujú sa
priamo na enzýmovej reakcii, iné odstraňujú z enzýmov prirodzený inhibítor, al. inak upravujú
molekulu enzýmu na reaktívnu formu. A. e. je aj premena neúčinných prekurzorov enzýmov, tzv.
proenzýmov. Alosterická a. e. sa uskutočňuje väzbou aktivátora na alosterické centrum centrum
enzýmu; →enzýmy.
aktivačná energia – minimálna energia molekúl nevyhnutná pre vznik chem. reakcie na ich vzájomnú
zráţku.
aktivátor – činiteľ zvyšujúci →aktivitu. 1. Efektorová molekula zvyšujúca katalytickú aktivitu enzýmu
po jej nadviazaní sa na alosterické miesto. 2. Látka, kt. stimuluje vývoj určitých štruktúr v plode;
aktivácia vajíčka následkom penetrácie spermie (→fertilizácia). 3. Efektor, induktor, aktivita iónu
efektívne, skutočné pôsobenie iónu pri chem. reakciách. Je daná elekt. vodivosťou, zmenami bodov
fázovej premeny, osmotickým tlakom a okrem ďalších činiteľov aj koncentráciou c:
a = f. c
kde a je aktivita a f →aktivitný koeficient. Aby platil zákon o účinku hmotnosti, treba namiesto
koncentrácie iónov do rovnice dosadzovať ich aktivitu.
aktivíny – polypeptidové hormóny identifikované vo folikulovej tekutine ovárií, kt. selektívne stimulujú
sekréciu FSH. Sú to diméry zloţené z -podjednotiek inhibínu (A a B), Mr 24 000. Majú opačné
účinky ako inhibíny. Patria do skupiny TGF, pôsobia najmä autokrinne a parakrinne.
V adenohypofýze stimulujú vylučovanie FSH, zasahujú do neuroendokrinnej regulácie, v gonádach
pôsobia inhibične na steroidogenézu, ovplyvňujú vývoj mliečnej ţľazy, majú úlohu v embryogenéze
atď. Uplatňujú sa aj mimo oblasť osi hypofýza–gonády, pôsobia aj na erytropoézu.
aktivita – [l. agere činiť, konať] činnosť, účinnosť, pôsobivosť, konanie. Napr. a. chorobného procesu
pri zápale. Primeraná fyzická a. (cvičenie, šport) ako prevencia chorôb srdca a ciev. Sexuálna a. ap.
Aktivita iónov a chemická účinnosť, vzájomné pôsobenie iónov zmenšovaním príťaţlivých síl.
Napr. zrieďovaním silných silných elektrolytov klesá vzájomné pôsobenie iónov, takţe vzrastá ich a.
Pri veľkých koncentráciách, kedy nastáva vznik iónových párov, naopak, a. iónov klesá. Preto sa
zaviedol pojem →aktivitný koeficient f, kt. treba násobiť koncentráciu iónov, aby sme vyjadrili ich
aktivitu
+
+
aA = [A ]. fA
+
+
fA
aA
= ––––
+
[A ]
Pri nekonečnom zriedení sa aktivitný koeficient f = 1, takţe a. sa rovnajú stechiometrickým
koncentráciám.
Optická aktivita je schopnosť otáčať rovinu polarizovaného svetla, kt. prešlo ich roztokmi, o určitý
uhol. Definuje sa tzv. mernou otáčavosťou, kt. je dôleţitou fyz. konštantou mnohých látok, napr.
cukrov.
Aktivita ţiarenia A, veličina udávajúca podiel stredného mnoţstva rádioaktívnych premien N
a časového intervalu t, v ktorom nastali tieto premeny v danom mnoţstve rádionuklidu: A = N/t.
Jednotkou a. je bequerel.
aktivitný koeficient – f pomer aktivity rozt. k veličine vyjadrujúcej obsah danej zloţky v rozt. (mólový
zlomok, koncentrácia, molalita). Je to zlomok, ktorým musíme násobiť iónové koncentrácie rozt. za
prepokladu úplnej disociácie silných elektrolytov, aby platil zákon o účinku hmotnosti aj pre silné
elektrolyty: f = a/c, kde a je →aktivita iónov a c koncentrácia iónov. Hodnota a. k. pre elektrolyt sa
dá teoret. vypočítať al. zistiť experimentálne napr. z elektromotorických napätí galvanických článkov.
A. k. pre neelektrolyty moţno zistiť meraním zníţenia teploty tuhnutia rozt., zníţenia tlaku pár ap. A.
k. je bezrozmerné číslo. Z hľadiska teórie silných elektrolytov je f mierou vplyvu medziiónových síl
na chem. reaktivitu. Je spravidla 1, preto a > c. Pre nekonečne zriedený rozt. dosahuje max.
hodnoty f = 1, t. j. a = c, takţe aktivita je totoţná s koncentráciou. Pri zvyšovaní koncentrácie rozt.
nadobúda f postupne hodnoty 1. Hodnota f v zriedených rozt. závisí od koncentrácie príslušného
elektrolytu, od náboja iónov, ale aj od prítomnosti iných elektrolytov, čiţe od náboja všetkých iónov
prítomných v rozt., čo sa vyjadruje →iónovou silou rozt. I. Okolo kaţdého iónu vzniknutého
disociáciou silného elektrolytu v rozt. sa utvára zhluk iónov s opačným nábojom, tzv. iónová
atomosféra; kaţdý ión je tieţ stredom svojej vlastnej atmosféry. Po zavedení elektr. prúdu do rozt.
silného elektrolytu iónová atmosféra spomalí rýchlosť postupu iónov; tým sa zmenší sila prúdu.
→elektrolyty.
aktívny – [l. agere činiť, konať; activus] činný. 1. vyvolaný vlastnou činnosťou; 2. vykazujúci znaky
svojej prítomnosti, napr. choroba prejavujúca sa svojimi príznakmi; infekcia je a., keď moţno
dokázať choroboplodné zárodky; op. inaktívny. 3. schopnosť vyvolať určitú zmenu, ovplyvniť určitú
štruktúru al. proces. Napr. vazoaktívne látky, kt. pôsobia na cievy, resp. ich priesvit.
Aktívna imunizácia – vpravovanie mikróbov, antigénov al. toxoidov s cieľom vyvolať tvorbu
protilátok; →imunizácia; →vakcinácia; op. pasívny.
Aktívne formy kyslíka →kyslíkové radikály.
Aktívne médium lasera – látka, v kt. nastáva stimulovaná emisia ţiarenia (väčšinou tieţ určuje
označenie, názov daného laserového prístroja). Napr. molekuly argónu, oxidu uhlôičitého pri CO 2
laseri).
Aktívne uhlie – carbo adsorbens, látka so značnou absorpčnou schopnosťou, kt. sa podáva
v prípade poţitia toxickej látky (otravy), a to p. o. al. nazogastrickou sodnou v dávke 1 – 2 g/kg tel.
hm. Adsorbuje poţitý jed zo ţalúdka a čriev, vzniknutý komplex uhlia a jedu sa potom vylúči stoliou.
A. u. moţno pouţiť pri th. väčšiny otráv; lítium, ţelezo, fluorid, kyanid a niekt. ďalšie látky sa však
®
®
®
®
®
neviaţu (Carbo medicinalis tbl. , Carbosorb , Carbotox , Carbocid , Cerbotox ).
Aktívny acetát →acetylkoenzým A.
Aktívny aldehyd →tiamínpyrofosfát.
Aktívny dusík – atómový dusík (veľmi reaktívny), kt. vzniká rozštiepením nereaktívnej molekuly
tlejúcim výbojom al. pri veľmi vysokej teplote.
Aktívny formiát – aktívny mravčan, patrí k skupine C1-fragmentov, kt. sa aktivujú väzbou na kys.
tetrahydrolistovú (THF) al. tiamínpyrofosfát. →kys. listová, →vitamíny.
Aktívny chlór – atómový chlór so silne oxidačným a bieliacim účinkom (dezinfekčný chlórnan,
chlórové vápno).
Aktívny metionín →S-adenozyl-L-metionín.
Aktívny pohyb končatiny – pohyb vyvolaný vlastnou svalovou kontrakciou; op. pasívny pohyb, kt.
vykonáva druhá osoba (pri rehabilitácii ap.).
Aktívny sulfát →fosfoadenozínfosfosulfát.
Aktívny transport – prenos látok cez bunkovú membránu proti koncentračnému gradientu.
Prebieha na úkor energie bunky. →transport.
Aktívny vodík – veľmi reaktívny vodíkový atóm v stave zrodu, hydrogenium in statu nascendi.
aktivovaný koagulačný čas – angl. activated coagulation time, skr, ACT, test na orientačné
vyšetrenie koagulácie plnej krvi, napr. pri heparinizácii. Sleduje sa čas koagulácie krvi v skúmavke
s kontaktným aktivátorom (napr. kaolínom). Pouţíva sa obvykle v prípadoch výraznej heparinizácie,
moţno ho vykonať v špeciálnom prístroji priamo na operačnej sále. Čas normálnej krvi je asi 150 s,
poţadované predlţenie závisí od výkonu (dlhšie pri kardiochirurgickom výkone).
aktomyozín – [l. actus pohyb + g. mys-myos sval] viskózna kontraktilná bielkovina v svalovom
tkanive, komplex aktínu a myozínu, kt. spolupôsobí s ATP pri svalovej kontrakcii; tvorí 70 %
bielkovín →svalu.
aktuálny →actualis.
akuamín – vincamajoridine, C22H26N2O4, Mr 382,44. Látka
izolovaná zo semien Picralima nitida.
Akuamín
akuamycín – metylester kys. 2,16,19,20-tertahydrokurán-17-ovej, C20H22N2O2, Mr 322,39. Látka
nachádzajúca sa v semenách rastliny Piralima klaineana Pierre
(Apocyanaceae).
Akuamycín
akuestézia →acuaesthesis.
akuita – prudký, akútny priebeh choroby; nespr. akútnosť; →acuitas.
akuleata →aculeata.
akulturácia – proces sociálnych a kultúrnych zmien, kt. vznikajú v dôsledku kontaktu rôznych kultúr;
prispôsobovanie sa novému společenskému prostrediu. A. zahrňuje javy vzniknuté v čase, keď
veľké skupiny jednotlivcov pochádzajúcúcich z rôznych kultúr vstupujú do stáleho, bezprostredného
kontaktu, kt. má za následok zmenu pôvodných kultúrnych vzorov jednej al. obidoch skupín. Spája
sa najmä s difúziou kultúrnych prvkov a komplexov a s migráciou etník v piestore. Na úrovni
jednotlivca akulturácia vstupuje ako proces sociálneho učenia. Vplyvom silnejšej a dominantnejšej
(v USA napr. euroamerickej) civilizácie nastala modifikácia, transformácia al. úplná asimilácia
kultúrnych vzorov, hodnôt a ideí pôvodných domorodých kultúr. A. je však bilaterálny proces.
Výsledkom a. môţe byť strata kultúrnej identity, dezintegrácia a postupná asimilácia slabšej kultúry.
Inokedy nastáva vzájomné prispôsobenie a obohatenie kultúr pri zachovaní ich špecifickosti
(kultúrny pluralizmus).
Pri štúdiu a. moţno vyčleniť 4 zloţky interakčných procesov, kt. sa zúčastňujú na príp. kultúr-nej
zmene: 1. komunikačné (transmisia kultúrnych symbolov a významov); 2. fyzické (šírenie kultúrnych
prvkov a komplexov prostredníctvom migrácie obyvateľstva a kultúrnej difúzie); 3. psychické (prenos
emocionálnych motívov, hodnôt a preţívaní); 4. ekologické (prírodné a sociokultúrne prostredie, v
kt. a. prebieha).
Procesy a. v Afrike študoval Malinowski a spol. (1938). Podľa jeho teórie je transformácia tradičných
foriem ţivota afrických domorodcov následkom industrializácie a urbanizácie priesečnmíkom 3
rôznych svetov: 1. sveta pôvodnych afrických kultúr a domorodých inštitúcií; 2. sveta záp. kultúry, kt.
nositeľmi sú bieli prisťahovalci a kolonizátori; 3. kvalit. nová sociokultúrna realita, kt. je osobitnou
syntézou spoločne zdieľaného sveta Európanov a Afričanov. Táto nová realita, kt. tvorí ťaţisko a.,
sa skladá zo špecifickej konfigurácie afrických a európskych kultúrnych prvkov a komplexov, kt. by
samé osebe v pôvodných európskych al. afrických kontexte nikdy nevznikli.
akumen →acumen.
akumeter →acumeter.
akumetrický – [g.] vzťahujúci sa meranie ostrosti sluchu.
akumulácia – hromadenie, Napr. a. rádioizotopu v štítnej ţľaze, príp. v metastázach karcinómu štítnej
ţľazy; →accumulatio.
akumulátor – fyz. priamy elektrochemický zdroj jedno-smerného prúdu. A. sú olovené a alkalické.
Podľa toho, na aký účel sa pouţívajú, rozlišujeme: 1. a. na malý odber prúdu s dlhodobým
vybíjaním, zhotovené z malého počtu dosiek väčších rozmerov, kt. sa pouţívajú na osvetľovanie a
rozličné slabo prúdové zariadenia (napr. telefóny); 2. a. na väčší odber prúdu so strednodobým
vybíjaním; 3. a. na nárazový odber prúdu, tzv. štartovacie a. Ich vnútorný odpor je malý, pretoţe sú
zhotovené z veľkého počtu tenkých dosiek menšej veľkosti. Tieto a. majú najkratší čas vybíjania.
Olovené a. Pb/PbO2 s elektrolytom kys. sírovou. Procesy, kt. prebiehajú na elektródach olovených
a. pri nabíjaní a vybíjaní, moţno znázorniť vratnou reakciou:
vybíjanie
Pb2 + Pb + 2 H2SO4 ––––––––- 2 Pb2O4 + 2 H2O + 148 kJ
+
–
nabíjanie
Pri nabitom a. je hnedá vrstva oxidu olovičitého kladným pólom a sivá olovená doska, na povrchu
hubovitá, záporným pólom. Obidve dosky sú ponorené do zriedenej kys. sírovej, takţe nabitý a. je
vlastne primárnym →článkom:
– Pbzried. H2SO4PbO2 +
Pri vybíjaní a. sa tvorí na obidvoch doskách síran olovnatý, kt. sa súčasne rozpúšťa v kys. sírovej,
takţe vybitý článok má obidve elektródy rovnaké (PbSO 4), kt. sú v nasýtenom rozt. síranu
olovnatéto v zriedenej kys. sírovej. Nabíjanie článkov je preto elektrolytický proces, pri kt. vkladáme
na elektródy vonkajšie napätie. Ak ponecháme čánok dlhší čas vybitý, mení sa najprv hubovitá
vrstvaa síranu olovnatého na tvrdý materiál, kt. je elektricky nevodivá. Táto premena sa nazýva
sulfatácia dosiek. Sulfatáciou vzniknutý kryštalický síran olovnatý je ťaţko rozp. a pri elektrolýze sa
ťaţko mení na anódu PbO2 a katódu Pb. Sulfatácii dosiek zabránime starostlivým ošetrovaním a.
Voda, kt. vzniká pri nabíjaní a., zrieďuje elektrolyt, a preto meraním hustoty kys. sírovej moţno
kontrolovať nabíjanie a vybíjanie. Vybíjanie je reakcia, pri kt. sa energia uvoľňuje najmä ako elekt.
energia.
Olovené a. sa plnia zriedenou kys. sírovou chem. čistou, s = 1,18 (24,8 hm. %, 22 °Bé racionálnych,
meraných Baumeovým hustomerom, kt. 0° zodpovedá hustote vody pri 15 °C). Pripravuje sa z
koncentrovanejšej kys. sírovej, kt. s = 1,84 zodpovedá 95,6 hm. %. Ak chceme pripraviť 1000 g
akumulátorovej kys., pouţijeme výpočet
24,8 . 1000 = 95,6 . x, kde x = 259,6 g H2SO4
Kys. nalievame opatrne po malýchj častiach do 740 g destilovanej vody. Akumulátorovú kys.
pripravíme pribliţne bez výpočtu, keď pomaly lejeme konc. kys. sírovú do vody a zmes miešame
teplomerom. Akonáhle teplota vystúpi na 65 °C, je kys. s dostatočou presnosťou pripravená. Pri
ochladení ešte skontrolujeme hustotu hustomerom.
Pripravenou kys. naplníme a. tak, aby boli jeho dosky najmenej 1 cm pod hladinou tejto kys.
Naplnený a. a. ponecháme najmenej 3 h v pokoji aa potom doplníme do predpísanej výšky kys., kt.
objem sa zmenšil tým, ţe sa vsiakla do dosiek.
Pri nabíjaní pripojíme a. k zdroji jednosmerného prúdu takto: kladnú zvorku a. (+ al. červená)
spojíme s kladným pólom jednosmerného zdroja, zápornú zvorku a. (– al. modrá) zapojíme na
záporný pól zdroja vhodného napätia. Obrátené nabíjanie by zničilo dosky. Krajné napätie
nabíjacieho prúdu vo voltoch sa vypočíta násobením počtu článkov pri Pb a. číslom 2,2 aţ 2,8. Pri
nabíjaní zapojíme do okruhu zdroja v sérii s a. ampérmeter a posuvný reostat, aby bolo moţné
nariadiť nabíjací prúd. Najvyššiu hodnotu nabíjacieho prúdu udáva výrobca. Pribliţne ju vypočítame,
ak delíme kapacitu a. v ampérhodinách desiatimi; tak dostaneme správny nabíjací prúd v ampéroch.
A. nabíjame najväčším nabíjacím prúdom tak dlho, aţ sa na doskách začne vyvíjať plyn. Potom
zníţuime nabíjací prúd na polovičnú hodnotu a dobíjame ho, aţ sa na doskách prejavuje silný
vývojn plynu, tzv. ,,var“. Ak sa a. dlhšie nepouţíval, nabíjame ho polovičnou hodnotou maximálneho
nabíjacieho prúdu, aţ sa začnú vyvíjať plyny, keď na doskách začína ,,var“, a to opakujeme tak
dlho, kým nenastane po zapnutí nabíjacieho prúdu ihneď silný vývoj pynov. Teplota kys. sírovej v
priebehu napájania nesmie prevyšovať 40 °C. Ak sa zvýši nad túto hodnotu, prerušíme nabíjanie a
pokračujeme v ňom, aţ keď kys. vychladla.
Koniec nabíjania zistíme, ak zmeriame voltmetrom svorkové napätie, kt. má byť pre jeden článok 2,7
aţ 2,8 V; pri tomto meraní treba zvýšiť nabíjací prúd na maximálnu hodnotu. Hustota kys. sírovej na
konci správneho nabíjania sa zvýši na 1,2 aţ 1,24 pri 15 °C, t. j. 24 ° aţ 28 °. Ak má kys. pri nabíjaní
vyššiu hodnotu, zriedime ju destilovanou vodou a a. nabíjame znova po 10 min polovičným
nabíjacím prúdom. Hustotu uţ nesmieme meniť. Po nabití nie je na elektródach povlak síranu
olovnatého. Prebíjanie poškodzuje dosky. Dôkladne treba nabiť najmä prvýkrát, pretoţe od tohto
závisí jeho budúca činnosť.
Napätie jedného článku klesne ihneď po odpojení nabíjača na 2,1 V. Pri vybíjaní klesá napätie
rýchlo na 2 V a na tejto hodnote ostane dlhší čas. Potom klesá rýchlejšie a kleslo by takmer na nulu.
Nabíjame ho ihneď, akonáhle napätie klesne na 1,8 V. Pri kontrole napätia musí opäť vonkajším
vodičom pretekať prúd udaný výrobcom. Hustota kys. nemá nikdy klesnúť pod 1,15 aţ 1,16 (19 – 20
Bé). Najväčší nabíjací prúd pre jeden článok je Ah/10 ampér. Väčším nabíjacím prúdom by sme
zniţovali jeho ţivotnosť.
Dobrý a. má mať značnú kapacitu, t. j. má nahromadiť čo najviac energie. Ak je kapacita a. napr. 18
aH, môţeme z neho odoberať 18 h prúd 1 A. Dobrý a. má mať aj značnú účinnosť, t. j. energia
prijatá pri nabíjaní sa má čo najviac blíţiť energii vydanej pri vybíjaní.
Pokyny na obsluchu akumulátora
1. Vyvarovať sa krátkeho spojenia. A. má nať malý vnútorný odpor; pri spojení nakrátko ním preteká
veľmi silný prúd, kt. sa ničia dosky.
2. A. udrţujeme v suchom ačistom stave, nepribliţujeme sa k otvoreným článkom otvoreným
ohňom, aby nenastal výbuch.
3. Dbajme, aby boli dosky vţdy ponorené v kvapaline, najmenej 1 cm pod hladinou. Ak treba,
doplníme články destilovanou (nie obyčajnou!) vodou. Kyselinou rovnakej hustoty, aká je v čánkoch,
doplňujeme a. len vtedy, keď treba nahradiť rozliatu kys.
4. Neprekročme predpísaný nabíjací a vybíjací prúd. Prebíjanie poškodzuje dosky.
A. drţíme v dobrom stave, keď ho pravidelne vybíjame a nabíjame dovoleným prúdom v najdlhšom
časovom období 4 aţ 6 týţd. Prechovávanie nabitých a. bez prúdového zaťaţenia zniţuje jeho
kapacitu. Ak nie je a. v prevádzke, vybíjame ho aţ na hranicu prípustného napätia cez odpor
vradený sériovo do obvodu a., t. j. pre a. na 4 V aspoň 40 W, pre a. na 6 V. aspoň 60 W. Potom ho
ihneď znova nabijeme. Ak sa s a. dlhšie nepracovalo, musíme ho dobiť najneskôr po 4 – 6 týţd.
slabým nabíjacím prúdom.
5. Ak sa má a. vyradiť na dlhší čas z prevádzky, musíme ho úplne nabiť a po vyliatí kys. ihneď
naplniť destilovanou vodou. Ak ostanú dosky v suchu, a. sa ihneď vybije, pretoţe sa chem. energia
zmení na teplo. Dosky sa prudko zahrejú a stratia kapacitu. Elementárne olovo sa zlúči s kyslíkom
na vyššie oxidy.
Alkalické akumulátory – Fe/Ni s elektrolytom hydroxidom sodným majú viaceré výhody proti
oloveným. Pri tej istej kapacite sú menšie a ľahšie, menej citlivé na otrasy a nárazy (neobsahujú Pb)
a oveľa odolnejšie pri náhlom a veľmi silnom zaťaţení, ak nedosiahne vnútorná teplota 45 °C.
Prebíjanie článkom neškodí a a. môţu dlhší čas stáť nabité i nenabité. Ani krátkodobé skraty im
neškodia. Nevhodou je väčší percentový pokles napätia počas vybíjania, niţšie zvorkové napätie,
väčší vnútorný odpor a značne horšia prúdová účinnosť.
Základom elektród sú oceľové mreţe; do anódovej mreţe je vtlačený hydroxid nikelnatý a do
kobaltovej hydroxid ţeleznatý a kademnatý. Elektrolytom je 21 % hydroxid draselný. Procesy, kt.
prebiehajú pri vybíjaní a nabíjaní článkov, sa dajú znázorniť vratnou rovnicou
vybíjanie
Fe + 2 Ni(OH)3 ––––––––- Fe (OH)2 + 2 Ni(OH)2
nabíjanie
Hydroxid ţeleznatý sa redukuje pri nabíjaní na elementárne ţelezo, kt. je katódou. Anódou je
hydroxid niklitý (Ni2O3.H2O ), kt. vznikol pri nabíjaní oxidáciou hydroxidu nikelnatého. Pretoţe sa
konc. elektrolytu pri nabíjaní a vybíjaní prakticky nemení (počet hydroxylových skupín na pravej a
ľavej strane rovnice ostáva nezmenený), nemôţeme hustotou elektrolytu kontrolovať stav a.
Rozt. hydroxidu draselného sa pripravuje rozpustením 1 kg KOH v 3 l destilovanej vody. Má mať
hustotu 1,17. A. práve vypláchnuté sa plnia rozt. silnejším, kt. s = 1,19. Príliš silný al. príliš slabý
elektrolyt (dolná hranica je 1,16) ničí dosky, takţe musia byť nahradené novými. Pri príprave
elektrolytu sa pouţíva destilovaná voda, z kt. sa varom odstránil oxid uhličitý. Ochladenou vodou sa
opláchne hydroxid draselný (purum), aby sa z jeho povrchu odstránil uhličitan a potom ho sa
rozpustí v porcelánovej nádobe. Rozt. ochladený na 30 °C sa vleje do akummulátora lievikom.
Výška elektrolytu nad elektródami má byť 10 mm. Hustotu elektrolytu treba občas vyskúšať a príp. ju
upraviť na 1,17. Po 9 mes. treba elektrolyt vymeniť za čerstvý.
Batérie sa nabíjajú najmenej normálnym nabíjacím prúdom tak dlho, aţ sa napätie zvýši na hodnotu
1,7 aţ 1,8 V. Akonáhlke sa dosiahla táto hodnota, nabíja sa ešte 2 h. Lepšie je nabíjať viac ako
menej. Normálny nabíjací prúd sa vypočíta, ak nominálnu kapacitu a. v Ah násobíme 1,5 a delíme
časom nabíjania. Napr. 100 Ah . 1,5 = 150 Ah a 150 : 6 h = 25 A, kt. musí mať nabíjací prúd. Ak sa
nabíja príliš silným prúdom, vzniká značný vývoj plynov (vodíka), takţe elektrolyt môţe prekypieť z
a. Pritom sa vnútorná teplota ľahko zvýši nad prípustnú hranicu 40 °C. Prúd okamţite zoslabne
reostatom vradeným do obvodu.
Po odpojení nabíjača klesne napätie pre jeden článok na 1,35 aţ 1,38 V. Toto počiatočné napätie
klesne na stredné napätie 1,2 V. Potom uţ klesá pozvoľne na dolnú prípustnú hranicu 1 V.
Dosky a. nesmú prísť do kontaktu ani so slabými kys., kt. ničia účinnosť hydroxidov. Aj výpary
vzniknuté pri nabíjaní olovených a. neutralizujú hydroxid draselný a zniţujú kapacitu dosiek a.
Účinnosť a. sa zvyšuje sériovým spájaním (zvyšuje sa napätie).
akumulátor – informatika →register centrálnej jednotky a pozostáva z istého počtu rýchlch pamätí s
veľmi krátkym časom prístupu. V a. sú uloţené →operandy pred vykonaním operácie. Tento register
sa zúčastňuje na kaţdejoperácii, bolo by ho teda zbytočne uvádzať v inštrukčnom slove
(jednoadresový počítač, →formát inštrukcie). Po vykonaní inštrukcie a. prevezme medzivýsledky, kt.
sa môţu ihneď spracovať, pričom často moţno upustiť od zapisovania medzivýsledkov do iných
pamäťových jednotiek.
akupresúra – [l. acus ihla + l. premere tlačiť] čín. liečebná metóda (pôvodný názov tui na, resp. an-Mo
– masáţ), podobná →akupunktúre. Namiesto vpichovania sa aplikuje manuálny tlak alebo masáţ v
akupunktúrných bodoch al. meridiánoch. Zahrňuje aj →chiroterapeutické metódy. Jej účinok sa
podobne, ako pri →akupunktúre vysvetľuje nervovými spojeniami medzi povrchovými tkanivami tela
(koţa, svaly) a vnútornými orgánmi. A. sa pouţíva pri th. bolestivých stavov (osteoartropatií a i.) a
funkčných porúch; →analgézia.
akupunktúra – [l. acus ihla + l. pungere bodať] čínska liečebná metóda (pôvodný názov žen jiu –
vpichovanie ihiel a vdychovanie paliny Moxa). Strieborné al. oceľové ihly sa vpichujú do určitých
miest tela, kt. majú v koţi histol. dokázaný hustejší výskyt receptorov (Merkelových, Meissnerových
teliesok a i.). Pôvodne bolo známych 20 meridiánov s asi 700 takýchto bodov. Na princípe a. sa
zakladá aj akupunktúrna analgézia a elektroakupunktúrna analgézia (elektrostimulačná analgézia).
Podstata príp. priaznivých účinkov a. nie je objasnená. Je pp., ţe ide o →reflexnú th., aj keď aktívne
body a meridiány nekorešpondujú so známymi anat. štruktúrami. V ostatnom čase sa pripisuje
význam aktivácii hlbokých senzorických nervov, kt. stimuluje výdaj →endorfínov.
A. bola legalizovaná r. 1981 aj v našom systéme zdravotníctva ako cielená reflexná metóda th.
bolestivých stavov (→analgézia) a i. porúch zdravia, kt. nie sú podmienené závaţnými org.
zmenami. Spočíva v aplikácii vlastnej a., tlaku (manupunktúra), pôsobení intenzívneho tepla
(ignipunktúra) al. elekt. prúdu (elektroakupunktúra), príp. iných podnetov na stanovených miestach
povrchu tela (aktívne body). Vykonávajú ju zásadne lekári, kt. získali špecializáciu v niekt. klinickom
odbore a absolvovali špeciálnu prípravu. Aplikácii a. má predchádzať klin. vyšetrenie, na základe kt.
sa rozhoduje o jej vhodnosti.
Indikácie – rozmanité stavy, najmä prípady, v kt. zlyháva al. je neznáma účinná th. Sú to najmä: 1.
Neurózy a funkčné poruchy CNS (neurasténia, konverzné poruchy, depresívne stavy, logoneurózy,
insomnia, cefalea, vertigo, neuralgia trigeminu, funkčné hyperkinézy, tiky, parézy n. facialis,
blefarospazmy, hyperakúzia, Menièrov sy., anosmia, balbuties, enuresis nocturna, impotencia
coeundi a i.). 2. Vegetatívne poruchy kardiovaskulárneho systému (neurocirkulačná asténia,
vazoneurózy, Raynaudov sy., hypertenzia a hypotenzia bez org. podkladu, migréna, stenokardie a
i.). 3. Respiračné ochorenia (asthma bronchiale, rhinitis vasomotorica, chron. bronchitídy). 4.
Funkčné poruchy GIT (neurodigestívna asténia, funkčné hnačky, singultus, aerofágia, meteorizmus,
hypersekrécia a hyposekrécia ţalúdočnej šťavy, pylorospazmus). 5. Kožné ochorenia (alergické –
urtika, ekzém, ako aj nealergické – neurodermatitída, psoriáza, herpes zoster, interkostálne
neuritídy, hyperhidróza a i.); 6. redukcia telesnej hmotnosti pri obezite a odvykacie kúry fajčiarov; 6.
doménou a. sú chron. bolestivé stavy pohybového systému (artropatie, entezopatie, vertebrogénne
bolestivé sy. a i.); 7. peroperačná analgézia a vedenie bezbolestného pôrodu.
Kontraindikácie – 1. akút. a akút. vzplanuté chron. infekcie, horúčkové stavy; 2. kardiorespiračná a
renálna insuficiencia, 3. opuchy akejkoľvek genézy; 4. stavy telesného vyčerpania a psychického
vzrušenia, obnubilácia a narkománia; 5. starecká asténia; 6. akút. bolestivé stavy nejasného
pôvodu; 7. druhá polovica gravidity; do 5. mes. sú kontraindikované zásahy do bodov na dolnej časti
brucha a dolných končatinách.
Aj keď sa o opodstatnenosti a. pochybuje, jej výhodou je, ţe je prakticky bez rizika komplikácií, ak
odhliadneme od moţností odvedenia pozornosti od kauzálnej th., a tým nepriameho iatrogénneho
poškodenia pacienta.
akustický – [acusticus] týkajúci sa zvuku.
Akustická halucinácia – halucinácie.
Akustická trauma – akutrauma, poranenie akustickými (zvukovými) podnetmi, nadmerným hlukom.
Akäútne sa prejaví bolesťami, poruchami sluchu, šelestom, závratom. Chronicky býva aj hypakúzia,
tlak v ušiach. Vzniká mechanické poškodenie vrátane poškodenia kostičiek, môţe byť porušená
mikrocirkulácia, metabolizmus. Závaţná a. t. môţe vyvolať aj trvalé poškodenie sluchu; por.
barotrauma.
Akustický mikroskop – zariadenie, kt. vysiela na vzorku riadkovacím spôsobom ultrazvukový
signál, odozvu prevádza na elekt. signál a na monitore prezentuje rekonštruovaný videoobraz.
Akustický tlak – tlak vyvolaný šírením zvuku. Jeho kolísanie (zvukové vlny) sa prenášajú na buniek
a cez sluchové kostičky do vnútorného ucha.
Akustický väzbový člen – informatika prístroj na prenos dát cez telefónnu sieť, kt. premieňa elekt.
signály z počítača a pomocou reduktora na akustické kmity. V opačnom smere premieňa a. v. č.
kmity prichádzajúce cez mikrofón na elekt. signály a odošle ich do počítača. Na dosiahnutie
spojenia medzi telefónom a a. v. č. sa telefónne slúchadlo poloţí do protikusu podobného tvaru.
Zaručí sa tak jednoduché ovládanie a tienenie pred rušiacim šumom. V porovnaní s →modemom
má a. v. č. tú výhodu, ţe nevyţaduje nijaké zásahy do telefónneho prístroja. Relat. nízka kvalita
prenosu telefónnej siete však pripúšťa iba malú rýchlosť prenosu dát. Vhodnejšou komunikačnou
sieťou pre výpočtové zariadenia je sieť Datex.
akútny – [acutus] prudko, rýchlo prebiehajúci. A. choroba vzniká náhle, jej príznaky sú výrazné
a prudké (vysoké horúčky, silné bolesti ap.). A. choroba sa môţe úplne vyhojiť (akútna bronchitída)
al. prejsť do chronickej (chronická bronchitída). Pri niekt. chorobách môţe prudký priebeh pacienta
trvale poškodiť a v najťaţších prípadoch môţe mať za následok exitus. Op. chronický. Por.
perakútny, subakútny, fulminantný.
Akútna febrilná neutrofilná dermatóza →Sweetov syndróm.
Akútna starostlivosť – nemocničná starostlivosť pre dg. a th. krátkodobých ochorení a urgentných
stavov, nevyţaduje obykle dlhší pobyt na posteli ako 5 týţd.
Akútna intermitentná porfýria →porfýrie.
„Akútne brucho“ – hovor. náhla brušná príhoda; →abdomen acutum.
Akútny koronárny syndróm – skr. AKS, forma ischemickej choroby srdca zahrňujúca nestabilnú
angina pectoris a akútny infarkt myokardu. Vyţaduje akút. th. (antiagregačnú, heparín, trombolýzu,
PTCA ap).
akutrauma →akustická trauma.
akva- – prvá časť zloţených slov z l. aqua voda; označuje napr. ligand v koordinačnej al. komplexnej
zlúč.
akvakobalamín – vitamín B12, v kt. je skupina CN substiutuovaná skupinou OH.
akvakomplexy – akváty, komplexné zlúč. iónov prechodných prvkov, kt. obsahujú molekuly vody,
2–
2+
napr. anión tetraakvameďnatý [Cu(H2O)4] , katión hexaakvaţeleznatý [Fe(H2O)6] . Molekuly vody
tieto ióny ľahko obklopujú a hydratujú.
akvamarín →beryl.
akvaporín – skr. AQP, membránový proteín, kanál sprostredkujúci prestuop vody. Typ 1 je napr.
v erytrocytoch, obličkách, typ 2 je v bazolaterálnej časti buniek zbieracích kanálikov a jeho
prítomnosť určuje ich priepustnosť pre vodu. Jeho syntézu stimuluje ADH, nefunkčnosť podm,ieňuje
renálny →diabtes insipidus.
akvasól – umelý zdroj infračevereného →ţiarenia. Je to →solux, kt. svetlo prechádza kyvetou s
pretekajúcou chladiacou vodou. Vrstvou vody sa odfiltruje zbytočné ţiarenie > 1300 nm, kt. tepelne
preťaţuje koţu, takţe zostane len prenikavé ţiarenie IR-A a absorpciou tohto ţiarenia v celej hrúbke
2
koţe sa dosiahne povrchová zaťaţiteľnosť aţ 450 mW/cm .
akváty →akvakomplexy.
akvirovaný – [acquisitus] získaný.
®
Akwa-Tears (Akorn) – oftal. lubrikans; farm. pomocná látka, kt. zvyšuje viskozitu rozt.;
→polyvinylalkohol.
Was this manual useful for you? yes no
Thank you for your participation!

* Your assessment is very important for improving the work of artificial intelligence, which forms the content of this project

Download PDF

advertising